Chyby striech z pálenej krytiny a ich príčiny

Základnou úlohou každého, kto stojí pred budovaním strechy, je nájsť kvalitnú pokrývačskú firmu. Jednou z hlavných informácií vypovedajúcou o kvalite firmy je poskytovaná záruka na vykonané práce. Tá sa môže pohybovať v rozpätí od niekoľkých mesiacov až do zhruba dvoch rokov. Ak firma nie je schopná poskytnúť garanciu na svoju prácu, je lepšie sa jej vyhnúť. Ďalším kritériom pri výbere firmy je osvedčenie od výrobcu strešnej krytiny, že pokrývač bol dôkladne vyškolený na prácu s uvedeným materiálom.

V SR sú navrhovanie a realizácie šikmých strešných plôch s pálenou krytinou dané súborom niekoľkých na seba nadväzujúcich noriem a ustanovení a predovšetkým STN 731901 – Navrhovanie striech, základné ustanovenie a Pravidlami na navrhovanie a zhotovovanie striech – časť prvá, ktorú vydal Cech strechárov. A práve nedodržaním ktoréhokoľvek z predpisov vznikajú zásadné chyby – či už v priebehu výstavby, alebo ešte pred jej začatím priamo v projektovej dokumentácii. Pred začiatkom stavby možno Cech strechárov požiadať o odporučenie spoľahlivej firmy.

Podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil v Nemecku, tvoria chyby striech približne 25 % z celkového počtu všetkých nedostatkov. Podľa názorov niektorých odborníkov je situácia u nás ešte horšia. Na aké chyby by sme si teda mali dať predovšetkým pozor? Ktoré chyby môžu vzniknúť ešte pred začiatkom stavby a ktoré až v jej priebehu? Prvé problémy sa môžu odvíjať už od projektovej dokumentácie, napr. ak projektant zvolí z najrôznejších dôvodov nesprávny model škridly. Vhodný model sa má vyberať s prihliadnutím na model strechy, jej sklon a terén.

Ďalšou častou chybou je nevhodne zvolený typ škridly na daný tvar strechy. Na rovinné šikmé strechy sú ideálne drážkové razené škridly. Na veľkých jednoduchých plochách vyniknú škridly s veľkou vlnou. Tieto typy krytiny sa však nesmú použiť na tzv. preborených plochách, pri pokrývaní oblých tvarov, kužeľov alebo „volských ôk“. Na týchto plochách sa najlepšie uplatňuje pálená škridla – bobrovka, prípadne korýtková krytina.

Problémy môže taktiež spôsobiť nesprávne navrhnutý tvar strechy z hľadiska podnebia – nebezpečenstvo hrozí predovšetkým v horských oblastiach s tuhými zimami a veľkým množstvom snehu. V týchto lokalitách sa neodporúča výstavba zložitých a členitých striech s veľkým množstvom malých plôch a vikierov (nutnosť vysokého počtu rezaných škridiel), pretože tým môže dôjsť k zatečeniu vody pod škridlu, jej následnému namŕzaniu a praskaniu krytiny.

Ďalšou chybou je nezodpovedajúci sklon strechy. Pri projektovaní sklonu strechy sa musia zvoliť také škridly, aby strecha dobre spĺňala svoju funkciu, t. j. chránila podstrešie proti poveternostným vplyvom. Rozhodujeme sa pre bezpečný sklon strechy bez dodatočných opatrení. Úpravu podstrešia možno realizovať tiež dodatočne, ale značne to predražuje výstavbu.

Použitie nedovolených materiálov na utesnenie úžľabia. Pravdepodobnosť zatekania, nižšia životnosť detailu	Zlepenie prasknutej škridly silikónom je absolútne nefunkčné a veľmi krátkodobé. Oprava je drahšia ako nová škridla

Problémy vznikajú tiež pri nevhodne navrhnutej skladbe strešného plášťa, napr. pálené krytiny nie sú natoľko tesné, aby nimi neprenikal prach, prachový sneh a tlaková voda, preto sa musia stanoviť doplnkové zabezpečenia definujúce bezpečný sklon, ktorý zaistí nepriepustnosť zrážkovej vody. Ak má zhotovená strecha nižší sklon, ktorý nezodpovedá typu použitých tašiek, musí sa realizovať poistná hydroizolácia príslušného stupňa. To však opäť znamená náklady navyše.

Ďalšia z možných chýb je nedodržanie vetracích prierezov. Strechy so skladanou krytinou sa musia navrhovať ako vetrané dvojplášťové alebo trojplášťové. Ak chýba vetrací systém pod krytinou, strecha aj celá konštrukcia ostávajú vlhké a v podstate je tým ohrozená celá strecha. Dôsledkom môže byť podstatné zníženie životnosti a narušenie funkčnosti strechy.

Položenie strechy však nemusí dopadnúť dobre ani za predpokladu, že sa správne vyprojektovala. Na vine môže byť i zlá práca pokrývača.
Nedodržanie vetracích prierezov. Aj keď sa strecha vyprojektovala správne, môžu vzniknúť chyby, ak pokrývač zníži sklon strechy, použije iný typ škridly či nesprávny typ fólie, nevyrobí vetracie prierezy tak, ako boli navrhnuté, prípadne ak dôjde k utesneniu nasávacieho otvoru v odkvape podhľadovým materiálom.

Nesprávne rozlatovanie. Pri každom type krytiny výrobca uvádza jej rozmery a zároveň kryciu dĺžku a šírku. Napriek tomu, že keramické škridly sú pálené z prírodných materiálov, zmrštením môžu vzniknúť malé odchýlky od týchto rozmerov, uvedené rozmery preto treba považovať za orientačné. Pokrývač musí vždy stanoviť skutočnú (strednú) kryciu šírku a dĺžku a podľa nej strechu rozlatovať. Ak by to neurobil, hrozí, že strecha sa nebude dať pokryť tak, aby mohla plniť svoju funkciu ochrany podstrešia proti poveternostným vplyvom.

Malý počet vetracích škridiel. Veľkosť vetracích prierezov sa pri pálených škridlách líši podľa typu použitých tašiek. Tieto prierezy sa môžu pohybovať od 12 do 25 cm², preto treba navrhnúť počet vetracích škridiel presne podľa daného modelu. Niektorí pokrývači však štandardne osadzujú iba jeden kus vetracej škridly na jeden bežný meter hrebeňa, ako to stačí pri krytinách betónových. V prípade pálenej krytiny to však môže ovplyvniť poskytovanú záruku na krytinu.

Chýbajúce kontralaty, vynechané vetranie – nedodržanie základnej požiadavky na konštrukciu strešného plášťa. Nefunkčná strecha, všetky časti krovu a celej strechy sú namáhané vlhkosťou	Nesprávne zhotovenie detailu pri odkvape, kde došlo k upchaniu vetracieho prierezu. Nefunkčná strecha, všetky časti krovu a celej strechy sú namáhané vlhkosťou

Neznalosť sortimentu. Veľkým problémom je aj skutočnosť, že pokrývači často nepoznajú možnosti využitia sortimentu pálených krytín, najmä polovičných tašiek. Pri niektorých modeloch sa polovičné škridly nevyrábajú, pretože by vzhľadom na technológiu vzájomného napájania škridiel neboli funkčné. Strešné škridly, z ktorých sa nedá vyrobiť polovičná škridla (Románska alebo Jirčanka), sa preto kladú zásadne „na strih“. Drážkové škridly s prerušovanou vodnou drážkou (všetky skladané škridly „francúzskeho“ typu) vďaka svojmu konštrukčnému zhotoveniu umožňujú použitie polovičných tašiek (strecha sa tak dodatočne chráni pred zahltením vodou napr. pri prívalových dažďoch) a strechu je v tomto prípade vhodnejšie položiť tzv. na väzbu.
 
Pripevňovanie tašiek. Častou chybou, s ktorou sa môžeme pri realizácii striech stretnúť, je nesprávne pripevňovanie tašiek. Aj keď je ustanovené, aké škridly a za akých okolností treba prichytávať, v úžľabí či nároží možno často vidieť škridly neprichytené alebo iba provizórne upevnené najrôznejšími „náhradnými“ materiálmi – napr. prilepené silikónom alebo inými spojivami.

Nesprávne využitie systémových doplnkov. Aby strecha dokázala úplne a správne plniť svoju funkciu a zároveň aj dobre vyzerala, sortiment strešných krytín je rozšírený o systémové doplnky k jednotlivým typom tašiek. I keď sú pri každom type škridly presne špecifikované možnosti keramických aj nekeramických doplnkov, veľmi často na strechách vidieť nesprávne zvolené hrebenáče či ďalšie doplnky.

Okrem už uvedených chýb možno na strechách vidieť ďalšie desiatky nedostatkov. V každom prípade však možno konštatovať, že problémy nie sú zapríčinené nedostatočnou kvalitou materiálu, ale najmä nedostatkami v práci pokrývača.

Podľa Jiřího Frídla, ktorý patrí medzi špičkových pokrývačov, je u nás v súčasnosti položených viac či menej chybne 50 % všetkých striech. Ku klasickým nedostatkom patrí najmä chybné nalatovanie striech, čo vedie k tomu, že škridly sa nedajú kvalitne uložiť v drážkach a strecha sa rozvlní. Následkom toho pod ňu preniká nielen prach, ale aj dážď a predovšetkým UV žiarenie. To môže v konečnom dôsledku poškodiť špeciálnu fóliu v podstreší, ktorá je síce odolná proti krátkodobému UV žiareniu, ale pri jeho dlhodobejšom pôsobení sa rozpadá. Strechu potom treba rozobrať, zložiť, fóliu vymeniť a celú strechu položiť nanovo.

Častá chyba pri kladení – nevhodné položenie tašiek „na strih“ alebo „na väzbu“ – zasa môže spôsobiť zahltenie vodnej drážky vodou, a tým aj zatekanie. Ďalším problémom je nesprávne umiestnenie hrebenáčov príliš vysoko nad škridlou. Veľkou medzerou, ktorá tak vznikne, sa pod strechu dostane vietor a hrebenáče zhodí. Vietor tiež dokáže doslova rozfúkať a zničiť celú strechu. V tomto prípade je príčinou zlé uchytenie tašiek na krajoch strechy. Ak nie sú škridly ukotvené správnym spôsobom, hrozí, že vietor podfúkne strechu a „rozoberie ju do poslednej škridly“.

Ďalším dôkazom nekvalitnej práce je strecha v podobe tzv. farebných pásov, čo je dôsledkom zanedbania jedného zo základných pravidiel pri kladení škridiel. Aby sa predišlo vzniku ostrých farebných rozhraní, musia sa na strechu ukladať škridly z niekoľkých paliet súčasne.

Text: Tondach
Foto: archív spoločnosti Tondach