Pri kúrení myslite na budúcnosť

Dnes sa veľa hovorí o úsporách energie na vykurovanie rodinných domov – najčastejšie v spojitosti so zateplenými obvodovými stenami či kvalitnými oknami. Dosiahnutie dobrých tepelnotechnických parametrov obvodových konštrukcií je však len prvou fázou na ceste k energeticky úspornému domu. Ďalším krokom by malo byť rozumné využitie možností súčasnej techniky pri jeho vykurovaní. Veď ako by to bolo – chcieť šetriť na kúrení a kúrením sa pritom nezaoberať?

Súčasné kvalitne zaizolované domy majú na vykurovanie celkom iné nároky než tie, ktoré sa u nás stavali ešte pred pár rokmi, celkom iné možnosti ponúka aj dnešná technika.

Teplo v nízkoenergetickom dome
Nízkoenergetické domy nie sú len o zateplení. To, že stavba z hľadiska tepelných strát obvodovými konštrukciami dosahuje také parametre, že by sa mohla zaradiť medzi nízkoenergetické, je síce dôležitý, ale len prvý krok pri riešení problému. Druhou, rovnako podstatnou časťou je aj uplatnenie rôznych technických vymožeností, ktoré nám dnešné úsporné vykurovacie systémy ponúkajú tak, aby konečná spotreba energie bola naozaj taká nízka, ako sa požaduje.

Ak teda chcete na vykurovanie dobre zaizolovanej novostavby minúť čo najmenej energie, prvé, nad čím by ste sa mali zamyslieť, je riadené vetranie: Pri dome zateplenom podľa nízkoenergetického štandardu tvorí spotreba energie na vetranie asi 40 %, z toho možno značnú časť ušetriť riadeným vetraním s rekuperáciou. Vetrať totiž musíme, a na ohriatie čerstvého, ale studeného vzduchu po vyvetraní treba istú energiu. Až 75 % z nej pritom dokážeme ušetriť rekuperáciou, teda spätným získavaním tepla z odvádzaného vzduchu.

Riadené vetranie s rekuperáciou je absolútne nevyhnutné pri energeticky pasívnych domoch, táto technika sa však už uplatňuje aj v kategórii nízkoenergetických domov. Tu však, na rozdiel od pasívnych budov, v ktorých je takýto režim pomerne bežný, projektant neodporúča spájať riadené vetranie s teplovzdušným vykurovaním. Toto spojenie je vhodné len pre pomerne malé domy s veľmi malou tepelnou stratou. Ak sú totiž dom alebo tepelné straty väčšie, treba vymeniť väčší objem vzduchu alebo musí mať privádzaný vzduch vyššiu teplotu, čo môže mať nepríjemné dôsledky – príliš suchý vzduch, prievan a podobne. Na tepelnú pohodu v interiéri má pritom vplyv nielen teplota, ale aj prúdenie vzduchu, jeho vlhkosť atď.

V nízkoenergetickom dome sa oproti bežnému štandardu ušetrí asi 60 – 70 % nákladov na kúrenie. Toto rozdelenie vychádza zo spôsobu hodnotenia domov minulosti. Ešte nedávno sa totiž domy hodnotili len z hľadiska vykurovania: aké má dom tepelné straty a koľko tepla mu treba dodať, aký sa použije vykurovací systém, aký bude zdroj energie, s akou účinnosťou… Prvoradým hľadiskom bolo splnenie požiadaviek noriem týkajúcich sa tepelnotechnických parametrov obalu budovy a na základe tepelných strát na m2 sa potom dala pomerne jednoducho zhodnotiť energetická úspornosť. Dnes, vychádzajúc z európskych smerníc, sa už berie do úvahy dom ako celok a do energetického hodnotenia objektu sa musia zahrnúť všetky energie potrebné na jeho bežnú prevádzku. Už pri príprave stavby treba k domu pristupovať podľa štandardu, ktorý si investor zvolil, a kategória energetickej náročnosti sa musí premietnuť nielen do tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií, ale aj to technológie vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania či ďalších. Len koordinovaný prístup všetkých zainteresovaných profesií prinesie úspech v podobe dosiahnutia požadovanej kategórie domu.. Budovy skolaudované po 1. 1. 2008 a tie, ktoré sa po tomto dátume predávajú či prenajímajú, musia mať u nás energetický certifikát. Ním sa hodnotí objekt z hľadiska spotreby všetkých druhov energie a zaraďuje do jednej zo siedmich energetických tried (od A po G, čo je znázornené na energetickom štítku, podobne ako sme zvyknutí pri domácich spotrebičoch), a to od veľmi úsporných (A) až po mimoriadne nehospodárne (G). Za vyhovujúce sa považujú budovy v kategóriách A – C, pričom trieda A zodpovedá pasívnym a dobrým nízkoenergetickým domom, C je bežný štandard. (Zákon o energetickej certifikácii budov, platný od januára 2008, vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady.).

Potenciál nízkoteplotných systémov
Na vykurovanie nízkoenergetických a energeticky úsporných domov sú najvhodnejšie nízkoteplotné sústavy – na pokrytie potreby tepla, ktorá je v takýchto domoch nízka, totiž postačí teplonosné médium ohriate na nižšiu teplotu (čo je, pochopiteľne, energeticky menej náročné), navyše sa v nich s úspechom dajú využiť obnoviteľné zdroje energie. Problematiku vykurovania pritom možno rozdeliť na dve časti – zdroj tepla a jeho distribúciu.

„Nízkoteplotné vykurovacie sústavy sú podľa mňa cestou, perspektívnou aj do budúcnosti,“ hovorí Jaroslav Prokeš. „Úsporné zariadenia, využívajúce obnoviteľné zdroje energie ako napríklad tepelné čerpadlá, sú totiž efektívne práve v nízkoteplotných vykurovacích sústavách,“ vysvetľuje. „V oblasti tepelných čerpadiel dnes vývoj napreduje naozaj rýchlo, citeľný je aj tlak na znižovanie ich ceny, takže si myslím, že za 15 – 20 rokov budú v domácnostiach bežným štandardom. Samozrejme, všetko je otázkou peňazí – rodinný rozpočet stavebníka musí počítať nielen s budúcimi prevádzkovými, ale aj s dnešnými obstarávacími nákladmi. Aj keď momentálne nemáte na najnovšie technológie, je rozumné pripraviť si na ne priestor a celú vykurovaciu sústavu navrhnúť tak, aby ste ju mohli v budúcnosti jednoducho zmodernizovať. Kvalitný kondenzačný kotol s reguláciou dnes stojí zlomok ceny tepelného čerpadla a je aj vhodným zdrojom pre nízkoteplotnú vykurovaciu sústavu.

O 20 rokov, keď bude na konci svojej životnosti, určite oceníte, ak ho budete môcť bez problémov vymeniť za zariadenie s neporovnateľne úspornejšou prevádzkou bez toho, aby ste museli zasahovať do zabudovaných rozvodov, vykurovacej plochy v podlahe a podobne. Tie môžu pri dnešných materiáloch spoľahlivo a bezo zmeny fungovať aj 100 rokov. Dôležité však je, aby systém bol nízkoteplotný a umožňoval jednoduchú výmenu zdroja.“

Dom treba vnímať ako celok
Pre nízkoteplotné systémy je typické sálavé vykurovanie – väčšia časť tepla sa teda do interiéru prenesie sálaním (napríklad je podlahové vykurovanie, možno však využiť aj nízkoteplotné radiátory), a nie konvekciou (prúdením), ktorá prevláda pri dnes bežných sústavách, pracujúcich s vyššími teplotami vykurovacej vody. Sálavé vykurovanie pritom lepšie funguje v spojení s ťažkými – tepelnoakumulačnými materiálmi. Rôzna schopnosť materiálov akumulovať teplo spôsobuje, že pri rovnakom spôsobe vykurovania sa odlišné typy domov správajú rozdielne. Napríklad drevo má na rozdiel od tehál len zanedbateľnú schopnosť akumulovať teplo. Aj keď je drevený dom kvalitne zaizolovaný, treba v ňom kúriť neustále – keď totiž kúriť prestanete, stavba veľmi rýchlo vychladne. Odporúča sa preto doplniť ľahké drevené domy aj o ťažké stavebné materiály, ktoré majú lepšiu schopnosť akumulovať teplo – napríklad v podobe murovaných priečok, hlinených omietok, ťažkých materiálov v podlahách a podobne. Tým sa spomalí reakcia domu na zmeny teploty a stavba bude lepšie spolupracovať s nízkoteplotnými vykurovacími systémami, ktoré na výraznú zmenu potreby tepla reagujú pomerne ťažkopádne.

Teplá voda
K významným položkám v prevádzkových nákladoch rodinných domov patrí okrem vykurovania aj príprava teplej vody. Zdroje pre oba tieto systémy sa pritom často kombinujú. Keďže oboje súvisí s ohrevom vody, a ten možno zrealizovať viacerými energeticky úspornými spôsobmi, je voľba najvhodnejšieho režimu otázkou zváženia konkrétnej situácie a konkrétnych možností.

Záleží aj na tom, aký zdroj energie je k dispozícii, na finančných možnostiach investora, na tom, koľko ľudí bude v dome bývať… „V istých klimatických podmienkach a za istých okolností možno s úspechom použiť solárne systémy nielen na ohrev teplej vody, ale aj na podporu vykurovania, nie sú však vhodné vždy,“ vysvetľuje projektant. „Ak si napríklad stavajú domček pre dvoch manželia, ktorí si chcú užiť pokojný dôchodok niekde na vidieku, a samozrejme, nechcú z penzie platiť vysoké sumy za energiu potrebnú na prevádzku domu, bude zrejme vhodným riešením tepelné čerpadlo. Solárne kolektory v takomto prípade nemajú význam. Jedna vec je totiž zdroj energie, druhá vec je, že pre túto energiu musím mať aj vhodný odber. Solárne kolektory budú dostatočne využité v rodinných domoch, kde je väčší odber teplej vody – či už pre bazén, alebo pre potreby väčšej rodiny. Ak ich chceme používať aj na podporu vykurovania, je potrebné na to prispôsobiť aj vykurovaciu sústavu – vyriešiť napríklad potrebný dohrev alebo chladenie vody z kolektorov, pričom treba zvážiť finančnú náročnosť riešenia aj výsledný úsporný efekt.“

Vyvarujte sa chýb
Je dôležité všetko si dopredu premyslieť, prípadne si ísť pozrieť vzorový nízkoenergetický dom alebo navštíviť známych, ktorí v takom bývajú. Ak napríklad chcete tepelné čerpadlo, prípadne aj s akumulačnou nádržou, vzduchotechniku, solárny systém… na všetky tieto zariadenia budete potrebovať nejaké zázemie. Dom vybavený najmodernejšími technológiami potrebuje dostatočne veľkú technologickú miestnosť. Už to nie je len výklenok alebo šatníková skriňa, ktoré stačili na plynový kotol. Ak chcete kúriť lacnejšie, musíte tomu obetovať aj nejaký priestor v dome.

Ďalším dôležitým pravidlom je brať dom od začiatku až do konca ako celok, ktorý musí mať istú logiku. Mnohé veci totiž spolu súvisia. Nedá sa napríklad do rozostavaného domu jednoducho dodatočne pridať podlahové vykurovanie alebo riadené vetranie. Je to zbytočná a nákladná komplikácia, často pod stropom alebo v konštrukcii podlahy ani nie je dostatok miesta. V dome je aj množstvo ďalších rozvodov – centrálny vysávač, audio a podobne, a všetky treba niekam skryť, musia sa správne križovať… Komfortu, ktorý sa od moderného domu očakáva, je totiž potrebné pripraviť priestor. A na ten treba myslieť už pri projektovaní domu. Keď je hotová hrubá stavba, už sa len ťažko niečo pridáva. Nie je to jednoduché, a takmer nikdy nie je výsledok stopercentný. Väčšinou dosiahnete len zbytočne drahý kompromis. Takže rada na záver znie: Všetko si vopred dobre premyslite. Najskôr dvakrát merajte na výkresoch, až potom sa pustite do stavby.

Ak rekonštruujete Musí zateplenie a výmenu okien v staršom dome sprevádzať aj zmena vykurovacej sústavy? To je otázka, ktorá sa priam ponúka. „Vo všeobecnosti to nie je podmienkou,“ odpovedá Ing. Jaroslav Prokeš. „Ak je v dome vhodný zdroj tepla, ktorý dokáže reagovať na jeho zníženú spotrebu – napríklad plynový kondenzačný kotol, ktorého výkon možno modulovať od 25 do 100 %, dokáže riadiť teplotu vody podľa ekvitermickej regulácie a ekvitermickú krivku vie prispôsobiť reálnej potrebe domu, potom sa na vykurovacej sústave nič podstatné meniť nemusí. Väčšinou záleží na tom, aký starý dom sa zatepľuje, pretože vykurovacie sústavy tu môžu byť veľmi rôzne. Napríklad v dome so starším typom kotla na tuhé palivo bude mať zateplenie efekt len vtedy, ak sa zmení aj vykurovanie alebo ak neotvoríte okná ani pri 28 °C, pretože inak poletí teplo von oknom a je po šetrení. Riešenia teda budú rôzne, z prípadu na prípad. Vždy je však potrebná vhodná regulácia vykurovania (hoci termostatickými hlavicami na radiátoroch), ktorá je možná len pri regulovateľnom zdroji tepla. Pri starších kotloch na tuhé palivá to väčšinou možné nie je, takže je potrebná zmena – buď výmena kotla, alebo jeho zapojenie do systému s akumulačnou nádobou, na čo je zasa potrebný priestor… A takto by sme mohli pokračovať.“ Zároveň so zlepšením tepelnej izolácie staršieho domu je dobré nechať si zrevidovať aj vykurovací systém. Nie je to síce nevyhnutné, ale je to rozumné. Inak nemusí byť výsledok rekonštrukcie taký, aký ste si predstavovali. Uplatnenie riadeného vetrania a s ním spojenej rekuperácie je v rekonštruovaných domoch zložité, ak nie úplne nemožné. „Miestnosti väčšinou nie sú dostatočne vysoké na umiestnenie potrebných rozvodov a aby sa vzduch rozviedol po celom objekte, je potrebné aj množstvo otvorov v nosných konštrukciách. Často treba zároveň zmeniť aj elektroinštaláciu, takže takýto zásah sa oplatí len v prípade, ak bola celková rekonštrukcia inštalácií aj tak potrebná,“ upresňuje Jaroslav Prokeš. Ak sa vám teda po výmene okien a zateplení objavili v dome problémy s vysokou vzdušnou vlhkosťou, neostáva vám iné, len sa naučiť pravidelne a dôkladne vetrať. Jedine tak totiž dostanete vlhkosť z domu. „Treba sa tiež zamyslieť nad tým, koľko vlhkosti v dome produkujete,“ odporúča Ing. Prokeš, „napríklad množstvo kvetov, ktorým denne nalejete 5 litrov vody, v takejto situácii určite neprospieva.“

TEXT: Erika Kuhnová v spolupráci s Ing. Jaroslavom Prokešom, autorizovaným inžinierom pre techniku prostredia budov
FOTO: archív firiem