UAVONIC: Budúcnosť je sľubná, vo vzduchu zatiaľ zápchy nie sú
Je v tom kúsok sentimentu z chlapčenského nadšenia z modelovania a pilotovania lietajúcich strojov, ale aj večná túžba človeka po lietaní. Vo výsledku je to však účinný prostriedok, a to aj v stavebníctve a architektúre. Reč je o dronoch, ktoré sa aj u nás stávajú čoraz populárnejšími. Medzi priekopníkov v ich odbornom využívaní v našich zemepisných výškach patrí spoločnosť UAVONIC s. r. o. Obchodný manažér spoločnosti Ondrej Sluka tvrdí, že lietanie s bezpilotnými zariadeniami má svoje pravidlá, ale aj veľké možnosti.
Na Slovensku pôsobíte už tri roky. Aké boli začiatky?
Začínali sme od jednoduchších vecí – snažili sme sa urobiť peknú fotografiu alebo video vo vzduchu – a postupne sme vývoj smerovali do priemyselného využitia dronov. Všetko bolo nové, a preto sme museli najprv veci skúšať. Testovali sme senzoriku, chodili do priemyselných areálov a do fabrík skúšať postupy, aby sme zistili, čo nám tieto bezpilotné zariadenia dovoľujú. Celý segment bol svojím spôsobom neprebádaný a nikde neexistoval návod na to, ako takéto typy prác vykonávať.
Zahraničie však bolo určite ďalej.
To áno, po svete už bolo veľa aplikácií a drony sa vo veľkom využívali napríklad vo Francúzsku a v Španielsku, kde prostredníctvom multispektrálnej senzoriky vyhodnocovali kondíciu rastlín, plodín či vinohradov. K nám to prichádza len postupne a aj my sa pri našej práci inšpirujeme výsledkami vo vyspelých krajinách, ale aj podnetmi našich zákazníkov. Práve oni nás brali ako inovátorov v tejto oblasti a oslovovali nás s problémami, ktoré chceli vyriešiť.
Odkiaľ pochádzali prví zamestnanci?
Na počiatku stáli za firmou chalani, ktorí v mladosti začínali ako modelári a v podstate dodnes sa vo voľnom čase okrem dronov venujú aj RC modelom. Z tohto nadšenia vychádzala aj naša vývojová dielňa a k tomu sa pridávala čoraz systematickejšia analýza trhu. Videli sme záujem o naše služby, a tak sme sa priestor pokúsili zaplniť.
Zostali ste vo vzdušnom priestore Slovenska alebo ste rozšírili svoj rádius?
Vychádzali sme z úspechu na Slovensku a už skoro dva roky funguje naša pobočka v Anglicku. Pravda, tam je portfólio služieb trochu odlišné, lebo trh je inak nastavený. Sústredíme sa tam najmä na inšpekcie solárnych fariem alebo ropných plošín. Ďalším geografickým rozšírením bolo otvorenie pobočky v Brne, kde je portfólio služieb veľmi podobné ako v Bratislave.
Koľko ľudí máte vo firme?
Na Slovensku je ich 17 a chceme hľadať ďalších odborníkov na základný okruh našej činnosti. Nechceme zákazníkovi ponúkať len fotografie a video, ale poskytnúť komplexnú službu a presné a kvalifikované informácie ako podklad k ďalším manažérskym rozhodnutiam v oblastiach geodézie, 3D modelovania, údržby a podobne.
S vaším rozširovaním a pribúdaním zákaziek pribudla aj konkurencia. Posúva vás to dopredu?
Áno, konkurencia v odvetví rastie a to je dobre. Čím sa činnosti zjednodušujú, tým je väčšia konkurencia. Dnes je veľký pretlak v oblasti leteckého fotenia a nakrúcania, ale pri sofistikovanejších riešeniach je už podobných firiem oveľa menej. Nie všetci to však robia legálne, pretože za činnosťou je pomerne komplikovaná legislatíva.
Ako dlho trvá vybavenie tejto administratívy?
Získať povolenie na vykonávanie takejto služby je otázka aj trištvrte roka a s týmto procesom sú spojené aj patričné náklady. Aj preto si veľa ľudí povie, že im to za vynaloženú námahu nestojí, ale služby chcú vykonávať. Pričom si často nie sú vedomí legislatívnej a bezpečnostnej stránky veci.
Dron je zdanlivo o bezstarostnom lietaní, ale má prísne bezpečnostné limity. Až sa zdá, že normy sú čoraz prísnejšie a vaše letecké koridory čoraz menšie…
Rýchle pribúdanie dronov na Slovensku vnímajú aj príslušné autority, ktoré určujú pravidlá, tzn. Divízia civilného letectva Dopravného úradu. Samozrejme, sprísnenie bezpečnostných noriem často vychádza z nekvalifikovanosti jednotlivých operátorov. Nemajú urobené skúšky na príslušnom dopravnom úrade, nemajú pilotnú licenciu a veľakrát ani nevedia, že niečo také existuje. Kúpia si dron a majú pocit, že si môžu robiť, čo chcú. Potom sa stáva, že nám aj na základe takýchto skúseností tie úrady uťahujú opasky.
Akú konkrétne licenciu potrebujete na služby bezpilotných lietajúcich zariadení?
Je to licencia na letecké práce a musíme sa riadiť komplikovanými ustanoveniami od Ministerstva obrany SR (MO SR) z dôvodu snímkovania povrchu. V momente, keď sa vytvára obrazový záznam, treba mať povolené lietanie a následne ho musí overiť MO SR, či tam nie sú utajované skutočnosti. Pravda, nie je dron ako dron. V prvom rade musí byť registrovaný a zároveň poistený proti škode spôsobenej tretím osobám. Veľa ľudí z firiem si školí vlastných pilotov a my k tomu prispievame našou školiacou akadémiou. Budúcim pilotom pomáhame s teoretickou a praktickou prípravou na skúšky na dopravnom úrade a okrem toho vieme firmám pomôcť aj s administratívnou stránkou veci.
Koľko máte dronov a aká je ich veľkosť?
Momentálne máme 10 registrovaných dronov. Ich veľkosť závisí od konkrétnej aplikácie, na ktorú je zariadenie určené, ale naše najväčšie koptéry majú priemer aj viac ako 1 meter. Zariadenie, samozrejme, potrebuje batérie, pričom tie najvýkonnejšie už v súčasnosti zabezpečia, aby bol dron nepretržite vo vzduchu aj trištvrte hodiny. Pri prevádzke sa batérie pravidelne vymieňajú a opätovne nabíjajú.
Do akej výšky môže dron vyletieť?
Bežný dron na elektrický pohon môže teoreticky vyletieť až do výšky 4 km, potom už naň začínajú pôsobiť zákony fyziky. Oveľa viac ich však limituje platná legislatíva, ktorá veľmi prísne určuje, ako s dronom lietať. Územie SR je zakreslené v špeciálnej mape, kde sú vyznačené sektory s letiskami a citlivé oblasti na faunu a flóru. Kritické je to napríklad pri letisku M. R. Štefánika v Bratislave, ako aj pri ďalších medzinárodných letiskách. Sú tam zóny, kde sa môže vyletieť len do výšky 30 m a zároveň si musíme vypýtať povolenie od vedúceho letovej prevádzky a byť s ním v neustálom spojení.
A do akej výšky môžete lietať mimo tejto kontrolnej zóny?
Táto kontrolná zóna (CTR) má asi 30-kilometrový rádius a mimo nej platí predpis, že môžete vyletieť do maximálnej výšky 120 m. V tejto hladine by ste sa s dostatočnou rezervou nemali stretnúť so žiadnym lietadlom. Rýchlosť dronu môže byť až do 90 km/h, ale tá závisí aj od počasia. Priemyselný dron obsluhujú dvaja technici: jeden sa venuje riadeniu UAV, druhý práci s kamerou, pričom súčasne komunikuje s pilotom. Na drone je nainštalovaný držiak so stabilizáciou, prostredníctvom ktorého sa riadi kamera. Celé pozemné vybavenie má dva monitory a dva ovládače.
Mali ste počas letu aj nehodu?
Počas troch rokov sme mali jednu, ktorá bola priamo na zákazke. Dodržali sme však všetky bezpečné vzdialenosti a aj náš operátor zvládol rizikovú situáciu. Dokonca bol použitý aj padákový systém, čiže sa nikomu nič nestalo. Dron pomerne bezpečne pristál a hoci na ňom bola nejaká škoda, nebolo to nič zásadné.
Aká je životnosť dronov?
Dron, podobne ako iný stroj – auto, práčka, chladnička – má svoju obmedzenú životnosť. Staršie vyraďujeme z prevádzky alebo si ich nechávame ako exponáty na výstavy. Do nášho portfólia zaraďujeme nové stroje, ktorým treba neustále robiť údržbu a predletovú kontrolu, aby sa vo vzduchu nič nestalo.
Máte vo firme aj vlastný vývoj týchto strojov?
Najvýhodnejšie je kúpiť hotový stroj, lebo potom je už doladený. Jednotlivé drony majú svoje špecifiká a pri sériovo vyrábaných dronoch je aj riziko chýb minimálne. Ak na trhu nenájdeme stroj, aký potrebujeme, vtedy prichádza na rad náš vývoj a stroje si sami skladáme. Keď nám niektoré parametre hotového stroja nesedia na výkon našich prác, tak si ho aj dokážeme upraviť.
Zaostrime na vaše využitie v stavebníctve. Čím preň môžu byť vaše služby zaujímavé?
Môžu podať informáciu stavbárovi o prebiehajúcej výstavbe, takisto developerovi, ktorý má záujem, aby stavba bola postavená bez chýb a podľa projektu, alebo aj správcovi nehnuteľnosti, ktorý má na starosti, aby stavba vykonávala danú funkciu. Naše služby môžeme poskytovať už od začiatku stavebného procesu, čiže už pri terénnych úpravách. Poskytujeme geodetické práce, kde sme schopní pomocou senzoriky a nášho know-how urobiť veľmi presné geodetické merania a naše terénne modely napríklad porovnať s projektovým zámerom. Veľkú výhodu to má najmä pri veľkých plochách, a to predovšetkým s ohľadom na úsporu nákladov a času potrebného na vykonanie merania. Naša činnosť nevylučuje klasickú geodetickú prácu, ale ju dopĺňa o pohľad zvrchu a zefektívňuje tak celý proces. Keďže sa venujeme aj produkcii videí a umeleckej fotografii, tak vieme pomôcť aj s propagáciou stavby.
Akými metódami robíte geodetické zameriavanie?
Využívame kombináciu fotogrametrickej metódy a RTK meraní, vďaka ktorým sa dokáže vytvoriť 3D model terénu, povrchu, budov a iných objektov. Pomocou kalibrovaných kamier alebo laserových senzorov sa získavajú dáta, ktoré sa po spracovaní transformujú na veľké množstvo bodov, z ktorých sa vytvorí softvérová rekonštrukcia objektu. Meranie objemov a plôch pomocou dronov umožňuje napríklad inventarizáciu vonkajších, ale aj vnútorných veľkoplošných skladov, prípadne zameriavanie skládok odpadu. Zozbierané letecké snímky sa ďalej spracovávajú v softvéri, ktorý vytvorí digitálny 3D model meraného materiálu s presným objemom. Novým trendom v stavebníctve je aj 3D modelovanie objektov v rôznych fázach stavebného procesu. Výstupom sú georeferencované 3D modely s presne stanovenými objemami a plochami, použiteľné napríklad ako podklad na fakturáciu alebo na porovnanie s projektovým zámerom.
Spomínali ste aj správcov budov. Čo ste mali pri nich na mysli?
Správcovia budov sa s našou pomocou veľmi rýchlo a bezpečne môžu dozvedieť o technickom stave objektu a jeho prípadných chybách – či už termálnych, hydroizolačných, alebo aj konštrukčných. K našim najväčším výhodám patrí, že prostredníctvom leteckých vizuálnych a termálnych inšpekcií skracujeme správcom budov čas pri identifikácii škôd a stavebných chýb a poskytujeme im podklady napríklad na plánovanie údržby. Keďže naša metóda je bezkontaktná a robí sa výlučne prostredníctvom bezpilotného zariadenia, minimalizuje čas nutný na fyzické výškové práce a riziko úrazu spojené s takýmto typom prác. Pre architektov zase poskytujeme netradičné fotografie hotových realizácií, prípadne fotografie na vizualizáciu výhľadov zo stavby alebo celých stavieb.
Lietate aj v interiéroch?
Čoraz viac a máme už aj zariadenia prispôsobené na práce v interiéri. Keďže sa v nich nechytá GPS-ka, stroje sú ovládané plne manuálne, a preto treba na ich ovládanie zručného pilota. V niektorých objektoch je aj veľký magnetizmus, čo poriadne „zamáva“ bežnými zariadeniami. Prispôsobeným strojom to nič nerobí, navyše, majú LED-osvetlenie, ktoré sa zapína pri monitorovaní tmavých priestorov.
Ako bude vyzerať najbližší vývoj dronov?
Vývoj ide neuveriteľne dopredu, drony sú čoraz rýchlejšie, bezpečnejšie, dokážu vyletieť vyššie. Tento vývoj sledujú aj výrobcovia optiky, ktorí pripravujú zariadenia určené na dron. Dnes už nemáme len klasické kamery alebo termokamery, či multispektrálne kamery, ale aj laserové skenery prispôsobené na bezpilotné lietajúce zariadenia. Určite sa bude zvyšovať ich nosnosť a jedným z potenciálnych využití bude preprava vecí počas rôznych krízových udalostí – či už pri záchranných akciách počas prírodných katastrof, roznášanie zdravotníckych pomôcok alebo prenos biologického materiálu. V Bratislave má už aj sanitka problém dostať sa cez zápchu, aby doniesla potrebnú vzorku cez polovicu mesta. Hore vo vzduchu zatiaľ zápchy nie sú.
TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY
FOTO: UAVONIC
Článok bol uverejnený v časopise ASB 10/2017.
