Stavby mรดลพu byลฅ znehodnotenรฉ syndrรณmom chorรฝch budov
Galรฉria(2)

Stavby mรดลพu byลฅ znehodnotenรฉ syndrรณmom chorรฝch budov

Partneri sekcie:

Dokonalรฉ zabezpeฤenie vnรบtornรฉho prostredia podฤพa jeho รบฤelu je hlavnou รบlohou รบspeลกnej realizรกcie. Nie vลพdy je vลกak tรกto snaha รบspeลกnรก. Sรบฤasลฅou projektu by mala byลฅ tieลพ ลกtรบdia vnรบtornej mikroklรญmy, ktorรบ moลพno pouลพiลฅ aj ako podklad na aplikรกciu systรฉmu tzv. inteligentnรฝch budov.


Zatiaฤพ ฤo termรญn inteligentnรก budova mรก veฤพmi ฤasto spornรฉ varianty vย prรญstupe kย rieลกeniu, syndrรณm chorรฝch budov (Sick Building Syndrome โ€“ SBS) je vย architektรบre preukรกzateฤพnรฝ. Odbornรญci zย odboru lekรกrskej hygieny upozorลˆujรบ na bolesti hlavy uลพรญvateฤพov budov aย na ฤalลกie prรญznaky zhodnรฉ zvyฤajne sย nachladnutรญm. Syndrรณm by sa podฤพa ich zรกverov mal presnejลกie nazรฝvaลฅ Syndrรณm chorรดb zย budov (Buildingยญ Related Ilness โ€“ BRI).

Vย kaลพdom prรญpade, ak ลกtรบdia mikroklรญmy preukรกลพe vรฝraznรฉ chyby aย poruchy, mรดลพe byลฅ podkladom na zastavenie prรกc. Je preto vhodnรฉ doplniลฅ architektonickรฝ projekt โ€“ najmรค vย prรญpade vysokรฝch stavieb โ€“ aj oย ลกtรบdiu mikroklรญmy.

Prieskumy aย modernitaย 
SBS je typickรฝ pre modernรฉ budovy, mรกlokedy sa vyskytne vย starej zรกstavbe. Podฤพa prieskumu vykonanรฉho odbormi bรกnk aย poisลฅovnรญ vย Nemecku โ€“ The German Trade Union, Bank and Insurances, HBV (Weber, 1995) โ€“ takmer tretina (27,1โ€‰%) zamestnancov vย interiรฉri budov sa sลฅaลพovala na tepelno-vlhkostnรบ mikroklรญmu, ฤalลกรญch 13,5โ€‰% na hluk, 10,6โ€‰% na osvetlenie, 10,2โ€‰% na cigaretovรฝ dym aย 9,9โ€‰% na stiesnenosลฅ priestoru. To znamenรก, ลพe na pocite nepohody pri prรกci sa prostredie podieฤพa viac ako 70โ€‰% (71,3โ€‰%). Najmenej si robia ฤพudia starosti sย prรกcou nadฤas (8,9โ€‰%), so svojimi nadriadenรฝmi (4,0โ€‰%) aย sย kolegami (2,9โ€‰%).

Prieskum HBV potvrdil test INFRATEST โ€“ INQUIRY publikovanรฝ Asociรกciou ekologickรฝch vรฝskumnรฝch รบstavov โ€“ The Association of Ecological Research Institutes โ€“ AGOeF (Weber, 1995). Vรฝrazne viac sลฅaลพnostรญ sa tรฝkalo priestorov vybavenรฝch klimatizรกciou. Respondenti sa sลฅaลพovali na obavy zย chladu (19โ€‰%), na podrรกลพdenie sliznรญc (16,5โ€‰%), na celkovรบ podrรกลพdenosลฅ (12,8โ€‰%), bolesti hlavy (11,6โ€‰%), รบnavu (11,4โ€‰%), reumatizmus (9โ€‰%), stratu sรบstredenosti (8,3โ€‰%) ฤi pocit otupenosti (4,2โ€‰%). Vย miestnostiach bez klimatizรกcie poฤet sลฅaลพnostรญ vรฝrazne klesol.

Vรฝskum NASA (Dohled, 1971; Jokl, 1989) uลพ dlhลกรญ ฤas poukazuje na to, ลพe optimรกlne prostredie, t. j. bez SBS, tvorรญ optimรกlna รบroveลˆ jednotlivรฝch zloลพiek prostredia โ€“ zloลพiek mikroklรญmy prostredia: tepelno-vlhkostnรฝch, pachovรฝch, toxickรฝch, aerosรณlovรฝch, mikrobiรกlnych, ionizaฤnรฝch, elektrostatickรฝch, elektromagnetickรฝch, elektroiontovรฝch, akustickรฝch aย psychickรฝch.

รšroveลˆ sรบฤasnรฝch poznatkov

Vรคฤลกina architektov aย projektantov sa vลกak snaลพรญ oย oveฤพa viac neลพ len reลกpektovaลฅ platnรฉ predpisy โ€“ chce docieliลฅ optimรกlne prostredie podฤพa najnovลกรญch vedeckรฝch poznatkov aย vytvoriลฅ tak dielo, ktorรฉ mรก nielen vysokรบ umeleckรบ รบroveลˆ, ale zรกroveลˆ perfektne slรบลพi vย praxi. Potom sa vลกak stretรกvajรบ aj sย takรฝmi problรฉmami, ktorรฉ dosiaฤพ platnรฉ predpisy nerieลกili โ€“ naprรญkladย  รบroveลˆ elektroiontovej mikroklรญmy vย budovรกch sย metalickรฝm plรกลกลฅom (Jokl, 2006).

Kฤพรบฤovรฝ vplyv na pocit pohody osรดb mรก tepelno-vlhkostnรก mikroklรญma aย jej dve zรกkladnรฉ zloลพky: teplota aย relatรญvna vlhkosลฅ vzduchu; prรกve relatรญvna vlhkosลฅ vzduchu mรดลพe byลฅ problรฉmom vย prรญpade nedostatoฤne vetranรฝch nรญzkoenergetickรฝch aย pasรญvnych stavieb. Zย hฤพadiska tvorby plesnรญ sa odporรบฤa udrลพiavaลฅ relatรญvnu vlhkosลฅ pod 60 %.ย 

Teplotou vzduchu moลพno ovplyvniลฅ vnรญmanie jeho kvality (Berglund aย Cain, 1989, Fang et al., 2004). Obidve ลกtรบdie ukรกzali, ลพe vย ฤistom vzduchu bez pachov pocit svieลพosti vzduchu klesรก sย nรกrastom vlhkosti aย teploty. ฤŒistรฝ vlhkรฝ vzduch sa hodnotil ako menej svieลพi neลพ suchรฝ vzduch. Vplyv vlhkosti na vnรญmanie svieลพosti vzduchu je vลกak menลกรญ neลพ vplyv teploty vzduchu โ€“ zmena teploty vzduchu oย 1 ยฐC mรก vย priemere rovnakรฝ รบฤinok ako zmena rosnรฉho bodu oย 6โ€‰ยฐ C. Je zrejmรฉ, ลพe ฤistรฝ vzduch vย dobre vetranej miestnosti sa mรดลพe vnรญmaลฅ rozliฤne, vย zรกvislosti od svojej teploty aย vlhkosti.

Croome et al. (1993) skรบmal vplyv vรฝmeny vzduchu na vnรญmanie jeho svieลพosti. Zistil, rovnako ako predtรฝm Rodahl (1981), ลพe vplyv mnoลพstva vonkajลกieho vzduchu vstupujรบceho do interiรฉru nie je pre pocit svieลพosti vzduchu zรกsadnรฝ, respektรญve mรก vplyv iba vtedy, keฤ je jeho teplota menลกia neลพ neutrรกlna teplota, t. j. optimรกlna teplota koreลกpondujรบca sย aktivitou ฤloveka. Je zaujรญmavรฉ, ลพe uลพ predtรฝm Bedford (1948) poukazoval na skutoฤnosลฅ, ลพe chladnรฝ vzduch vย miestnosti povaลพovali ฤพudia za ฤerstvรฝ aย vzduch vย prekรบrenej miestnosti za ลฅaลพkรฝ. Aj rรฝchlosลฅ vzduchu mala pozitรญvny vplyv na pocit svieลพosti vzduchu โ€“ vzduch privรกdzanรฝ oknami (sย vyลกลกou rรฝchlosลฅou) sa vnรญmal ako ฤerstvejลกรญ neลพ vzduch privรกdzanรฝ dverami (sย niลพลกou rรฝchlosลฅou) pri tej istej teplote.

Po udelenรญ Nobelovej ceny za fyziolรณgiu aย medicรญnu vedcom Buckovej aย Axelovi za objav receptorov pachovej zloลพky prostredia sa tรกto problematika opรคลฅ dostรกva do popredia, aj keฤ uลพ aj predtรฝm boli znรกme vรฝsledky prรกce oย Proutovom fenomรฉne (Herz, 2000), ktorรก zapรดsobila rovnakรฝm spรดsobom. Zย prรกc je zrejmรฉ, ลพe pachy hrajรบ vย ลพivote ฤloveka dรดleลพitejลกiu rolu, neลพ sa doteraz predpokladalo.

Zรกvรคznรฉ predpisy aย ลกtandardy

รšroveลˆ menovanรฝch zloลพiek sa snaลพรญ kaลพdรฝ ลกtรกt zabezpeฤiลฅ zรกvรคznรฝmi predpismi aย ลกtandardmi, akรฝmi sรบ naprรญklad medzinรกrodnรฉ ergonomickรฉ predpisy ISO, alebo vย ฤŒeskej republike sรบbor vyhlรกลกok aย vlรกdnych nariadenรญ vychรกdzajรบcich zo zรกkona oย ochrane verejnรฉho zdravia. Vย eurรณpskom meradle sรบ to hneฤ dve normy, ktorรฉ hovoria oย kategorizรกcii vnรบtornรฉho prostredia na zรกklade pachovej mikroklรญmy. Prvou je norma ฤŒSN EN 13779 Vetranie nebytovรฝch budov โ€“ Zรกkladnรฉ poลพiadavky na vetracie aย klimatizaฤnรฉ zariadenia (na Slovensku platรญ norma STN EN 13779 Vetranie nebytovรฝch budov โ€“ Vลกeobecnรฉ poลพiadavky na vetracie aย klimatizaฤnรฉ zariadenia), druhou je CEN Report 1752 Ventilation for Buildings (Vetranie budov).

Obe normy volia ako zรกkladnรฉ kritรฉrium koncentrรกciu oxidu uhliฤitรฉho vย interiรฉri, prรญpadne jej zvรฝลกenie vย porovnanรญ sย koncentrรกciou vo vonkajลกom vzduchu aย na zรกklade tohto kritรฉria zavรกdzajรบ dvojakรบ klasifikรกciu interiรฉru: vย prvom prรญpade ลกtyri kategรณrie IDA1 aลพ IDA4 (vysokรก, strednรก, mierna aย nรญzka kvalita vzduchu), vย druhom prรญpade iba tri kategรณrie A, B, C sย percentom nespokojnรฝch osรดb (PPD) 15, 20 aย 30โ€‰% (vย tabuฤพke).



* pre vonkajลกรญ vzduch 350 ppm (podฤพa poลพiadaviek normy)
** klasickรฝ Pettenkoferov normatรญv

Percento nespokojnรฝch osรดb moลพno stanoviลฅ aj pri vลกetkรฝch kategรณriรกch IDA, takisto moลพno vypoฤรญtaลฅ aj hladinu pachovej mikroklรญmy vย deciodรฉroch (dCd) (Jokl, 2002). Percento nespokojnรฝch osรดb aj hladina pachovej mikroklรญmy majรบ analogickรฝ priebeh sย obdobnรฝmi funkciami; hladina pachovej mikroklรญmy reaguje citlivejลกie na zhorลกujรบcu sa kvalitu vzduchu aย jej hodnoty sรบ porovnateฤพnรฉ sย decibelmi pre hluk priamo svojimi ฤรญselnรฝmi hodnotami.

Je zrejmรฉ, ลพe obe normy vychรกdzajรบ zย klasickรฉho normatรญvu Pettenkofera โ€“ 1ย 000 ppm vย interiรฉri sย koreลกpondujรบcou dรกvkou vonkajลกieho vzduchu 25 m3/h/os. aย pripรบลกลฅajรบ tak nielen horลกรญ vzduch (IDA4, kategรณria C), ale aj vzduch sย lepลกou kvalitou (IDA1, IDA2 aย kategรณria A). Vลพdy ide oย sediace osoby (1,2โ€‰m) aย administratรญvne budovy. Je tu teda otรกzka, do akej miery moลพno tento princรญp aplikovaลฅ na bytovรฉ priestory.

Na obe normy reagovali takmer okamลพite aj firmy, ktorรฉ ponรบkli na trh rozliฤnรฉ senzory kvality vzduchu. Prรญstroje umoลพลˆujรบ buฤ iba upozorniลฅ na znรญลพenรบ kvalitu vzduchu signalizรกciou farebnรฝm svetlom, ฤi priamo regulovaลฅ mnoลพstvo privรกdzanรฉho vzduchu do miestnostรญ sย nรบtenรฝm vetranรญm. ล tรบdia mikroklรญmy sa tak stรกva sรบฤasne podkladom na projektovanie inteligentnรฝch budov.

prof.ย Ing.ย Miloslav Jokl, DrSc.
Recenzoval: prof.ย Ing.ย Frantiลกek Drkal, CSc.
Foto: Dano Veselskรฝ

Autor pรดsobรญ na Katedre technickรฝch zariadenรญ budov Stavebnej fakulty ฤŒVUT vย Prahe.

Poznรกmka redakcie:
Informรกcie oย negatรญvom vplyve klimatizรกcie na pocity ฤพudรญ opรญsanรฉ vย ฤlรกnku by sa nemali preberaลฅ bez ฤalลกรญch komentรกrov. Dovoฤพujeme si preto doplniลฅ, ลพe opรญsanรฉ ลกtรบdie skรดr upozorลˆujรบ na potrebu kvalitnรฉho nรกvrhu, realizรกcie aย รบdrลพby klimatizaฤnรฝch systรฉmov.ย 
Regulรกcia klimatizaฤnรฝch systรฉmov podฤพa koncentrรกcie CO2 meranej vย odvรกdzanom vzduchu je vo svete znรกma uลพ zย 90. rokov minulรฉho storoฤia pod pojmom Demand control ventilation.

Literatรบra
1. Bedford, T.: Basic Principles of Ventilation and Heating. H. K. Lewis and Co. Ltd.: 1948.
2. CEN Report 1752 Ventilation for Buildings: Design Criteria for the Indoor Environment. Brussels: CEN 1998.
3. ฤŒSN EN 13779 Vฤ›trรกnรญ nebytovรฝch budov โ€“ Zรกkladnรญ poลพadavky na vฤ›tracรญ aย klimatizaฤnรญ zaล™รญzenรญ. Praha: ฤŒeskรฝ normalizaฤnรญ institut, 2005.
4. Fang, L., Wyon, D. P., Clansen, G., Fanger, P.ย O.: Impact of Indoor Air Temperature and Humidity in an Office on Perceived Air Quality, SBS Symptoms and Performance. In: Indoor Air, roฤ. 14, 2004, s. 74 โ€“ 81.
5. Jokl, M. V.: Microenvironment: The Theory and Practice of Indoor Climate. Illinois: Thomas, 1989.
6. Jokl, M. V.: Mikroklima interiรฉru budov sย metalickรฝm plรกลกtฤ›m. In: Architekt, roฤ. 52, 2006, ฤ. 10, s. 66 โ€“ 67.
7. Jokl, M. V.: Zdravรฉ obytnรฉ aย pracovnรญ prostล™edรญ. Praha: Academia, 2002.
8. Rohles, F. H., Jr.: The Ecosystem Complex: aย New Approach in Specifying the Man-Environment Relationship. In: J. Environ. sys., roฤ. 1, 1971, ฤ. 4, s. 321 โ€“ 328.
9. Olesen, B. W.: International Standards for the Indoor Environments. In: Indoor Air, roฤ. 14, 2004, s. 18 โ€“ 26.
10. Weber, J. H.: Sick Building Syndrome โ€“ Dangerous Game with Spread Characters. In: Air Infiltration Review, roฤ. 16, 1995, ฤ. 3, s. 12 โ€“ 13.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.