Príprava podkladov a sanácia priemyselných podláh

V minulosti sa príprava podkladov buď nevykonávala, alebo sa vykonávala len čiastočne s pomocou jednoduchej stavebnej techniky so širokým zameraním. Výsledkom bola krátka životnosť finálnych povrchov prichádzajúcich do priameho kontaktu s prevádzkou na priemyselnej podlahe (pohyb manipulačnej techniky, namáhanie chemickými prostriedkami a pod.) a časté havárie celého súvrstvia priemyselných podláh. Podstatnú úlohu tu zohrávala manuálna práca, ktorá mala za následok nielen nízky pracovný výkon, ale i nízku kvalitu realizovaných prác.

Za posledných 20 rokov zaznamenali stroje na prípravu podkladov a sanáciu podláh obrovský vývoj. Aj na našom trhu sa objavili prvé špecializované stroje, ktoré urýchlili, uľahčili a skvalitnili prácu na príprave povrchov.

Ako prvé sa na našom trhu objavili otĺkacie frézy, ktoré sa najčastejšie využívali pri sanáciách, teda odstraňovaní starých vrstiev a už nefunkčných priemyselných podláh (výtlky v povrchoch obmedzujúce bezpečnú prevádzku na priemyselnej podlahe), alebo pri zdrsňovaní starých i nových povrchov. Tieto stroje sa viedli ručne a na ich obsluhu sa musela vynakladať značná fyzická sila. Boli dosť poruchové a náročná bola aj výmena pracovných nástrojov (otĺkacích segmentov), čím dochádzalo k častým odstávkam stroja a časovým prestojom v práci. Otĺkacie segmenty vykazovali pomerne nízku kvalitu, a preto sa museli v relatívne krátkych časových intervaloch meniť.

Postupne sa zaviedol nový typ frézovacieho koša a nové technológie na výrobu otĺkacích segmentov. K strojom sa pridala najprv brzda, ktorá eliminovala silný dopredný ťah spôsobený rýchlym otáčaním frézovacieho koša, a potom aj pojazdový mechanizmus na zabezpečenie plynulej práce stroja. Išlo o revolučný krok, vďaka ktorému sa podstatne zvýšila kvalita práce. Pri rovnomernej rýchlosti stroja už nevznikali nežiaduce priehlbne, ktoré sa objavovali pri trhavom pohybe stroja.

Dnes už existuje široká výrobná škála frézovacích strojov pokrývajúca celé spektrum stavebných činností. Stroje sa rozdeľujú do jednotlivých tried podľa šírky ich záberu (pracovnej šírky), a teda aj výkonu. Stroje s pracovnou šírkou 200 mm si zachovali pre svoju nízku hmotnosť a jednoduchú manévrovateľnosť ručné vedenie. V stavebníctve nájdu uplatnenie od občianskej výstavby až po kladenie priemyselných podláh. Ide o stroje, ktoré možno využiť aj pri bežných stavebných prácach a odstraňovaní rôznych nerovností a nepresností. Frézy tejto triedy môžu byť i doplnkom k veľkým strojom, ktoré nemôžu pracovať na ťažko prístupných miestach.

Stredná trieda strojov s pracovnou šírkou 250 mm sa už vyznačuje výkonnejšími motormi a valcami so širším záberom. Tieto stroje poslúžia tak stavebným firmám, ako aj špecialistom na podlahy. Frézy sa môžu viesť buď ručne, alebo ich možno vybaviť pojazdovým mechanizmom. Najnovším trendom v oblasti pohonov otĺkacích fréz sú hydraulické pojazdové mechanizmy, ktoré umožňujú širšie spektrum regulácie.

Frézy so záberom 300 mm patria medzi najvýkonnejšie stroje a slúžia jednak na frézovanie veľkých plôch, jednak na sanáciu plôch, kde treba odstrániť hrubšiu vrstvu. Pre ich stabilitu, ale taktiež vyššiu hmotnosť a výkon sa využívajú najmä vo veľkých podlahárskych firmách.

Všetky modely otĺkacích fréz sa v súčasnosti vyrábajú s dvomi typmi motorov – s elektromotormi a so spaľovacími motormi. Voľba typu motora závisí od miesta a spôsobu využitia daného stroja. Pre exteriéry sa štandardne odporúčajú stroje vybavené spaľovacím motorom, v interiéri možno pracovať aj so strojom poháňaným elektromotorom.

Súčasťou dnešných fréz je i vývod na pripojenie k filtračnému zariadeniu, ktoré zabezpečuje bezprašnú prevádzku. Určitou nevýhodou týchto fréz je, že ich funkcia je otlková, takže v povrchoch vznikajú mikrotrhlinky, ktoré síce nelimitujú ich použitie, ale napr. abrazívne stroje túto vlastnosť eliminujú.

Popri otĺkacích frézach slúžia na úpravu povrchov aj abrazívne stroje, pomocou ktorých možno vyčistiť a preveriť styčnú plochu s novým povrchom. Prvé abrazívne stroje sa začali u nás objavovať až na začiatku 90. rokov, pre ich cenovú nedostupnosť sa však spočiatku nemohli rozšíriť medzi jednotlivé špecializované stavebné, izolatérske a podlahárske firmy. Tieto stroje boli relatívne zložité na obsluhu a údržbu. Servis a náhradné diely boli často nedostupné, a preto ich vlastnili najmä firmy špecializované na tento typ práce.

S použitím nových konštrukčných prvkov sa zásadne zjednodušila obsluha abrazívnych strojov. Vzhľadom na to, že tieto stroje už nie sú len výsadou zahraničných dodávateľov, je dostupnejší nielen servis, ale i náhradné diely. Na čistenie sa používa piesok, broky alebo voda. Pri piesku je limitujúcim faktorom prašnosť a pri vode zasa ona sama. Do interiérov je vhodné použiť uzavretý systém abrázie brokmi, keď sa odstránený betón filtruje v systéme abrazívneho stroja, takže v priemyselných priestoroch možno pracovať aj pri čistení, aj počas prevádzky. 

Pred nástupom abrazívnych strojov sa čistenie povrchov vykonávalo pomocou podlahových brúsok. Pri ich použití dochádzalo k nežiaducemu uhladeniu a zatláčaniu odbrúseného materiálu do pórov, čo spôsobovalo horšiu adhéziu oproti ploche očistenej vrhacím strojom. To však neznamená, že brúsky nemajú pri príprave povrchov svoje miesto.

Na ťažko prístupné plochy alebo tam, kde sa vyžaduje extra hladký povrch, možno nasadiť jedine brúsiace stroje. Prvé brúsky boli osadené šmirgľovými a korundovými brúsnymi kotúčmi, ale postupne sa prešlo na používanie diamantových brúsnych nástrojov, ktoré z hľadiska výkonu prekonávajú svojich predchodcov. Na trhu dnes možno nájsť veľké množstvo brúsiacich strojov, ktoré sa od seba líšia tak veľkosťou a počtom brúsnych kotúčov, ako aj typom ich rotácie a mierou efektivity práce.

Všetky stroje na prípravu povrchov, či už sú to frézy, brúsky, alebo abrazívne stroje, sa vyrábajú v rôznych veľkostiach podľa ich určenia. Pri nákupe takéhoto stroja je vhodné svoj zámer konzultovať s odborníkmi.

Za zmienku stojí, že i napriek svojej dôležitosti v oblasti príprav povrchov je tento odbor u nás doménou len niekoľkých firiem, ktoré tieto práce vykonávajú ako subdodávatelia. Zrejme naďalej pretrváva mylný názor na zložitosť strojov a procesov a takisto chýba dostatočná osveta, ktorá by stavebné, podlahárske a izolatérske firmy presvedčila o tom, že náklady vložené do špecializovanej techniky sú schopné vrátiť sa už po niekoľkých stavebných sezónach vrátane minimalizácie reklamácií realizovaných prác vo vzťahu ku kvalitnej príprave podkladových vrstiev na finálnu úpravu.

Z praxe vyplýva, že firma, ktorá položí asi 200 m² rôznych povrchov mesačne, môže pri priemerných cenách za prácu a priemerných obstarávacích hodnotách strojov dosiahnuť návratnosť investícií na zakúpenú techniku do dvoch rokov. Ak by to nebolo možné, zaobstaranie tejto techniky by sa nevyplácalo ani špecializovaným firmám.

Text: Marek Motalík
Foto: Lestte, s. r. o.

Autor je konateľom spoločnosti Lestte, s. r. o.

Recenzoval doc. Ing. Pavel Svoboda, CSc.