Partneri sekcie:

Dilatačné škáry v obklade a dlažbe

Dilatačné škáry v obklade a dlažbe

Pri návrhu obkladov a dlažieb treba počítať s tým, že celá budúca stavebná konštrukcia je vystavená pohybom a deformáciám, spôsobovaným najmä vysušovaním, zmenami teploty, vlhkosti alebo zaťažovaním. V konštrukcii tak vzniká nežiaduce napätie. Úlohou projektanta je práve redukcia tohto napätia na bezporuchovú mieru, čo možno docieliť správnym naprojektovaním dilatačných škár.

 

Stavebné konštrukcie sú vystavené rôznym vplyvom a z toho vyplývajúcim rozmerovým zmenám. Medzi najdôležitejšie príčiny patria predovšetkým:
  • zmeny statického zaťaženia, sadanie, otrasy,
  • zmeny vlhkosti, vysychanie a tvrdnutie,
  • zmeny teploty a pod.

V dôsledku pôsobenia uvedených faktorov vznikajú deformácie, ktorých účinok sa môže aj kumulovať. Sú to najmä:

  • zmršťovanie: zníženie objemu ako následok vysychania a tvrdnutia (dozrievania) betónu, malty, poterov, muriva a pod; závisí od času, relatívnej vlhkosti a veľkosti prierezu konštrukcie;
  • napúčanie a zmršťovanie: cyklické zmeny objemu vyvolané zvyšovaním alebo znižovaním vlhkosti prostredia; ide predovšetkým o výrobky z dreva a sadry, z dlhodobého hľadiska nie sú vylúčené ani pri iných konštrukciách, napr. pri plávajúcich poteroch a pod.;
  • dotvarovanie: stlačenie zvislých dielov, napr. stien, stĺpov, pilierov a pod., zaťažením; pri betóne až 0,2 mm/m; zmena tvaru skrátením vrchnej strany vodorovných dielov, napr. dosiek, nosníkov (tlak pri ohybe) a predĺžením na spodnej strane (ťah pri ohybe);
  •  rozťahovanie a skracovanie: zmena objemu spôsobená zmenou teploty; jednotlivé stavebné hmoty majú rozdielny koeficient tepelnej rozťažnosti, napr.:
    • keramický obklad a dlažba – cca 0,007 mm/mK
    • mramor – cca 0,004 mm/mK
    • betón, cementový poter – cca 0,012 mm/mK
    • murivo z pálených tehiel – cca 0,006 mm/mK
    • murivo z pórobetónu – cca 0,008 mm/mK
    • stavebná oceľ – cca 0,012 mm/mK
    • hliník – cca 0,024 mm/mK
    • plasty – cca 0,008 – 0,230 mm/mK

Napríklad dĺžková zmena cementového poteru na balkóne pri ročnom rozdiele povrchových teplôt 70 °C (od – 20 °C do + 50 °C) znamená pri dĺžke 5 m cca 4,2 mm. Roztiahnutie dlažby pri rovnakom rozdiele teplôt a dĺžke je len cca 2,45 mm. Napätie vznikajúce medzi týmito pevne spojenými vrstvami vedie pri väčších plochách k ich vzájomnému odtrhnutiu (popraskaniu alebo vydutiu dlažby). Deštrukčné napätie a z neho vyplývajúce škody možno vylúčiť len správnym technickým návrhom. Medzi najjednoduchšie opatrenia patrí voľba menšieho formátu a svetlého odtieňa dlaždíc, prípadne vhodné zatienenie konštrukcie. V každom prípade by mal byť odborne navrhnutý raster dilatačných škár.

Návrh dilatačných škár v interiéri.Obr. 1 – Návrh dilatačných škár v interiéri.

Druhy dilatačných škár podľa umiestenia:

  • Objektové – oddeľujú celé budovy alebo ich časti navzájom. Prechádzajú nosnými i nenosnými konštrukciami, v obklade a dlažbe musia byť prevzaté na tom istom mieste a v zhodnej šírke. Ich rozmiestnenie a veľkosť treba staticky posúdiť.
  • Čiastkové plošné – rozdeľujú nenosnú konštrukciu na menšie plochy. Prechádzajú od povrchu až po izoláciu, separáciu alebo nosnú konštrukciu, ktorú však nerozdeľujú. Navrhujú sa podľa empirických zásad. Veľkosti dilatačných polí vychádzajú zo šírky dilatačnej škáry 10 mm, pomer šírky škáry a jej hĺbky by mal byť 1 : 1, pri väčších šírkach 2 : 3.
  • Interiér – dilatačné pole má mať štvorcový pôdorys max. 6 x 6 m, do 40 m² (obr. 1).
  • Exteriér – dilatačné pole má mať štvorcový pôdorys s veľkosťou strany  – s ohľadom na očakávané oslnenie a farbu dlaždíc – od 2 do 5 m (zvyčajne sa odporúča max. 3 m). Pri úzkych a dlhých balkónoch nesmie byť pomer strán väčší než 1 : 1,5 – 1 : 2.

Dilatačné škáry sa navrhujú aj pri zmene hrúbky a druhu podkladu, náhlej zmene pôdorysu, v miestach oslabenia podlahy stĺpmi a podobne. Podľa toho sa dilatácie delia na:

  • obvodové (kútové): tvoria prechod medzi tuhou a netuhou konštrukciou (napr. dlažbou plávajúcej podlahy a obkladom (soklom) steny, stĺpu a pod., vnútorným kútom v obklade stien), vo dvernom otvore, atď.;
  • napájacie: sú potrebné pri napojení obkladu alebo dlažby na iné stavebné diely alebo konštrukcie s rozdielnym koeficientom rozťažnosti, napr. rám okna, dvere, vaňu a pod.

Konštrukcie dilatačných škár

Pred vytvorením dilatačnej škáry je nevyhnutné overiť vhodnosť a kvalitu zvoleného materiálu (certifikát, dôkaz zhody, súhlas hygienika a pod.) Pri práci treba dodržiavať výrobcom predpísaný spôsob montáže a spracovania.

Dilatačné škáry sa zhotovujú dvoma zásadnými spôsobmi:

1) zaplnením pružnými hmotami
Z bežnej ponuky sú známe napr. silikón, polysulfid, akrylát, polyuretán a pod.
Dilatačné škáry určené na zaplnenie musia byť suché, preto sa ich škárovanie odporúča až po dokonalom vyschnutí lepidla, t. j. po 2 – 3 týždňoch od uloženia obkladu alebo dlažby. Zároveň je nevyhnutná ochrana pred prachom, prípadne jeho odstránenie tesne pred začatím zaplňovania. Lepšiu priľnavosť možno dosiahnuť penetrovaním bokov škáry predpísaným základným náterom. Hrany obkladu a dlažby treba chrániť pred znečistením škárovacou hmotou. Hlavnou zásadou je však vylúčenie trojstranného priľnutia tmelu v škáre, ktoré je hlavnou príčinou nerovnomerného namáhania pružnej výplne a následne jej postupného odtrhávania od bokov škáry. Tomu možno zabrániť vložením klznej vložky na dno škáry. Pri silikóne sa odporúča pri plytších škárach páska, pri hlbších vložka kruhového prierezu z polyetylénu s uzavretými pórmi (obr. 2).
Obr. 2 - vľavo: Trojstranné priľnutie tmelu v škáre, vpravo: Oddelenie tmelu od dna škáry klznou vložkou

Obr. 2 – Vľavo: Trojstranné priľnutie tmelu v škáre, Vpravo: Oddelenie tmelu od dna škáry klznou vložkou

Obr. 3 Odtrhnutie kútovej škáry poklesom izolácieVýsledkom je priľnutie pružnej hmoty len na protiľahlých hranách škáry, vznik tzv. žuvačkového efektu a tým zabránenie narušovania výplne škáry.

Pri kútových škárach medzi plávajúcou podlahou a obkladom môže po dokončení konštrukcie dochádzať k poklesu dlažby spôsobenému dotvarovaním izolácie váhou poteru a následne k roztrhnutiu škáry (obr. 3).

Obr. 3 Odtrhnutie kútovej škáry poklesom izolácie

2) osadením špeciálnych dilatačných profilov

Zaručujú trvanlivé bezúdržbové vytvorenie dilatačných škár na ploche obkladu alebo dlažby a vodorovných vnútorných netuhých kútoch medzi dlažbou a obkladom, prípadne zvislých vnútorných kútoch medzi obkladmi.

Ako materiál sa používa predovšetkým kombinácia tvrdej a mäkkej (dilatačnej) umelej hmoty, na mechanicky viac namáhané škáry sa používa kombinácia kovu (hliník, mosadz a ušľachtilá oceľ) a mäkkej, niekedy i vymeniteľnej dilatačnej vložky. Vo zvláštnych prípadoch možno použiť aj celokovové profily, pri ktorých dilatačnú funkciu vykonáva spojenie na pero a drážku, niekedy kombinované i s kĺbovým spojením.
Príklady správne (obr. 4, 5, 6, 7, 8) a nesprávne (obr. 9) vytvorených dilatačných škár potvrdzujú večný rozpor medzi teóriou a praxou.

4 5
6 7
8Obr. 4 Dilatačné profily do plávajúceho poteru a dlažby

Obr. 5  Profil do objektovej dilatačnej škáry na pero a drážku s kĺbmi

Obr. 6 Kútový dilatačný profil z ušľachtilej ocele do náročných prevádzok

Obr. 7 Kútový dilatačný profil pre plávajúce podlahy

Obr. 8 Napájací dilatačný profil medzi obkladom a vaňou

 

Obr. 9 a, b – Chyby vzniknuté neodborným vytvorením alebo podcenením funkcie dilatačných škár

Ing. Ivan Šinfeld
Foto: Schlüter-Systems KG
Autor je technický poradca spoločnosti Schlüter-Systems KG.

KategórieDlažba