Vsakovanie z pohľadu akumulácie zrážkovej vody
Vzorové výpočty ukazujú dôležitosť koeficientu vsakovania na určenie správneho objemu akumulácie. Riešenie odvádzania zrážkových vôd je v súvislosti s rastúcou urbanizáciou krajiny čoraz väčším ekonomickým aj technickým problémom. V Českej republike, z ktorej všetka povrchová zrážková voda odteká, sa urbanizácia krajiny prejavuje veľkým kolísaním objemu vody v krajine. Dokonca aj politická reprezentácia si pod tlakom ekonomických vplyvov tohto javu uvedomila nevyhnutnosť zásahu do technického riešenia hospodárenia so zrážkovou vodou.
Chýbajúce všeobecne záväzné právne predpisy vytvárali dlhodobo prostredie, v ktorom sa navrhovanie vsakovacích systémov realizovalo úplne odlišnými spôsobmi. Väčšina systémov sa navrhovala na návrhový dážď na dimenzovanie kanalizácie, chýbal geologický prieskum alebo pri menších stavbách geologická rešerš územia.
Geologický prieskum musí podľa novej normy [3] okrem posúdenia horninovej skladby na zakladanie objektov určiť aj koeficient vsakovania kv pre každú vrstvu a úroveň navŕtanej a ustálenej hladiny podzemnej vody. Pri menších stavbách, ako sú napríklad rodinné domy, je povolené využiť geologickú rešerš.
Vplyv koeficientu vsakovania na objem akumulácie zrážkovej vody
V tab. 1 je uvedený prehľad koeficientov vsakovania podľa veľmi všeobecného zatriedenia zemín. Tabuľka nenahrádza geologickú rešerš ani geologický prieskum a nemožno ju použiť pre konkrétnu stavbu.
Nová norma [3] obsahuje tabuľky pre hodnoty intenzity zrážok, ktoré sú použité v tab. 3 až tab. 5 tohto článku. V týchto tabuľkách sú určené objemy potrebnej akumulácie v závislosti od koeficientu vsakovania kv. Výpočty sa realizovali pre tri hodnoty koeficientu vsakovania kv a súvisiace hodnoty vsakovacieho prietoku qv pri celkovej odvodňovanej redukovanej ploche 100 m2 a ploche vsakovania 20 m2 (bližšie tab. 2).
Pri navrhovaní stavebných konštrukcií a hydroizolačných systémov stavieb je nevyhnutné vziať do úvahy, že pri väčších ako návrhových úhrnoch zrážok sa môže hladina vody vo vsakovacom zariadení nachádzať vyššie než v úrovni maximálnej hladiny navrhnutej podľa projektu.
Z tab. 3 až tab. 5 zreteľne vidieť, že potrebná akumulácia zrážkovej vody je vo zvolených príkladoch 3- až 4-krát väčšia než akumulácia zrážkovej vody pri návrhovom (15-minútovom) daždi, ktorá sa používa na dimenzovanie verejnej kanalizácie, a až takmer 9-krát väčšia než akumulácia zrážkovej vody pri intenzite 5-minútového dažďa, ktorá sa používa pri dimenzovaní vnútornej kanalizácie.
| Legislatívne pozadie problému vsakovania Aké predpisy vyvolali potrebu jeho riešenia? V Českej republike je legislatívne ustanovené odvádzať zrážkové vody prednostne vsakovaním. Vyhláška č. 501/2006 Sb. ve znění vyhlášky č. 269/2009 Sb. o obecných požadavcích na využívání území v § 20 ods. 5 písmeno c) uvádza podmienky na vymedzenie stavebného pozemku tak, aby na ňom bolo vyriešené: „vsakovanie alebo odvádzanie zrážkových vôd zo zastavaných plôch alebo spevnených plôch, ak sa neplánuje ich iné využitie; pritom sa musí riešiť: 1. prednostne ich vsakovanie, v prípade ich možného zmiešania so škodlivými látkami umiestnenie zariadenia na ich zachytenie, ak nie je možné vsakovanie, 2. ich zadržiavanie a regulované odvádzanie oddelenou kanalizáciou na odvádzanie zrážkových vôd do povrchových vôd, v prípade ich možného zmiešania so škodlivými látkami umiestnenie zariadenia na ich zachytenie alebo 3. ak nie je možné oddelené odvádzanie do povrchových vôd, tak ich regulované vypúšťanie do jednotnej kanalizácie.“ [1] Nadväzujúca vyhláška č. 268/2009 Sb. o technických požadavcích na výstavbu v § 6 ods. 4 uvádza: „Stavby, z ktorých odtekajú povrchové vody, ktoré vzniknú dopadom atmosférických zrážok (ďalej len zrážkové vody), musia mať zabezpečené odvádzanie, ak sa tieto zrážkové vody nezadržiavajú na ďalšie využitie. Znečistenie týchto vôd škodlivými látkami alebo ich nadmerné množstvo sa rieši vhodnými technickými opatreniami. Odvádzanie zrážkových vôd sa zaisťuje prednostne vsakovaním. Ak vsakovanie nie je možné, zaisťuje sa ich odvádzanie do povrchových vôd; ak zrážkové vody nemožno odvádzať samostatne, odvádzajú sa jednotnou kanalizáciou.“ [2] |
–>–>
Záver
Návrh vsakovacieho zariadenia si vyžaduje veľmi úzku spoluprácu projektanta zdravotnej techniky s geológom a projektantom stavebnej časti objektu. Nesprávne riešenie tohto zariadenia môže mať v konečnom dôsledku veľmi nepriaznivý vplyv na stavbu.
V geologickom posudku alebo v rešerši sa musia uviesť koeficienty vsakovania jednotlivých hornín v súvrství a úroveň ustálenej hladiny podzemnej vody. Ustálená hladina, ktorú zistí geológ počas prieskumu, nemusí byť maximálna hladina, ktorá sa bude v okolí stavby vyskytovať najmä z dôvodov dotovania podzemnej vody vsakovacím zariadením.
Každé vsakovacie zariadenie musí mať predradený lapač splavenín, ak nie je povrch vsakovacej úrovne plne prístupný. Každé vsakovacie zariadenie musí mať zároveň bezpečnostný prepad, zväčša vytvorený terénnou depresiou. Bez ohľadu na výpočty treba v každom prípade predpokladať, že v tesnom okolí stavby vznikne počas jej životnosti niekoľkokrát nasýtenie zeminy takmer k povrchu, pokiaľ sklon terénu neklesá veľmi rýchlo od objektu. Pri každej podpivničenej budove, v okolí ktorej sa bude zriaďovať vsakovacie zariadenie, treba počítať s hydroizoláciou navrhnutou proti tlakovej vode.
Intenzity zrážok, ktoré sú uvedené v novej norme [3], nie sú neprekročiteľné hodnoty.
Pri návrhu vsakovacieho zariadenia sa musí zohľadniť aj stavebný stav susedných objektov.
Literatúra
1. Vyhláška č. 501/2006 Sb. ve znění vyhlášky č. 269/2009 Sb. o obecných požadavcích na využívání území.
2. Vyhláška č. 268/2009 Sb. o technických požadavcích na výstavbu.
3. ČSN 75 9010 Vsakovací zařízení srážkových vod.
4. TNV 75 9011 Hospodaření se srážkovými vodami (v návrhu).
Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.
