Zelená značka znamená zodpovednosť

Napriek tomu, že o trvalo udržateľnej výstavbe možno počuť čoraz častejšie, väčšina nemá úplne jasno v tom, čo tento termín v skutočnosti znamená. Za trochu zrozumiteľnejší možno pokladať výraz zelené budovy a ďalšie so synonymickým významom ako napríklad ekologická stopa či biokompatibilná architektúra. Všetky tieto výrazy majú spoločný aspekt – myšlienku zosúladenia výstavby s okolitým životným prostredím. Ako takýto proces prebieha a čo všetko s ním súvisí, nám vysvetlil Vincent Briard, špecialista na trvalo udržateľnú výstavbu spoločnosti Knauf Insulation a zástupca spoločnosti v medzinárodných organizáciách EURIMA a EU normotvorba v Bruseli.

Čo predstavuje trvalo udržateľná výstavba a aký prínos má pre súčasného človeka?
V posledných desaťročiach sa ľudia začali zaoberať energetickou náročnosťou výstavby a jej vplyvom na životné prostredie, čo ovplyvnilo svetové trendy v architektúre. Pôvodnou myšlienkou nových typov projektov bola úspora energie pri prevádzke obytných a verejných budov, postupne sa však pohľad na architektúru rozšíril a nadobudol komplexnejší prístup. Tak vznikol nový smer trvalo udržateľnej architektúry, nazývanej tiež zelená. Ide o výstavbu budov, ktoré zohľadňujú okolité prostredie, či už prírodu, klimatické podmienky, existujúcu zástavbu, ale aj historický a kultúrny aspekt. Pri projektoch zelenej architektúry sa berú do úvahy sociálne a ekonomické faktory a tiež rozmiestnenie funkčných zón a riešenie dopravy. Súčasťou stratégie zameranej na vývoj výstavby, ktorá je v súlade so životným prostredím sú tri základné prvky – budovy, materiály, z ktorých sa budovy realizujú a certifikačné nástroje používané na hodnotenie prínosu týchto budov. Ako globálna spoločnosť máme možnosť vnímať a zachytávať trendy z rôznych častí sveta. Z iných trhov vieme, že posun k udržateľnej výstavbe je logickým krokom, ktorý skôr či neskôr dorazí aj na Slovensko. Napokon, prvé projekty sa objavujú už dnes.

Certifikačné nástroje Nástrojov pre hodnotenie kvality budovy je niekoľko. Medzi nájznámejšie certifikačné systémy trvalej udržateľnosti na svete patria BREEAM, LEED, DGNB SBTool a iné. BREEAM – platená certifikácia pochádzajúca z Veľkej Británie. Jej implementácia do iných krajín je problematická. Pre netypové budovy možno vytvoriť metodiku hodnotenia na mieru – BespokeEcoHomes. (http://products.bre.co.uk/breeam/index.html) LEED platená certifikácia zameraná predovšetkým na komerčné budovy a inštitúcie. Uplatňuje sa hlavne v USA. (www.usgbc.org) DGNB – nemecký certifikačný systém pre udržateľné budovy. (www.dgnb.de) SBTool – komplexný systém na hodnotenie administratívnych, bytových a ďalších budov z hľadiska širokého spektra kritérií udržateľnosti. Hodnotí sa pomocou stupnice bodov od 1 do 5. Výsledky sa normalizujú a porovnávajú s ostatnými kritériami.

Ako sa líši trvale udržateľná alebo zelená architektúra od energeticky úsporných stavieb?
Princíp nízkoenergetických domov sa zakladá na energetickej bilancii ich prevádzky. Pri plánovaní zelených budov sa zohľadňuje nielen environmentálne hľadisko budov a stavebných prvkov počas ich užívania, ale aj celkový životný cyklus budovy alebo výrobku. Trvalo udržateľné budovy musia spĺňať ekonomické kritériá, ako sú minimalizované náklady v celom životnom cykle, čo najdlhšia životnosť, flexibilita a nenáročnosť pri údržbe. Z ekologického hľadiska je nutné znižovať spotrebu energie, produkciu emisií a odpadov, využívať materiály a technológie, ktoré sú v súlade s filozofiou trvalej udržateľnosti, a zvyšovať podiel recyklovaných zdrojov. Do úvahy treba brať aj sociálny pohľad a zvyšovanie užívateľskej kvality budovy, jej prostredia, bezpečnosti stavby. Trvalo udržateľná výstavba by mala pozitívne ovplyvňovať zamestnanosť, chrániť a udržiavať kultúrne pamiatky. V praxi to znamená, že ak znižovanie spotreby energie v domácnosti nie je v súlade s celkovým spôsobom života, stáva sa samoúčelné a pre životné prostredie ne­efektívne. Ako príklad krátkozrakého pohľadu na ekológiu nám môže poslúžiť energeticky pasívny dom postavený vo vzdialenosti 15 km od miesta, kam jeho užívateľ musí denne dochádzať do práce. Takýto dom spotrebuje za rok asi 15 kWh/m2, čo predstavuje približne 150 litrov vykurovacieho oleja. Pri vzdialenosti 15 km sa na prevádzku auta minie také isté množstvo pohonnej látky za 100 pracovných dní. Pri dlhších trasách, ktoré sú pre mestské satelity bežné, rýchlosť spotreby potenciálnej úspory narastá ešte viac.

Aký vplyv majú stavebné materiály vyrobené v súlade s trvalou udržateľnosťou na celkovú kvalitu budovy? Ako ovplyvňuje úroveň trvalej udržateľnosti budovy finančné náklady spojené s jej prevádzkou?
Pri výstavbe zelených budov treba voliť materiály, ktoré nepoškodzujú životné prostredie pri ich výrobe a ťažbe surovín ani pri výstavbe, prevádzke či likvidácii budov. Odporúča sa používať materiály dostupné z miestnych zdrojov, s nízkou dopravnou náročnosťou a, samozrejme, neobsahujúce látky poškodzujúce zdravie ľudí. Uprednostňujú sa stavebné materiály vyrobené z obnoviteľných alebo vo veľkom množstve dostupných zdrojov, teda napríklad z dreva, piesku, či kameňa, energeticky nenáročné na výrobu alebo vyrobené z recyklovaných materiálov. Vhodným príkladom je sklená minerálna vlna, s 80-percentným podielom recyklovaného skla, neobsahujúca formaldehyd ani umelé farbivá. Trvalo udržateľná architektúra si nevyžaduje špeciálne investičné náklady. Celkové náklady vynaložené na trvalo udržateľný dom sú v porovnaní s nákladmi na bežný dom v súčasnosti vyššie len asi o 5 až 10 %.

Aké parametre sa určujú a porovnávajú pri hodnotení kvality stavebných materiálov z hľadiska udržateľnosti? Aké sú spôsoby ich zisťovania?
Trvalá udržateľnosť materiálov sa hodnotí pomocou analýzy životného cyklu výrobku (LCA). Získané výsledky majú pri vývoji všestranné využitie. Možno vyvíjať nové výrobky a zlepšovať vlastnosti už existujúcich, porovnávať rôzne produkty a vyberať si taký, ktorý má počas celého životného cyklu najmenší negatívny vplyv na životné prostredie. Umožňujú strategické plánovanie, ovplyvňovanie verejnej mienky. Podrobný opis vplyvu výrobku na životné prostredie sa nachádza v Environmentálnom vyhlásení o produkte (EPD). Vychádza z LCA a ide o dobrovoľný certifikačný systém.

Aký význam a využitie majú certifikačné systémy v stavebnom sektore?
Parametre LCA a EPD výrobkov sa požívajú na navrhovanie budov určených na predcertifikáciu pomocou niektorého z certifikačných systémov trvalej udržateľnosti. Na európskych trhoch, napríklad vo Francúzsku či Anglicku, je EPD certifikát výrobku nutnou podmienkou na vstup do verejného tendra. Výrobky s EPD môžu projektanti nájsť v existujúcich databázach. Na Slovensku sú však zatiaľ spracované len v minimálnom rozsahu.

V súčasnosti sa na Slovensku realizujú dve verejné budovy, ktoré boli navrhnuté v súlade s princípmi trvalo udržateľnej výstavby. Ide o administratívnu budovu EcoPoint Košice a administratívnu budovu BBC1 Plus Bratislava. Administratívnej budove EcoPoint Košice bol už udelený strieborný predcertifikát DGNB. Tento certifikát sa udeľuje na základe hodnotenia autorizovaných expertov spoločnosti ÖGNI (Green Building Council Austria).

Certifikáty sú pre projektantov, investorov a nájomníkov zdrojom informácií o spotrebe energie a surovín, výrobných nákladoch, možnostiach inovácií materiálov a technologických postupov. Ich súčasťou je aj porovnanie navrhovaných výrobkov s výrobkami nachádzajúcimi sa vo svetových databázach. Na základe analýzy životného cyklu možno vypočítať, aké environmentálne vplyvy bude mať použitie vybraného materiálu, ako ovplyvní bilanciu skleníkových plynov či škodlivín a kedy sa nám investovaná energia vráti. Kľúčovú rolu pri navrhovaní trvalo udržateľných budov zohrávajú tepelnoizolačné materiály, ktorým sa pri hodnotení prikladá veľký význam. Energetická návratnosť izolácie zo sklenej minerálnej vlny s hrúbkou 20 cm je približne 6 týždňov, pri desaťcentimetrovej izolácii stien z kamennej vlny je to 9 týždňov a rovnaká vrstva polystyrénu si vyžaduje 10 týždňov.

Plánuje sa zjednotenie certifikačných nástrojov na hodnotenie udržateľnosti v rámci krajín EÚ? Ak áno, v akom časovom horizonte?
Energetická úspornosť sa javí ako najzávažnejšia téma trvalo udržateľnej výstavby, pravdepodobne preto, že sa priamo dotýka našich financií. Optimálne riešene predstavuje výstavba nízkoenergetických a energeticky pasívnych domov. Podľa aktualizovanej smernice EÚ o energetickej hospodárnosti budov sa po roku 2020 budú musieť všetky novostavby a zásadné rekonštrukcie budov realizovať v takmer nulovom energetickom štandarde. Pre verejné budovy bude táto požiadavka platiť už o dva roky skôr. Koncom roka 2011 by sa mala v rámci EÚ prijať európska norma, v ktorej sa budú nachádzať nové podmienky pre produkty a budovy. Tento proces určite nebude jednoduchý, ale súčasný stav priemyslu a architektúry si to vyžaduje. Do európskych noriem by sa mali čoskoro zahrnúť aj požiadavky na analýzu životného cyklu, momentálne odhadujeme časový predpoklad tohto kroku na 3 až 5 rokov. Dnes sú v každej krajine pravidlá iné, prípadne rovnaké kritérium má v rôznych krajinách rozdielnu váhu. Zakotvením požiadaviek na určovanie trvalej udržateľnosti produktov do oficiálnej smernice EÚ, budú parametre hodnotenia pre všetky členské krajiny zjednotené a záväzné.

Akým spôsobom podporuje trvalú udržateľnosť vo výstavbe vaša spoločnosť?
Okrem zlepšovania technických parametrov a inovácií produktov, na ktorých pracujeme, ako napríklad technológia ECOSE pre sklenú minerálnu vlnu, spoločnosť venuje pozornosť aj modernizácii budov a zodpovednej prevádzke firmy. Tieto aktivity zahŕňajú starostlivosť o zamestnancov, monitorovanie spotreby energie, emisií skleníkových plynov, materiálov, odpadov, spotreby vody, dopravy a prostredia kancelárií.

Rozhovor pripravila: Ingrid Kántorová
FOTO: Knauf Insulation

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.