Pestovanie rastlín na stene a nové technológie
Francúzsky botanik Patrick Blanc predstavil svetu architektov svoj koncept vertikálnych záhrad – tzv. mur vegetal. Napriek tomu, že zelené fasády nie sú žiadnym novým objavom, podarilo sa mu vyvolať výrazný záujem odbornej verejnosti. Pomáhajú vertikálne záhrady vytvárať zdravú klímu alebo predstavujú pre udržateľné budovy záťaž?
Pripomenul, že doteraz holé zvislé steny môžu byť pokryté stále živou výzdobou a vegetácia sa vďaka tomu môže priamo začleniť do architektúry. Dôkazom je napríklad parížske Musée du quai Branly (obr. 1) od architekta Jeana Nouvela s fasádou zarastenou bujnou vegetáciou, ktorej autorom je práve Patrick Blanc.
Patrick Blanc vo svojej tvorbe používa predtým nedostupné technológie. Výsadbu do rašelinníka nahradila výsadba do výrazne nasiakavej syntetickej netkanej textílie. Doplnili sa moderné rozvody vody umožňujúce zavlažovanie v inak ťažko dostupných výškach. Z botanického hľadiska ide o extrémne podmienky, v ktorých zabezpečujú existenciu rastlín kilometre hadičiek a káblov. Preto je táto technológia úspešne použiteľná predovšetkým v miernejších klimatických podmienkach. Najbližšie originálne realizácie Patrika Blanca sú v Berlíne (Galerie La Fayet, obr. 2, 3) a v rakúskom Welse (areál firmy Fronius International GmbH, obr. 4). Napriek tomu, že ide o vhodnejšie klimatické podmienky, dochádza hlavne vo Welse k vysokému úhynu rastlín a celé plochy sú zelené len vďaka riasam a pečeňovkám.
Iné systémy vertikálnych záhrad sa síce tiež inšpirujú modernými materiálmi, ale kombinujú ich so skúsenosťami záhradníckych majstrov. Napríklad spoločnosť GSky Plant Systems Inc. plní patentovaný substrát do kaziet, ktoré sú prekryté fóliou či textíliou s kruhovými otvormi na výsadbu rastlín. Korene rastlín sa tu rozrastajú relatívne slobodne, ale nadzemná časť sa musí obmedziť len na otvory v krycej fixačnej fólii. Prevažná časť realizácií tejto firmy sa nachádza v teplejších zónach USA. Výnimkou je napríklad veľká stena (asi 210 m2) na medzinárodnom letisku vo Vancouvri (obr. 5).
V prospech využitia vertikálnych záhrad hovorí aj potenciál rastlín v oblasti čistenia vzduchu. V Kanade vďaka tomu začali vznikať klimatizačné systémy, do ktorých sa ako filter zaraďuje aj vertikálna záhrada označovaná Biowall. Rastliny sa pestujú v paneloch, ktorými prechádza vzduch ďalej rozvádzaný vzduchotechnikou. Škodliviny obsiahnuté vo vzduchu sa rozpúšťajú v pôdnej vode, absorbujú sa do substrátu a vďaka pôdnej mikroflóre a rastlinám dochádza k ich biodegradácii. Na rovnakom princípe je založená napríklad vertikálna záhrada s plochou 14 × 5 m na podzemnej stanici Magenta patriacej k prímestskej železnici RER v Paríži (obr. 6).
Význam zelene pre kvalitu životného prostredia v meste je nesporný. Zeleň predstavuje prírodnú zložku a protiváhu mŕtvej hmoty budov a komunikácií. Z hľadiska atraktivity priestoru sú vertikálne záhrady ako forma intenzívnej zelene nesmierne zaujímavé. Z hľadiska udržateľnej architektúry však ich hodnotenie nie je také jednoznačné. Je to forma zelene, ktorá si vyžaduje neustály prísun energie a vody, teda surovín, ktorých úspory sú podstatou udržateľnej architektúry. Navyše sú tieto formy vegetácie veľmi zraniteľné. Dlhšie trvajúce prerušenie dodávky vody alebo porucha riadiacich systémov ovládajúcich zavlažovanie môže takúto intenzívnu výsadbu úplne zničiť. Vertikálne záhrady nachádzajú uplatnenie i v interiéri (obr. 9), kam prinášajú úplne novú kvalitu prostredia. Aj sortiment rastlín použiteľných na vytvorenie vertikálnej záhrady je v interiéri omnoho širší, pestovanie je zasa menej neisté. Aplikácie v interiéri nebývajú také rozsiahle – vyššie finančné náklady na plošnú jednotku sú vďaka tomu akceptovateľnejšie a technické problémy riešiteľnejšie.
Text: Alena Urbancová
Foto: Ing. Samuel Burian, www.verticalgardenpatrickblanc.com, gsky.com
