Tenkovrstvová omietka ako povrchová úprava na obnovu budov

Pri výbere vhodnej povrchovej úpravy existujúcich povrchových úprav na obvodových plášťoch budov je potrebné prihliadať na viaceré faktory.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Tenkovrstvové pastovité omietky sú v súčasnosti najpoužívanejším typom povrchovej úpravy obvodových plášťov budov a vonkajších tepelnoizolačných kontaktných systémov ETICS. Svoje prvenstvo si udržujú najmä vďaka celému radu parametrov, ktoré ich predurčujú k tomuto typu aplikácie. Tenkovrstvové pastovité omietky sú ľahko aplikovateľné, dostupné v širokej škále farebných odtieňov a ľahko spracovateľné.

Medzi vlastnosti, ktoré sa zvyčajne sledujú, patrí difúzia vodnej pary, nasiakavosť, prídržnosť, trvanlivosť. Ďalšími dôležitými vlastnosťami sú napríklad odolnosť proti vzniku plesní a rias alebo aj samočistiaci efekt. S určitou mierou zjednodušenia možno povedať, že technické vlastnosti tenkovrstvových omietok sú odrazom vlastností ich komponentov, ktoré sú tvorené zo spojovacej bázy s určitými plnivami.

Keďže je typ spojiva pre vlastnosti tenkovrstvových omietok kľúčový, často sa používa ako základný spôsob ich rozdelenia. Najčastejšie sa omietky delia na silikónové, silikátové a akrylátové.

Veľmi aktuálna je odolnosť omietok proti biokorózii. V súvislosti s ňou sa odborná, ako aj laická verejnosť viac zaujíma o vlastnosti a technológie, ktoré neboli pri výbere tenkovrstvových omietok mnoho rokov v popredí. Ide najmä o hydrofóbnosť omietok, prípadne hydrofilnosť a jej potenciálny vplyv na biokoróziu, ako aj samotnú nasiakavosť omietok a jej vplyv na trvanlivosť omietok.

V súvislosti s ochranou omietok pred biokoróziou sa začala intenzívnejšie diskutovať aj téma biocídov a ich vplyv na životné prostredie, ako aj alternatívnych možností ochrany tenkovrstvových omietok bez biocídnych prísad.

Hydrofóbnosť a hydrofilnosť

Povrchové vlastnosti materiálu vo veľkej miere súvisia s chemickými vlastnosťami povrchu. Veľmi dôležitou povrchovou vlastnosťou je správanie materiálu pri zmáčaní, to znamená, ako voda pôsobí na daný povrch. Táto vlastnosť súvisí s terminálnymi skupinami molekúl na povrchovej ploche, ktoré môžu byť buď hydrofilické (vodu obľubujúce), alebo hydrofóbne (vodu neznášajúce).

Jednou z možných metód kvantitatívneho určenia správania povrchu pri jeho zmáčaní je meranie jeho kontaktného uhla. Kontaktný uhol je uhol, pod ktorým sa tekutina/para stretáva s pevným povrchom a poskytuje informáciu o interakčnej energii medzi povrchom a tekutinou. Čím väčší je kontaktný uhol, tým je povrch hydrofóbnejší.

Biocídy a biokorózia

Vo všeobecnosti všetky látky, ktoré sa vyznačujú inaktivačným účinkom na mikroorganizmy, zaraďujeme do kategórie biocídov, pričom pod inaktivačným účinkom sa rozumejú všetky prejavy pôsobenia na mikroorganizmy od zabrzdenia ich aktivity až po usmrtenie živej bunky, resp. buniek.

Z hľadiska vonkajších omietok môžeme na základe času a účelu použitia rozdeliť biocídy do troch skupín. Skupina biocídov používaných pri výrobe tenkovrstvových omietok s cieľom ochrániť omietku v obale, skupina biocídov používaných na ochranu tenkovrstvových omietok po jej dozretí na obvodovom plášti, resp. ETICS, ktoré zaručujú jej trvanlivosť a odolnosť proti biokorózii. Tieto biocídy sú vo väčšine prípadov organické zlúčeniny.

Treťou skupinou biocídov sú biocídy vhodné na údržbu, resp. záchranu a očistenie povrchových úprav pri výskyte biokorózie. Biokorózia, podľa Antošovej [1], sa vzťahuje na akékoľvek neželateľné zmeny vo vlastnostiach materiálov, spôsobené činnosťou mikroorganizmov a organizmov, ktoré patria do rôznych systematických skupín. Najvhodnejší časový horizont na aplikáciu biocídu pri biokorózii je začiatok vegetačného rozvoja rias, čiže na jar alebo na jeseň.

Aplikácia postrekom sa nesmie realizovať za veterného počasia. Pri záchrane významných budov sa rast a rozvoj rias kontroluje natieraním alebo striekaním chemických toxických látok – algicídov, ktorých aktívna zložka je na báze sodnej soli kyseliny dimetyltioamínovej, borátov, uracilov, derivátov močoviny, piridínových acetátov, sulfátov kupritetraminu, komplexov medi a hydrazínu a najmä derivátov amoniaku [1]. Tieto „dodatočné“ technológie neprimeraným spôsobom zaťažujú životné prostredie, preto je potrebné ich použitie vždy konzultovať s oprávnenou osobou.

Tenkovrstvové pastovité omietky a ich budúcnosť z environmentálneho hľadiska

Samočistiaci efekt je dôležitou a žiadanou vlastnosťou fasádnych pastovitých omietok. Je to vlastnosť, ktorá výrazným spôsobom zvyšuje jej úžitkovú a estetickú hodnotu a predlžuje ich životnosť. Voda stekajúca po obvodovom plášti zo silno hydrofóbnych povrchov z neho efektívne zmýva rôzne typy znečistenia vrátane spór rias a zaisťuje tak aj určitú prirodzenú odolnosť takto modifikovaných materiálov proti biokorózii.

Kvapky vody rýchlo stekajú po fasáde, ale aj na malých nerovnostiach sa zachytávajú a vďaka ich kompaktnému guľovitému tvaru sa pomaly odparujú. Voda zostáva médiom, ktoré tieto mikroorganizmy potrebujú pre svoj život. Do hydrofóbnych tenkovrstvových pastovitých omietok sa pridávajú látky – biocídy, ktoré tieto mikroorganizmy aktívne ničia a udržujú tak povrch omietky aplikovanej na obvodovom plášti budovy čistý.

Vzhľadom na to, že biocídy sú rozpustné vo vode a z tohto dôvodu sa môžu z tenkovrstvových omietok v čase „vymývať“ a takisto sa pri „boji“ s mikroorganizmami spotrebovávajú, môžu sa v samotnej omietke „spotrebovať“ ešte pred skončením životnosti povrchovej úpravy a výrobca nemôže túto okolnosť nijako ovplyvniť. Tento efekt má následne negatívny vplyv na ochranu povrchových úprav pred biokoróziou.

Novým spôsobom, ako vyriešiť túto, do istej miery a za určitých podmienok, nedokonalosť biocídom chránených produktov, je hydrofilná omietka s obsahom anorganických aditív, ktoré v styku so vzduchom oxidujú. Zatiaľ čo doteraz bola miera hydrofóbnosti často meradlom kvality povrchovej úpravy, hydrofilná omietka cielene vytvára povrch výrazne hydrofilný. Tento povrch vodu nielenže neodpudzuje, ale, naopak, je vodou veľmi dobre zmáčaný a voda sa po ňom veľmi dobre rozlieva a veľmi rýchlo odteká.

Povrch obvodového plášťa budovy ostáva pri použití bežnej hydrofóbnej omietky dlhý čas vlhký. Skondenzovaná voda a dážď sa na omietke vyparujú pomaly. V omietke sa hromadí vlhkosť a formuje sa vysoká koncentrácia mikroorganizmov. To podporuje šírenie a rast rias.

Pôsobením technológie hydrofilnej omietky povrchové kapiláry dočasne absorbujú vlhkosť, zväčšia aktívny povrch kvapiek, a tým sa urýchli samotné odparovanie vody. Keď vlhkosť klesne, absorbovaná voda sa okamžite uvoľní späť do atmosféry. Obvodový plášť sa vysuší výrazne rýchlejšie a neposkytuje podmienky pre rast a šírenie mikroorganizmov.

Výsledkom prítomnosti tejto hydrofilnej štruktúry je len minimálne množstvo kvapalnej vody na povrchu omietky. Nasiaknutá voda vyvoláva reakciu s katiónmi anorganických aditív, ktorej výsledkom je zničenie živých mikroorganizmov na povrchu omietky.

Dôsledkom týchto reakcií a týchto vlastností povrchovej úpravy je, že na povrchu sa nevyskytuje voda v kvapalnej forme a riasy nemajú médium pre svoj rast. Hydrofilné omietky sú vďaka tomuto spôsobu a svojmu zloženiu vysokoodolné proti rastu plesní a rias, a to aj napriek tomu, že neobsahujú akýkoľvek organický biocíd. Tieto omietky sú zároveň šetrnejšie k životnému prostrediu.

Na záver

Pri výbere správneho typu tenkovrstvovej omietky ako povrchovej úpravy vonkajších tepelnoizolačných kontaktných systémov a obvodových plášťov budov je nevyhnutné brať do úvahy komplexnosť a rôznorodosť vplyvu okolitého prostredia stavby. Na základe zhromaždených informácií sa následne vyberie tenkovrstvová omietka, ktorej fyzikálne a chemické ukazovatele majú tie najlepšie výsledky. Takto zvolená povrchová úprava vyrobená z kvalitných materiálov, správne aplikovaná na obvodovom plášti v kombinácii s jej pravidelnou údržbou, je zárukou dlhej životnosti.

TEXT: Ing. Mária Hlavinková a Ing. Juraj Mlynarčík, Saint-Gobain Constructions Products, s. r. o.
FOTO: Saint-Gobain Constructions Products, s. r. o., Shutterstock

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov 1/2024