Mimoúrovňový variant dopravy pri pripravovanej výstavbe Auparku presadzuje mesto Košice. Predpokladaný rozpočet tohto riešenia je približne 650 miliónov Sk oproti úrovňovému riešeniu, v ktorom sa ráta s rozpočtovým nákladom do 300 miliónov Sk.
Historický objekt sladovne sa nachádza v centre starobylého mesta Písek. Je umiestnený vo dvore areálu mestskej radnice a prilieha k historickému objektu píseckého hradu na brehu rieky Otavy. Objekt bol vybudovaný v rokoch 1861 až 1866 a svojmu účelu slúžil viac ako 100 rokov. Od premiestnenia sladovníckej výroby do iných objektov v polovici 70. rokov minulého storočia už objekt prakticky neslúžil žiadnemu zmysluplnému účelu. Stav dlhodobého nevyužívania a absencia akejkoľvek údržby sa podpísali na jeho havarijnom stave. V súčasnosti už niekoľko rokov prebieha po etapách rekonštrukcia, ktorá má umožniť nové využitie sladovne ako reprezentatívnych, výstavných a administratívnych priestorov MÚ Písek. V rámci tejto rekonštrukcie bolo nevyhnutné použiť asi 40 ton oceľových konštrukcií, ktorých návrh a realizácia boli vzhľadom na špecifické podmienky historického objektu technicky náročné.
Šetrenie energií sa už aj na Slovensku stalo veľmi populárne. Žiada sa jedným dychom dodať – našťastie. Jednou z možností ako znížiť spotrebu energie je rozumne s ňou hospodáriť. A hoci by sa mohlo zdať, že úlohou správcovskej spoločnosti nie je riešiť, či jej klienti minú veľa alebo málo energie, opak je pravdou. Spokojný klient je predsa to najdôležitejšie, čo správcovská spoločnosť môže mať. A jedným zo spôsobov ako zabezpečiť spokojnosť klienta je osveta.
V ostatných 25 rokoch sa vyskytli poruchy podzemných garáží, ktoré si vyžiadali vysoké náklady na sanáciu. Aj v novostavbách sa zisťujú chyby, ktoré vzhľadom na krátke pôsobenie agresívneho prostredia zatiaľ nevyvolali závažné poruchy, ale v rámci záručnej lehoty musia byť nákladne odstránené. Príčinou chýb sú často nedostatky vo vykonávacích projektoch.
Graffiti na verejných priestranstvách sú v súčasnosti jedným zo závažných problémov. Objavujú sa nielen na fasádach budov, ale aj na mostoch, železničných či autobusových staniciach, zastávkach alebo v podchodoch. Často esteticky znehodnocujú prostredie a ich opätovné odstraňovanie je finančne náročné.
Termín začatia stavby takmer šesťkilometrového severného obchvatu Banskej Bystrice, ktorý zaradili do PPP projektov sa posunul z konca roka 2007 na neurčito.
Tvar strechy a materiál krytiny spolu úzko súvisia. V ostatnom čase sa čoraz častejšie stretávame s potlačením tejto jednoduchej skutočnosti do úzadia. Fólie, lepidlá a tesniace materiály sa stávajú všeliekom pri pohrávaní sa s tvarmi a konštrukčným stvárnením. Každý druh krytiny má svoju vhodnú oblasť použitia. Pri porušení zásady kultúry stavania hrozí riziko nielen z hľadiska overených techník, ale aj rovnako dôležitého remeselného vyhotovenia strešného plášťa.
Najmä pri rekonštrukciách starších bytov alebo zobytňovaní podkrovných priestorov sa používajú suché systémy podláh. Plávajúca podlaha zo sadrovláknitých dosiek je tuhá zmontovaná podlahová doska oddelená od podkladovej konštrukcie medzivrstvou zo suchého podsypu, prípadne polystyrénu alebo minerálnej izolácie.
Najskôr Presscentrum, potom Pressburgcentrum a teraz Tower 115. Áno, reč je o stále najvyššej budove v Bratislave, ktorá má po vrchol vysielača umiestneného na streche budovy 115 metrov. V rozmenení na drobné to znamená 44 800 metrov štvorcových úžitkovej plochy. Rozhodnutie o kompletnej prestavbe bývaleho Presscentra na modernú administratívnu budovu rozhodla J&T, ktorá spravuje budovu pre svojich klientov, ešte v roku 2004. O architektonickom prerode Presscentra na Tower 115 sa už toho popísalo dosť, na tomto mieste však skúsme poodhaliť technický prerod budovy so zastaraným a nefunkčným vnútorným organizmom na budovu pre „áčkovú“ administratívu.
Strešnú krajinu centra mesta Partizánske obohacuje zaujímavá strešná konštrukcia komunikačného centra BATO, novostavby medzi železničnou stanicou a obchodným domom. Konvexno-konkávne tvarové riešenie so štítmi a s mnohými odkrytými tesárskymi prvkami v interiéri si vyžadovalo nielen dôslednú projektovú prípravu, ale aj intenzívnu koordináciu všetkých subdodávateľov. A každý si vie určite predstaviť, že klampiarske detaily tejto tvarovo členitej strechy pokrytej titánzinkovým plechom sa zrejme nedali riešiť rovnako rutinne ako pri bežných strechách.
Obchvat obce Ožďany na rýchlostnej ceste R2 zahrnuje niekoľko mostných objektov, medzi ktoré patrí aj objekt 203. Monolitický most tvorí 11-poľový spojitý nosník z predpätého betónu. Výstavba mostného objektu sa začala v apríli v roku 2005 a nosná konštrukcia sa začala betónovať v októbri 2005. O rok neskôr, v októbri 2006, bol most skolaudovaný a odovzdaný do prevádzky. Vďaka použitiu výsuvnej skruže sa zhotovilo 11 polí nosnej konštrukcie za približne 6 mesiacov.
Merať spokojnosť ľudí s bývaním v prevažne panelákových domoch, alebo ju kvalitatívne vyhodnocovať, je veľmi ťažké. Na druhej strane však existujú kritériá spokojného bývania, ktoré predstavujú objektivné fakty. Ak správcovská spoločnosť zaznamená v priebehu dvoch rokov 100-percentný nárast klientov, niečo sa asi robí dobre. „Práca s ľuďmi na sídlisku je veľmi ťažká, ale držíme sa našej zásady, ktorou je dôveryhodnosť, transparentnosť a komunikácia,“ hovorí konateľ bratislavskej spoločnosti Spokojné bývanie Ing. Marek Hargaš.
Keramické dlaždice sú vhodnou nášľapnou vrstvou pre podlahové vykurovanie, najmä pre svoje tepelnotechnické vlastnosti. Dobre vedú teplo, ktoré sa rovnomerne rozdeľuje do plochy, a zároveň ho dokážu dlho udržať vďaka vysokej mernej tepelnej kapacite. Pri ich návrhu či realizácii však treba dbať na dĺžkovú teplotnú rozťažnosť jednotlivých materiálov a zmeny rozmerov, ktoré s tým súvisia. Z toho vyplýva, že ak sa nenavrhne vhodná konštrukcia či správne umiestnenie dilatačných škár v keramickej dlažbe s podlahovým vykurovaním, môže dôjsť k jej porušeniu.
Úžitkové podlahy v priemysle nie sú len stavebné plochy, ako napr. stropy alebo steny. Sú to systémy, ktoré sú okrem statického zaťaženia namáhané aj výrobnými procesmi, či už mechanicky, tepelne, alebo chemicky. Okrem toho musia priemyselné podlahy spĺňať rad prevádzkových požiadaviek, ako napr. protišmykovú bezpečnosť, preklenovanie trhlín, požiarnu bezpečnosť, schopnosť odvádzania elektrického náboja, estetický vzhľad, jednoduchú údržbu a ošetrovanie, dlhú životnosť atď., aby sa zabezpečila ich funkčnosť.
Takmer všetky bytové domy na Slovensku musia riešiť otázku úsporných opatrení zameraných na znižovanie spotreby tepla. Nie každým opatrením sa však dosiahne požadovaný efekt. Nesprávne poradie obvykle realizovaných krokov môže priniesť aj finančnú stratu. Aká by mala byť teda postupnosť efektívnych úsporných opatrení? A ako sa v tejto súvislosti javia výhody a nevýhody odpojenia sa od centrálneho zdroja vykurovania? Vieme vôbec zhodnotiť aktuálny stav na Slovensku? Niekoľkých spoločností pôsobiacich v tejto oblasti na slovenskom trhu, či už v projekčných kanceláriách, energetických službách a facility manažmente, obchode a servise, alebo v teplárenstve sme sa spýtali:
