Osvetlenie škôl a školských zariadení 2.

Osvetlenie škôl a školských zariadení 2.

Zatiaľ čo prvá časť článku sa zamerala na súčasný stav osvetľovacích sústav, vysoký podiel nehospodárnych svetelných zdrojov a východiská, druhá časť sa zaoberá legislatívou, normatívnymi požiadavkami a racionalizáciou osvetlenia.


Legislatívne a normatívne požiadavky
Školské triedy, kabinety, zborovne a pod. sa zaraďujú medzi pracovné priestory. Požiadavky na osvetlenie v školách sú preto dané vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 541/2007 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na osvetlenie pri práci. Vyhláška je vykonávacím predpisom k zákonu č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyhláška v tomto smere dáva záväznosť norme STN EN 12464-1 Svetlo a osvetlenie. Osvetlenie pracovných miest. Časť 1: Vnútorné pracovné miesta, v ktorej sú uvedené konkrétne požiadavky na intenzitu osvetlenia (Em), rovnomernosť osvetlenia, farbu svetla, oslnenie (UGR) a ďalšie svetelnotechnické parametre v jednotlivých priestoroch školských zariadení. Základné požiadavky na kvantitatívne parametre osvetlenia v zmysle tejto normy udáva tab. 1.

Zákon hovorí jednoznačne: kvalita osvetlenia sa kontroluje vizuálnou prehliadkou a objektivizuje sa meraním, pričom tieto merania vykonávajú pracovníci Štátneho zdravotného ústavu alebo inej poverenej organizácie podľa metodiky tohto ústavu. O meraní sa vydáva protokol, ktorý je úradným dokumentom. Tak ako z hygienického hľadiska nevyhovujú niektoré jedálenské alebo reštauračné zariadenia a nesmú sa prevádzkovať, aj nevyhovujúce osvetlenie je dostatočným dôvodom na zastavenie prevádzky. Súčasné osvetlenie škôl je z tohto pohľadu doslova časovanou bombou.

Tab. 1: Požiadavky na osvetlenie škôl a školských zariadení

Poznámky:
1. Osvetlenie má byť regulovateľné.
2. Treba zamedziť zrkadlovým odrazom.
3. V prednáškových miestnostiach má byť intenzita osvetlenia 750 lx.
4. TCP  4 000 K
5. Pri práci so zobrazovacími zariadeniami (DSE) platia špeciálne požiadavky.
6. Na špecializované športové činnosti sa uplatňujú požiadavky normy STN EN 12193.

Pri návrhu osvetľovacej sústavy pre konkrétny priestor sa musí brať do úvahy súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov osvetlenia, pričom dôraz sa kladie vždy na iný súbor kritérií. Napríklad v posluchárňach prevažujú kritériá zrakového výkonu, v triedach kritériá zrakového výkonu a zrakovej pohody, v materských školách kritériá zrakovej pohody, v aulách kritériá zrakového výkonu a architektúry priestoru a pod.

Oslnenie odrazom z pohľadu študenta a učiteľa sa musí obmedziť na najmenšiu možnú mieru, čo sa dá dosiahnuť:

  • rozmiestnením svietidiel tak, aby svetlo odrazené od pozorovaných predmetov nesmerovalo do oka žiaka pri bežnom smere jeho pohľadu,
  • použitím svietidiel s nízkym jasom,
  • použitím rozptylných povrchových úprav všetkých pozorovaných predmetov pri bežnom smere pohľadu,
  • použitím svietidiel s vhodným rozložením svetelného toku.

Racionalizácia osvetlenia
Možnosti dosiahnutia úspor energie rekonštrukciou osvetlenia sú do značnej miery závislé od východiskového stavu, ktorý sa definuje auditom osvetľovacej sústavy. Situácia je rôzna – niekde sa dajú dosiahnuť priaznivé úspory energie až okolo 30 %, inde v dôsledku mimoriadne poddimenzovaného osvetlenia spotreba energie po rekonštrukcii dokonca stúpne. Tu si však treba uvedomiť, že prípadné úspory energie treba chápať ako pozitívny vedľajší efekt a hnacím motorom rekonštrukcie osvetlenia majú byť predovšetkým hygienické hľadiská – vytvorenie kvalitného svetelného prostredia vyhovujúceho predpisom aj normám.

Výsledkom má byť teda celková racionalizácia osvetlenia spojená so zhospodárnením prevádzky osvetľovacích sústav, čo možno dosiahnuť týmito racionalizačnými možnosťami:

  • výmenou svietidiel za účinnejšie typy, t. j. s účinnejšou optikou, efektívnejším a kvalitnejším elektronickým predradníkom a s aplikovaním hospodárnych svetelných zdrojov, ktoré budú vyhovovať danému účelu aj z hľadiska farby svetla a farebného podania v súlade s požiadavkami normy;
  • súčasným prehodnotením geometrie sústavy pri výmene svietidiel na základe svetelnotechnického výpočtu tak, aby priestorové usporiadanie svietidiel kládlo minimálne požiadavky na počet svietidiel (investičné náklady) a inštalovaný príkon osvetlenia (prevádzkové náklady) pri splnení normatívnych požiadaviek na osvetlenie;
  • doplnením a rozšírením osvetľovacej sústavy vo vybraných prípadoch, kde treba zabezpečiť splnenie noriem alebo kde sa plánuje zhodnotenie funkčného využitia budovy;
  • prehodnotením zapojenia svetelných obvodov, ak sa plánuje výmena alebo rekonštrukcia elektrických rozvodov (nad rámec jednoduchej výmeny svietidiel), s prípadnou možnosťou využitia pohybových alebo jasových snímačov;
  • zavedením systému pravidelnej plánovanej údržby vrátane čistenia svietidiel a skupinovej výmeny svetelných zdrojov.

Dôležitým faktorom sú, samozrejme, finančné možnosti. Aj tento problém sa dá riešiť, základom je však spracovanie odborného pasportu osvetlenia. Týmto sa zaoberajú špecializované firmy, ich spôsobilosť a skúsenosti si však treba overiť, najlepšie vyžiadaním referencií o riešení podobných úloh na iných školách alebo v školských zariadeniach. Rekonštrukcia osvetľovacej sústavy má vychádzať z kvalitne spracovaného svetelnotechnického projektu. Iba na základe svetelnotechnického výpočtu sa dá nájsť optimálne riešenie spĺňajúce minimálne normatívne požiadavky v protiklade s technicko-ekonomickými ukazovateľmi.

Svetelný projekt má obsahovať minimálne tieto časti:

  • stanovenie požiadaviek na osvetlenie podľa STN EN 23 464-1 a ďalších noriem v závislosti od účelu využitia miestností, prevádzkového času využitia, dostupnosti denného svetla a pod.,
  • všetky použité vstupné údaje vrátane odrazivosti a odrazových vlastností stropu, stien a podlahy, dispozičného usporiadania priestoru, existujúcich vývodov elektroinštalácie, zapojenia svetelných okruhov, požiadaviek na krytie svietidiel a pod.,
  • výpočet udržiavacieho činiteľa zo zložiek zohľadňujúcich pokles svetelného toku zdrojov počas života, krivky mortality svetelných zdrojov, starnutie svetelnočinných častí svietidiel, pokles svetelného toku v dôsledku znečistenia svietidiel s ohľadom na charakter prostredia, teplotné režimy svietidiel,
  • presnú geometriu novej osvetľovacej sústavy – polohu a natočenie svietidiel,
  • výsledky svetelnotechnického výpočtu vrátane izoluxových diagramov.

Záver
Osvetlenie je jednou zo základných zložiek hygieny prostredia. Má priamy vplyv na zrak mladých ľudí. Nekvalitné osvetlenie sa podpisuje na postupnom zhoršovaní zraku, pričom zákernosť nekvalitného osvetlenia spočíva v dlhodobom pôsobení – degenerácia zraku sa často prejaví po dlhých rokoch. Známe sú aj mimozrakové účinky svetla, ktoré pôsobia už počas pracovného dňa a v závislosti od použitých súčastí (najmä svetelných zdrojov) môžu mať negatívny alebo pozitívny vplyv na pracovnú výkonnosť, chybovosť práce, únavu a pod. Na záver ešte spomeňme, že školy a školské zariadenia podliehajú energetickej certifikácii v rámci energetickej hospodárnosti budov v zmysle zákona č. 555/2005 Z. z. a príslušných vykonávacích predpisov. Osvetlenie je jednou z oblastí, ktoré sa riešia v rámci energetickej certifikácie. Nehospodárne osvetlenie môže byť príčinou nízkeho hodnotenia, pričom energetický štítok sa musí vystaviť na verejne prístupnom mieste. A to je tiež vizitkou školy. 

doc. Ing. Dionýz Gašparovský, PhD.
Autor pôsobí na Katedre elektroenergetiky Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.

Recenzoval: prof. Ing. Alfonz Smola, PhD.
Foto: archív autora

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK 7/2008.