Manažment kvality údržby vykurovacích zariadení

V súčasnosti sa so slovom kríza stretávame takmer na každom kroku. Sprevádzajú ju aj neustále sa zvyšujúce ceny energie, v dôsledku čoho sa potom organizácie, samozrejme, snažia znižovať spotrebu energie s cieľom znížiť súvisiace náklady. So stúpajúcou tendenciou ceny energie tak úzko súvisí trend jej úspor v budovách. To však nesmie ísť na úkor znižovania úrovne pracovného prostredia.

Plynulý a bezporuchový chod vykurovacích zariadení sa dá dosiahnuť ich kvalitnou údržbou, ktorú možno docieliť aplikáciou facility managementu. Význam kvality poskytovaných služieb, teda aj kvality údržby vykurovacích zariadení, podčiarkuje schválená tretia časť európskej normy EN 15221-3 Návod na kvalitu vo facility managemente, v ktorej sa špecifikuje postup stanovenia kvality poskytovania služieb facility managementu – manažment kvality (ďalej len „norma“).

Manažment kvality
Kvalita sa v norme definuje ako stupeň splnenia predpísaných požiadaviek klienta, zákazníka, konečného užívateľa a organizácie na vykonané služby facility managementu poskytovateľom. Podľa normy sú požiadavky potreby alebo očakávania užívateľov ohľadom služieb facility managementu, v našom prípade údržby vykurovacích zariadení.

Cieľom manažmentu kvality údržby vykurovacích zariadení je zabezpečiť údržbu na takej úrovni, aby sa splnili požiadavky organizácie (klienta) na ich plynulý bezporuchový chod (podmienka tepelnej pohody užívateľa), t. j. cieľom je zabezpečiť kvalitu údržby vykurovacích zariadení. Manažment kvality je zároveň významným nástrojom nielen optimalizácie procesu údržby, ale aj prostriedkom na priebežné zlepšovanie jej kvality.

Na dosiahnutie kvality údržby je potrebná permanentná kontrola poskytovaných služieb facility managementu. V nadväznosti na normu ISO 10014 je v norme uvedený kontrolný cyklus kvality PDCA (P = plan – plán, D = do – realizácia, C = check – kontrola, A = act – úprava plánu).

Proces manažmentu kvality
Pozostáva z týchto krokov:

Požiadavky na údržbu vykurovacích zariadení
Definuje si ich organizácia (klient). Tieto požiadavky pozostávajú z opisu údržby a požadovanej kvality údržby.

Špecifikácia požiadaviek
Návod na zostavenie špecifikácie sa predstavuje v norme STN EN 15221-2, a to vrátane vykonania údržby z hľadiska kvality.

Vypracovanie elaborátu úrovne služieb (SL)
Organizácia (klient) stanoví úroveň údržby alebo definuje výsledok, ktorý sa má dosiahnuť údržbou vykurovacích zariadení. Výsledok môže definovať na vstupe (input based) presným opisom postupu výkonu údržby  alebo na výstupe (output based), keď stanoví výkonové ukazovatele kvality (KPI).

Definovanie metód posudzovania kvality
Výsledky posudzovania
Stanovujú sa auditom alebo spokojnosťou klienta.

Porovnanie výsledkov s požiadavkami na kvalitu
Porovnajú sa výsledky s požiadavkami na kvalitu údržby vykurovacích zariadení a následne sa vykoná úprava SL.

Analýza odchýlok od požadovanej úrovne
Ak sa pri porovnaní výsledkov a požiadaviek na úroveň údržby vyskytnú odchýlky, nasleduje ich analýza a optimalizácia údržby vykurovacích zariadení. Zároveň sa upraví finančná odmena za vykonané služby s prípadnými pokutami.  

Špecifikácia požiadaviek, vypracovanie úro­v­ne služieb (SL) a definovanie metód merania kvality sú súčasťou fázy P (plán). Po nej nasleduje vykonávanie služieb D (realizácia). Do fázy kontroly C (kontrola) patrí audit a porovnanie s požiadavkami na kvalitu poskytovaných služieb.
Analýza je súčasťou fázy A (úprava plánu). Na základe výsledkov analýzy sa stanoví optimalizácia poskytovaných služieb a celý kontrolný cyklus sa opakuje.

Procesný list
Požiadavky organizácie na údržbu vykurovacích zariadení – podrobný opis procesu (pri output orientovanej SL) vrátane špecifikácie a aktivít (výkonnostných parametrov procesu), ako aj merania výkonu kvality – možno spracovať v procesnom liste. V ňom organizácia (klient) stanoví:

• predmet procesu: pri procese údržby vykurovacích zariadení je to údržba zariadení, ako sú napríklad čerpadlá, vykurovacie telesá a podobne,
• požadovanú odbornú spôsobilosť na výkon prác,
• príslušné normy a predpisy vrátane interných noriem a predpisov,
• požadované technické a technologické vybavenie na výkon údržby vykurovacích zariadení,
• určenie frekvencie danej údržby a času trvania procesu v prípade output orientovanej úrovne služieb SL,
• podrobný opis procesu pri jednotlivých zariadeniach; pri vykurovacích telesách je to napríklad kontrola tesnosti, korózie, funkčnosti odvzdušňovacích ventilov či upevnenia závesov,
• meranie výkonu a hodnotenie kvality, či­že merné jednotky na meranie výkonu a kľúčové výkonnostné ukazovatele KPI, ktoré slúžia na priebežnú kontrolu údržby vykurovacích zariadení [2].

Výkonové ukazovatele kvality
V zmysle normy sa výkonové ukazovatele kvality (KPI) definujú ako miera, ktorá poskytuje podstatnú informáciu o plnení dodávky služieb facility managementu. Nejde však iba o meradlo výkonu služby facility managementu (v tomto prípade údržby vykurovacích zariadení), ale aj o kvalitu realizovanej údržby, o vplyv jej výkonu na pracovníkov (obťažovanie, vyrušovanie a podobne) organizácie (klienta), ako aj o meradlo technologickej vyspelosti realizátora. Na kvalitu realizácie údržby vykurovacích zariadení sa môžu vzťahovať tieto merné jednotky:

• plná funkčnosť systému vykurovacieho zariadenia po údržbe v súlade so špecifikáciou výrobcu, čistota prvkov vykurovacieho zariadenia, ale aj ich okolia po údržbe,
• dodržanie kompletnosti údržby vykurovacích zariadení podľa požadovaného štandardu,
• početnosť porúch vykurovacieho zariadenia,
• skracovanie časového obdobia medzi poruchami prvkov vykurovacieho zariadenia [2].

Výkonové ukazovatele slúžia na hodnotenie kvality poskytovaných služieb v danom procese. Príkladom môže byť stanovenie stupnice KPI pre proces údržby vykurovacieho zariadenia, pri ktorom sú výkonové ukazovatele dané počtom výskytu poruchových stavov:
3 – vykurovacie zariadenie je trvale bez poruchy; hodnotenie vyjadruje stav, ktorý požaduje organizácia (klient) v rámci zmluvy o úrovni služieb (SL),
2 – v zimnom období je vykurovacie zariadenie s jedným výpadkom, porucha je odstránená do dvoch hodín; organizácia (klient) môže navrhnúť penalizáciu, napríklad zníženie fakturovanej sumy o 5 %,
1 – v zimnom období má vykurovacie zariadenie tri výpadky, porucha je odstránená do dvoch hodín; organizácia (klient) môže navrhnúť poskytovateľovi penalizáciu, napríklad zníženie fakturovanej sumy o 10 %,
0 – v zimnom období je trvalá odstávka; úroveň kvality údržby vykurovacích zariadení nie je v súlade so SL; vplyv na organizáciu (klienta) je taký, že ju oprávňuje na okamžité rokovanie o náprave (či zmenu systému údrž­by, respektíve výpoveď – zrušenie zmluvy s po­skytovateľom a podobne) [2].

Výkonové ukazovatele kvality stanovuje organizácia (klient). Pri outsourcingu ich treba prerokovať a odsúhlasiť s poskytovateľom údržby vykurovacích zariadení.

Záver
Vypracovanie procesného listu, v ktorom sú podrobne špecifikované požiadavky organizácie na proces údržby vykurovacích zariadení a v ktorom je definovaná požadovaná úroveň kvality údržby spolu s kontrolným mechanizmom (stanovením merania a hodnotenia kvality pomocou kľúčových ukazo­vateľov kvality KPI), umožňuje organizácii nielen dosiahnuť požadovanú kvalitu údržby vykurovacích zariadení, ale aj zlepšiť proces dosahovania kvality a úrovne jej riadenia. Organizácii prináša kvalita údržby ­vy­ku­ro­vacích zariadení nielen záruku ich plynulého bezporuchového chodu, ale aj úsporu nákladov na vykurovanie.

doc. Ing. Viera Somorová, PhD.
Foto: thinkstock.com

Autorka pôsobí na Katedre technológie stavieb SvF STU v Bratislave.

Literatúra
1.    Somorová, V.: Energeticky efektívne budovy a facility management. In: EUROSTAV, č. 3, 2009.
2.    Štrup, O.: KPI jako nástroj řízení kvality provozu a údržby. In: Zborník z konferencie Vykurovanie 2008, Tatranské Matliare, marec 2008.

Článek byl uveřejněn v časopisu TZB HAUSTECHNIK.