Medzi najvhodnejšie príklady na realizáciu GES patria hlavne nemocnice a väznice ktoré sú v nepretržitej prevádzke počas celého roka

Nové usmernenie Eurostatu v oblasti garantovaných energetických služieb

Partneri sekcie:

Aký bude jeho vplyv na implementáciu týchto služieb vo verejnej správe Slovenskej republiky?

Svojím rozhodnutím prehodnotiť štatistické vykazovanie projektov v oblasti garantovaných energetických služieb otvoril Európsky štatistický úrad (Eurostat) v septembri 2017 subjektom verejnej správy v Európskej únii a na Slovensku nové možnosti zvyšovania energetickej efektívnosti budov v ich správe alebo vlastníctve bez negatívneho vplyvu na výšku dlhu verejnej správy.

Ministerstvo financií SR v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR v súčasnosti nastavuje vnútroštátne procesy v oblasti poskytovania garantovaných energetických služieb tak, aby sa vytvorilo transparentné prostredie, ktoré umožní všetkým oprávneným subjektom verejnej správy využívať garantované energetické služby v súlade s usmerneniami Eurostatu. Očakávame, že garantované energetické služby realizované podľa nových pravidiel budú atraktívne nielen pre poskytovateľov týchto služieb, ale aj pre subjekty verejnej správy.

Výraz garantovaná energetická služba (GES) pochádza z anglického spojenia Energy Performance Contracting (EPC) a predstavuje formu zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom GES a prijímateľom GES, ktorým je subjekt verejnej správy.

Podstatou GES je poskytovanie služby v podobe garantovanej energetickej úspory pri súčasnom energetickom zhodnotení majetku vo vlastníctve subjektu verejnej správy, začo poskytovateľovi GES prináleží dohodnutá odplata. Energetickým zhodnotením sa myslí implementácia opatrení, ktoré vedú k úsporám energie na vopred stanovenú hodnotu a zodpovedajú kapitálovým výdavkom poskytovateľa GES (subjekt verejnej správy hradí platbu za GES z bežných výdavkov).

V prípade nedosiahnutia garantovanej úspory platí, že poskytovateľ GES je povinný kompenzovať rozdiel medzi skutočnými nákladmi na energiu a výškou nákladov, ktoré by verejnému subjektu vznikli v prípade dosiahnutia garantovanej úspory, a to za predpokladu, že zmluvné strany dodržiavali dohodnuté zmluvné podmienky.

GES majú veľa spoločného s PPP projektmi (Public Private Partnership). Základným spoločným znakom je spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom. Pri splnení radu podmienok, medzi ktorými dominuje najmä prenos väčšiny rizík projektu na súkromného partnera (poskytovateľa GES) realizujúceho daný projekt, možno GES vyňať zo súvahy verejnej správy. To znamená, že takýto projekt nemá vplyv na maastrichtský dlh počítaný metodikou ESA 2010.

V doterajšej histórii Slovenska sa riešenia v oblasti GES realizovali vo veľmi obmedzenej miere. Dôvodom takéhoto stavu bolo najmä to, že donedávna, podľa predošlých postupov, spadali záväzky vyplývajúce zo zmluvy o GES do dlhu verejnej správy (anglicky central government debt a/alebo general government debt) alebo sa v obmedzenej miere postupovalo formou koncesie, čo viedlo k zníženiu transparentnosti v tejto oblasti.

Z iniciatívy Slovenska sa na európskej pôde v roku 2017 rozprúdila široká diskusia o ekonomickej podstate GES. Eurostat vydal 19. septembra 2017 usmernenie [1], po ktorom nasledovala podrobnejšia praktická používateľská príručka (Príručka na štatistické spracovanie garantovaných energetických služieb) [2] vypracovaná v spolupráci s Európskou investičnou bankou (EIB), ktorá bola uverejnená 8. mája 2018.

Usmernenie opisuje prípady, v ktorých sa dosahuje významný prenos rizika na poskytovateľa GES a zároveň sa projekt nezapočítava do verejného dlhu krajiny. Príručka podrobne vysvetľuje spôsob, ako sa to prejavuje v zmluvných, finančných a iných opatreniach. Táto, na prvý pohľad formálna zmena, má významný vplyv na možnosť verejného sektora vstupovať do takéhoto typu kontraktu.

Vzhľadom na to, že na Slovensku je viac ako 10 000 verejných budov, poskytuje model GES značný potenciál na obnovu budov a technologických zariadení bez potreby priamej kapitálovej investície z verejných zdrojov. Eurostat tak svojím rozhodnutím odblokoval možnosti verejného sektora obnovovať svoje budovy a prispievať k zvyšovaniu energetickej efektívnosti, čím umožnil rozvoj trhu v oblasti, v ktorej bol jeho rast limitovaný v dôsledku obmedzujúco nastavených pravidiel vykazovania.

Aktivity na strane Eurostatu

Zmena princípu vykazovania GES v usmernení Eurostatu

Vydanie spomenutého usmernenia (zverejneného v septembri 2017) zo strany Eurostatu je výsledkom iniciatívy a úsilia úradníkov z viacerých členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska. Počas niekoľkých ostatných rokov viedli s Eurostatom dialóg na politickej úrovni, cieľom ktorého bolo zosúladiť štatistické vykazovanie GES v súlade s logikou vykazovania PPP projektov. Podľa predošlého postupu sa GES mohli vykazovať mimo súvahy verejného sektora iba v prípade, ak sa výsledná hodnota obnoveného objektu zdvojnásobila oproti jeho hodnote bezprostredne pred obnovou.

Podobný postup sa v súčasnosti uplatňuje v prípade rekonštrukcie objektov (napr. budovy, mosty, diaľnice) prostredníctvom modelu PPP projektov. Dosiahnuť takýto zásadný nárast hodnoty budovy obnovenej prostredníctvom GES je však ťažko realizovateľné, pretože výmena okien, rekonštrukcia strechy alebo zateplenie budovy jej hodnotu nepochybne zvýši, nie však na dvojnásobok pôvodnej hodnoty.

Vďaka dialógu s Eurostatom sa podarilo dosiahnuť, aby Eurostat pri GES neprihliadal na podmienku zhodnotenia objektu na dvojnásobok. Napriek tomu, že GES majú určitú podobu s PPP projektmi (verejný partner bude súkromnému partnerovi platiť poplatky, kým súkromný partner bude zodpovedný za funkčnosť aktíva, v prípade GES za dosiahnutie zmluvne garantovanej úspory), pri ich štatistickom vykazovaní sa nebude prihliadať na to, aby bola budova zhodnotená až na dvojnásobok svojej pôvodnej hodnoty.

Obr. 1 Jednoduché schematické znázornenie poskytovania garantovanej energetickej služby
Obr. 1 Jednoduché schematické znázornenie poskytovania garantovanej energetickej služby

Toto rozhodnutie preto otvára možnosti subjektom v štátnej správe (napr. ministerstvá) a v samospráve (napr. obce, VÚC, verejné vysoké školy) obnoviť svoje budovy bez potreby priamej kapitálovej investície z verejných zdrojov bez toho, aby sa pre tento cieľ museli zadlžiť, prispieť k zníženiu nákladov verejnej správy na energie, prispieť k predĺženiu životnosti verejných budov a zlepšiť kvalitu životného prostredia.

Používateľská príručka Eurostatu a Európskej investičnej banky

Usmernenie Eurostatu opisuje základné princípy GES, teda prípady, v ktorých sa dosahuje významný prenos rizika na poskytovateľa GES a zároveň sa projekt nezapočítava do verejného dlhu krajiny. V dôsledku toho, že GES sú zložité a vyžadujú si inštitucionálne a právne rámce, ktoré by mali byť prehľadné a nápomocné pri implementácii tak, aby sa zabezpečila kvalita takýchto projektov, Eurostat v spolupráci s Európskou investičnou bankou (prostredníctvom Európskeho centra pre investičné poradenstvo, anglicky The European Investment Advisory Hub) zverejnil 8. mája 2018 praktickú príručku. Príručka podrobne vysvetľuje spôsob, ako nastaviť zmluvné, finančné a iné opatrenia tak, aby sa dodržali vyššie uvedené princípy usmernenia.

Príprava dokumentov a implementácia GES na Slovensku

Úloha MF SR a MH SR pri nastavovaní vnútroštátnych procesov pre GES

Pôvodný plán, ktorý vychádzal z uznesenia vlády SR č. 570 z 13. decembra 2017 [3], bol, že Ministerstvo financií SR pripraví a zverejní do 31. mája 2018 metodické usmernenie na implementáciu GES v súlade s platným usmernením Eurostatu.

V dôsledku toho, že po preštudovaní používateľskej príručky od Eurostatu a EIB sa identifikovali nevyhnutné legislatívne úpravy na správnu implementáciu GES [4], sa pôvodný plán zverejniť metodické usmernenie posunul na začiatok roka 2019 (teda na obdobie, kedy budú potrebné legislatívne úpravy účinné).

S cieľom stransparentniť vytvárajúci sa trh s GES a umožniť subjektom verejnej správy využívať GES v súlade s usmerneniami Eurostatu, vypracovalo Ministerstvo financií SR v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR iniciatívny dokument „Koncepcia rozvoja garantovaných energetických služieb vo verejnej správe Slovenskej republiky“ [5], ktorý bol schválený vládou SR 11. júla 2018.

Koncepcia opisuje okrem iného proces a životný cyklus GES, prehľad kľúčových práv a povinností zmluvných strán tak, aby sa vzťah medzi nimi mohol považovať za GES v zmysle usmernenia Eurostatu, účtovné aspekty zmluvy o GES, základné právne aspekty vstupu subjektu verejnej správy do zmluvy o GES, daňové aspekty dane z príjmov a implikácie na kontrolu a audit.

Okrem metodiky pripraví MF SR a zverejní vzorovú zmluvu o energetickej efektívnosti pre verejný sektor (vzorová zmluva o GES), ktorú budú verejné subjekty oprávnené uzavrieť len vtedy, ak jej plnenie nemá dôsledky na výšku dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu [6]. Skúsenosti s PPP projektmi, kde Eurostat posudzuje zmluvy jednotlivo a rozhoduje, či sa tieto projekty budú alebo nebudú štatisticky vykazovať na súvahe verejnej správy, viedli k rozhodnutiu, že MF SR pripraví vzorovú zmluvu o GES (podpredseda vlády a minister financií SR o tom hovoril na tlačovej konferencii 11. mája 2018) [7].

Eurostat tak posúdi vzorovú zmluvu pripravenú MF SR, a to vzhľadom na to, či sú riziká v tejto zmluve dostatočne prenesené na poskytovateľa GES a či spĺňa podmienky, aby sa záväzky vyplývajúce z takejto zmluvy nezapočítavali do verejného dlhu. Subjekty verejnej správy potom budú povinné používať tento vzor, čím sa predíde tomu, aby Eurostat zvlášť individuálne posudzoval každú zmluvu o GES.

Proces rozhodovania sa pre GES a následného verejného obstarávania

Obstaranie a realizácia GES bude niekoľkostupňový proces. Na začiatku celého procesu si správca, resp. vlastník verejnej budovy, musí interne vyhodnotiť, či má vôbec význam uvažovať o modernizácii budovy prostredníctvom GES. Na takéto zhodnotenie nebudú potrebné odborné znalosti v danej oblasti. Ministerstvo financií SR pripravuje jednoduchý interaktívny nástroj, ktorý na základe odpovedí na približne 15 otázok vydá správcovi budovy, resp. vlastníkovi odporúčanie, či má pre neho význam podnikať ďalšie kroky smerom k realizácii obnovy prostredníctvom GES. Tento jednoduchý webový nástroj bude zverejnený na stránke Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA).

Ďalším nevyhnutným krokom bude odborná energetická analýza budovy s cieľom pripraviť technické špecifikácie a iné podklady, ktoré budú súčasťou súťažných podkladov na verejné obstarávanie na poskytovateľa GES. Túto analýzu a prípravu podkladov bude vypracovávať odborný nezávislý poradca (nezávislý odborný poradca musí preukázať technickú a odbornú spôsobilosť na dodanie požadovanej služby vrátane osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie GES alebo na energetického audítora podľa § 12 alebo § 19 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti, prípadne iný doklad o ekvivalentnej odbornej spôsobilosti v ďalších členských štátoch EÚ), ktorého si správca budovy, resp. vlastník, obstará prostredníctvom samostatného verejného obstarávania.

Obstaraný odborný nezávislý poradca vypracuje energetickú analýzu budovy, teda posudok, ktorý bude obsahovať najmä technický opis budovy, opis relevantných obmedzení z hľadiska napr. pamiatkovej ochrany, faktory ovplyvňujúce spotrebu energie a požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia, identifikáciu základných opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti, identifikáciu iných potrebných opatrení a potrieb zadávateľa, stanovenie minimálnej hodnoty úspory energie, odhad celkových investičných nákladov a celkovej úspory, stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky na základe minimálnej hodnoty úspory energie, odhad jednoduchej doby návratnosti investície a odhad pomeru investície a úspory.

Odborný nezávislý poradca môže ďalej pripraviť podklady na verejné obstarávanie na poskytovateľa GES, ktorých súčasťou musí byť aj návrh zmluvy o GES. Návrh zmluvy bude vychádzať zo vzorovej zmluvy o GES, ktorú MF SR pripravuje v súlade s usmerneniami Eurostatu tak, aby sa záväzky vyplývajúce z takejto zmluvy nezapočítavali do verejného dlhu.

Vo verejnom obstarávaní na poskytovateľa GES obstaráva subjekt verejnej správy dosiahnutie energetických úspor ako takých, čiže obstaráva „výsledok“, t. j. službu, nie konkrétne technické riešenie, ktorým sa má výsledok dosiahnuť. Podklady na verejné obstarávanie by preto nemali príliš detailne špecifikovať technické riešenia, pretože by mohlo dôjsť k vylúčeniu iných a efektívnejších riešení.

Odborný nezávislý poradca by mal subjektu verejnej správy asistovať počas procesu verejného obstarávania a môže následne dohliadať aj na proces výstavby a inštalácie energetického zhodnotenia.

Iné aspekty GES na Slovensku

Ekonomický význam vykazovania GES mimo súvahy verejnej správy

Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o čisto formálnu záležitosť. Z praktického hľadiska, teda z pohľadu reálnej ekonomiky, nie je podstatné, ako sa dané aktívum vykazuje (na súvahe ktorej zmluvnej strany) a môže sa zdať, že verejná správa a európske inštitúcie takýmto spôsobom hľadajú metódy, ako obísť pravidlá, ktoré v minulosti samy vytvorili.

Okrem toho, odhliadnuc od obmedzení na zadlžovanie jednotlivých subjektov verejnej správy a ich zriaďovateľov a od vplyvov vyššieho dlhového zaťaženia na dôveryhodnosť a rating krajiny je najlacnejším spôsobom financovania energetickej obnovy verejných budov práve ich obnova z vlastných zdrojov, prípadne s využitím klasického dlhového financovania. Ak však berieme do úvahy aj dodatočné vplyvy vyššej zadlženosti na vyššie úrokové sadzby verejného dlhu, ktoré môžu spôsobiť zvýšenie nákladov na jeho obsluhu, realizácia obnovy budov prostredníctvom GES sa javí ako podstatne výhodnejšia.

Dôvodom je informačná asymetria medzi verejnou správou a investormi (prípadne všeobecne medzi veriteľmi a dlžníkmi), ktorí kupujú dlhopisy Slovenskej republiky a financujú tak verejný dlh Slovenska. Títo investori, pre ktorých sú dlhopisy Slovenskej republiky často iba jedným z mnohých nástrojov, do ktorých investujú svoje prostriedky, venujú pozornosť najmä základným ukazovateľom, akými sú napríklad rating krajiny, základné finančné ukazovatele, hospodárenie krajiny, podiel verejného dlhu k HDP.

Rating Slovenska tiež zohľadňuje najmä tieto a podobné kritériá. Čím je rating Slovenska a jeho základné finančné ukazovatele priaznivejší, tým väčšiu dôveru má v očiach investorov a tým nižšiu „rizikovú prirážku“, tzn. nižšie úrokové sadzby títo investori požadujú za nákup štátnych dlhopisov. Napriek tomu, že percentuálne môže ísť o desatiny percenta, a teda na prvý pohľad o nepatrné zmeny, v absolútnych číslach ide o milióny eur, ktoré musí v prípade nepriaznivého vývoja úrokových sadzieb zaplatiť štát navyše.

Nevykazovanie PPP a v našom prípade GES na súvahe verejnej správy preto vedie k tomu, že dlh Slovenska v pomere k jeho HDP je o niečo nižší, čo zvyšuje dôveru investorov v to, že svoje investované prostriedky získajú aj po dlhom čase (o 10, 20 a od októbra 2017 aj 30 rokov) [8] v plnej výške naspäť. To vďaka nižším úrokovým sadzbám šetrí slovenskému štátnemu rozpočtu milióny eur ročne. GES teda ponúkajú príležitosť presunúť kapitálové výdavky verejných subjektov na iné politické priority, v ktorých nie je partnerstvo so súkromným sektorom možné, resp. v ktorých nie je dostatok možností financovania zo strany súkromného sektora.

Nezapočítavanie GES do verejného dlhu má význam pre krajinu bez ohľadu na to, do akej miery je jej štátna správa zadlžená. Inými slovami, vykazovanie GES a PPP projektov mimo súvahy verejnej správy je výhodné aj pre krajiny, ktorých verejný dlh je nižší ako ten slovenský – jeho výška bola v prvom kvartáli 2018 približne 50,8 % HDP (na porovnanie, v prvom kvartáli 2018 predstavoval priemerný dlh 28 krajín EÚ 81,5 % HDP) [9].

Obr. 2 Časové znázornenie projektu GES
Obr. 2 Časové znázornenie projektu GES

Faktoring a jeho význam pre rozvoj trhu GES

Pre úspešný rozvoj v oblasti trhu s GES bude pravdepodobne nutný aj rozvoj trhu v oblasti odkupovania budúcich finančných tokov (teda platieb za GES) od poskytovateľov GES finančnými inštitúciami prostredníctvom procesu známeho ako faktoring. To platí predovšetkým v prípade, keď sú poskytovatelia GES malé a stredné podniky a chcú udržať krok s rastúcim trhom, čo je aj prípad väčšiny poskytovateľov GES na Slovensku.

Tieto spoločnosti sú vo väčšej miere závislé od externých zdrojov financovania, čo môže zhoršovať ich možnosti pri získavaní bankových úverov na realizáciu ďalších investícií do GES a práve predaj takýchto pohľadávok finančným sprostredkovateľom by umožnil poskytovateľom GES opäť investovať do nových projektov.

Rozdiel od doterajšieho modelu faktoringu pri podobných projektoch by mal byť v tom, že finančná inštitúcia, ktorá odkúpi budúce finančné toky z týchto projektov od poskytovateľa GES, bude niesť riziko neplnenia si záväzkov poskytovateľa GES voči subjektu verejnej správy pri dosahovaní garantovanej hodnoty úspor.

Faktoring nepovedie k zmene zmluvných povinností subjektu verejnej správy platiť platby za GES dohodnutým spôsobom. Nepôjde preto o úver napriek tomu, že subjekt verejnej správy bude mať v dôsledku faktoringu záväzok priamo voči finančnej inštitúcii, ktorá budúcu pohľadávku alebo jej časť (t. j. nárok na budúce platby) nadobudla od poskytovateľa GES.

Je však podstatné, aby sa subjekt verejnej správy vždy mohol domáhať kompenzácie od poskytovateľa GES za nesplnenie zmluvne garantovanej úrovne energetických úspor – či už formou znížených budúcich zmluvných platieb o túto kompenzáciu, resp., ak to z nejakých dôvodov nebude dostatočné na kompenzáciu nedostatočnej výkonnosti poskytovateľa GES, musí do jedného roka prebehnúť vysporiadanie, a to buď vo forme priamej platby poskytovateľa GES subjektu verejnej správy, alebo ukončením zmluvy o GES (bez akýchkoľvek záväzkov subjektu verejnej správy voči finančnej inštitúcii).

Všeobecné očakávania od rozvoja trhu s GES v sektore verejnej správy

Vzhľadom na to, že na Slovensku je viac ako 10 000 verejných budov, očakávame potenciál realizácie GES v celkovom objeme približne 2 miliárd eur, o čom hovoril aj predseda vlády SR na tlačovej konferencii 7. februára 2018 [10]. Konečný podiel, ako aj rýchlosť využitia tohto potenciálu na trhu však bude do značnej miery závisieť aj od iných faktorov, napríklad ochoty poskytovateľov GES obnovovať budovy v súlade s prísnymi energetickými štandardmi Európskej únie [11] a návratnosti vynaložených kapitálových investícií vzhľadom na charakter a intenzitu využívania budovy.

Je tiež potrebné zdôrazniť, že nie všetky budovy budú vhodné na obnovu prostredníctvom GES. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že čím častejšie a pravidelnejšie sa budova využíva (najmä vo vykurovacom období), tým bude pre ňu model GES výhodnejší. Medzi najvhodnejšie príklady na realizáciu GES patria hlavne nemocnice a väznice, ktoré sú v nepretržitej prevádzke počas celého roka.

Na základe diskusií s partnermi vo verejnom sektore očakávame, že ako prvé sa do GES zapoja väčšie organizácie, hlavne vyššie územné celky, prípadne veľké vzdelávacie inštitúcie. Tieto organizácie si budú môcť zabezpečiť odborného nezávislého poradcu pre väčší počet budov, čo im značne zjednoduší nevyhnutný administratívny proces.

Okrem toho očakávame, že GES pomôžu zlepšiť energetickú efektívnosť budov v Bratislavskom kraji, ktorý má obmedzený nárok na podporu z fondov Európskej únie v dôsledku formálne relatívne vysokého HDP na obyvateľa v porovnaní s priemerom Európskej únie. Práve v tomto kraji, konkrétne v Bratislave, sa nachádza množstvo budov, ktoré by takúto obnovu potrebovali.

Je to preto, že v Bratislave ako hlavnom meste krajiny je sústredených viac verejných budov v porovnaní so zvyškom krajiny, ale aj preto, že vzhľadom na obmedzené možnosti Bratislavy čerpať eurofondy sa tieto budovy v minulosti neobnovovali v takom rozsahu ako v iných slovenských mestách, resp. krajoch.

Medzi najvhodnejšie príklady na realizáciu GES patria hlavne nemocnice a väznice ktoré sú v nepretržitej prevádzke počas celého roka
Medzi najvhodnejšie príklady na realizáciu GES patria hlavne nemocnice a väznice ktoré sú v nepretržitej prevádzke počas celého roka

Záver

V súčasnosti existujú viaceré riešenia, ako obnoviť slovenské verejné budovy bez toho, aby sa na túto modernizáciu museli vynakladať vlastné zdroje alebo aby sa príslušné subjekty zadlžovali. V Operačnom programe Kvalita životného prostredia je na energetickú efektívnosť verejných budov vyčlenených približne 400 miliónov eur. Tento balík však nestačí na obnovu všetkých budov, pretože potreba trhu v oblasti zlepšovania energetickej efektívnosti budov je na Slovensku oveľa väčšia.

Okrem toho treba rátať s tým, že objem eurofondov dostupných pre Slovensko bude v budúcich programových obdobiach klesať, jednak z dôvodu odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ale aj pre rastúcu životnú úroveň na Slovensku. Navyše, netreba zabúdať na Bratislavský kraj, ktorý má už teraz obmedzený prístup k eurofondom. Je preto nevyhnutné pripraviť dlhodobé riešenie založené na návratnom spôsobe financovania, teda riešenie, ktoré bude udržateľné a realizovateľné nezávisle od objemu dostupných grantových prostriedkov z Európskej únie.

Garantované energetické služby predstavujú jeden zo spôsobov, ako dosiahnuť výrazné zvýšenie energetickej efektívnosti v oblasti verejných budov. Tento model poskytuje značný potenciál obnovy verejných budov a technologických zariadení bez potreby priamej kapitálovej investície z verejných zdrojov.

Rozhodnutie Eurostatu zo septembra 2017 tak otvára Slovensku široké možnosti zefektívňovania hospodárenia s energiami vo verejných budovách, ktoré nebudú naviazané na dostupnosť finančných prostriedkov z Európskej únie, ale budú závisieť od našej schopnosti identifikovať, pripraviť a realizovať kvalitné projekty v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré sa nám vrátia nielen z pohľadu financií, ale aj prostredníctvom predĺženia životnosti verejných budov, zníženia nákladov verejnej správy na energie a v konečnom dôsledku aj zlepšením kvality životného prostredia, v ktorom žijeme.

 

Ing. Matej Blažej, MSc.
Autor pôsobí na Odbore finančných nástrojov a medzinárodných inštitúcií Ministerstva financií SR.

Foto: isifa/Shutterstock

Literatúra

  1. 1. Eurostat Guidance Note: The Recording of Energy Performance Contracts in Government Accounts, Eurostat, 19. september 2017, http://ec.europa.eu/eurostat/documents/1015035/7959867/Eurostat-Guidance-Note-Recording-Energy-Perform-Contracts-Gov-Accounts.pdf (použité 30. júla 2018).
  2. A Guide to the Statistical Treatment of Energy Performance Contracts, 8. máj 2018 http://ec.europa.eu/eurostat/documents/1015035/8885635/guide_to_statistical_treatment_of_epcs_en.pdf/f74b474b-8778-41a9-9978-8f4fe8548ab1 (použité 30. júla 2018).
  3. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 570 z 13. decembra 2017 k Návrhu na riešenie aktuálnych potrieb mesta Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, 13. december 2017,
    http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Uznesenie-16547 (použité 30. júla 2018).
  4. Zatepľovanie verejných budov po novom rýchlejšie a efektívnejšie, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, 11. máj 2018, http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=1202
    (použité 30. júla 2018).
  5. Koncepcia rozvoja garantovaných energetických služieb vo verejnej správe Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, 11. júl 2018, http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=27642 (použité 30. júla 2018).
  6. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii, https://publications.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/41239b25-9bba-4c36-9b25-926d90511bb3/language-sk (použité 30. júla 2018).
  7. Tlačová beseda predsedu vlády SR P. Pellegriniho o rekonštrukcii internátov, televízia TA3, 11. máj 2018, https://www.ta3.com/clanok/1127694/tb-p-pellegriniho-o-rekonstrukcii-internatov.html (použité 30. júla 2018).
  8. Obchodovateľné emisie vydané na domácom trhu, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, 20. február 2018, https://www.ardal.sk/_img/Documents/ŠCP/ŠD/Portfólio%20ŠD/SDXTOTAL.htm (použité 30. júla 2018).
  9. Government finance statistics, quarterly data, Eurostat, 20. júl 2018, http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/9087362/2-20072018-AP-EN.pdf/d9ca7f92-ea01-4a6d-a6d1-f64445be272a (použité 30. júla 2018).
  10. Fico po stretnutí s rektormi: Na internáty dáme 50 miliónov. Nebude to však naraz, Hospodárske noviny, 7. február 2018, https://slovensko.hnonline.sk/1689185-priamy-prenos-fico-rokoval-s-rektormi-o-rekonstrukcii-internatov (použité 30. júla 2018).
  11. Vyhláška č. 364/2012 Z. z.: vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Slov-Lex, https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2012/364/ZZ_2012_364_20170101.pdf (použité 30. júla 2018).

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik 4/2018.