V dňoch 7. až 10. februára 2012 prebehol v Nitre už 14. ročník medzinárodného veľtrhu Aqua-therm. Medzi vystavovateľmi nechýbala ani značka Protherm, ktorá v tomto roku oslavuje už 20 rokov úspešného pôsobenia na slovenskom trhu. Za tento čas sa dokázala vypracovať na lídra vo výrobe a predaji kotlov na Slovensku s ročnou výrobou kotlov prevyšujúcou 200 000 kusov.
Na preklenutie vodných tokov, cestných komunikácií či spojenie dvoch budov sa často využívajú konštrukcie na báze dreva. Ich výhodou sú najmä nízke výrobné, montážne a prepravné náklady. Používajú sa aj z estetických, ekologických a ekonomických dôvodov. Drevené konštrukcie sa najviac používajú na lávky pre peších a cyklistov. V ostatnom období sa postupne dostávajú do popredia aj cestné mosty na báze dreva.
Výrazný rozvoj moderných strojných zariadení v oblasti betónového staviteľstva a s tým súvisiaci pokrok technológií zhotovovania betónových stavieb umožnili širšie využívanie monolitického betónu aj v takých betónových konštrukciách, v ktorých sa využíval zriedkavejšie. Plne automatizované výrobne betónu, využívanie technológie transportbetónu v spojení s čerpacou technikou na betón, moderná vibračná technika a v neposlednom rade moderné systémové debnenie umožňujúce rýchle vykonanie debniacich a oddebňovacích prác s minimálnymi nárokmi na pracovnú silu sú dôvodom, prečo sa technológia monolitického betónu v súčasnosti výrazne presadzuje v segmente občianskych, administratívnych a bytových budov.
Tím architektov Gidi Bar Orian, Ofri Broza, Nir Ovadya, Roy Finkelman a Liat Kraus z architektonického ateliéru Gidi Bar Orian Architects predstavuje svoj víťazný návrh na most pre peších v meste Be`er Sheva. Nová ikonická stavba sa má stať symbolom súčasného rozvoja mesta. Dokončenie stavby s investíciou 4 milióny amerických dolárov je plánované na rok 2013.
Ako dopadlo porovnanie merania spotreby energie? Vo vykurovacom období 2008/2009 vykonala Technická univerzita v Kaiserslauterne (Nemecko) porovnávacie meranie spotreby energie medzi infračerveným elektrickým vykurovaním a plynovým teplovodným vykurovaním panelovými telesami. Cieľom bolo určiť spotrebu energie a výšku nákladov na energiu oboch vykurovacích systémov v konkrétnej budove. Následne sa vykonala analýza energetickej bilancie z ekologického hľadiska a porovnali sa celkové náklady na oba systémy.
Betón je pre spoločnosť Leier viac ako len sivá hmota. Je pevný, odolný, možno ho formovať do rôznych tvarov. Vďaka tomu nachádzame stále nové možnosti jeho uplatnenia aj v záhradnej architektúre, na chodníkoch, terasách, parkovacích plochách, či pri úprave reprezentatívnych verejných priestranstiev. Vydláždené chodníčky, terasy či prístupové cesty do domu majú okrem praktickej aj estetickú funkciu. Pri výbere dlažby je preto dôležitý nielen vzor, ale aj farebný odtieň, aby čo najlepšie zapadla do prostredia a nechala vyniknúť jeho charakter.
Medzinárodný tím v zložení Peter Fink z FoRM Associates, umelec s tvorivou základňou v Londýne, a Mark Major zo spoločnosti Speirs + Major, dizajnér – špecialista na osvetľovanie, v spolupráci s Burom Happoldom z Los Angeles vyhrali zákazku na azda najväčší projekt v Severnej Amerike týkajúci sa využitia zelenej energie na osvetlenie.
Základná škola v Tušickej Novej Vsi má novú strechu. Po dlhých rokoch neustálych problémov so zatekaním sa podarilo havarijný stav strešnej krytiny vyriešiť. Neestetické vlhké škvrny zo stien tried zmizli a žiaci sa už môžu plne sústrediť na výučbu. Strecha základnej školy v súčasnosti nezateká vďaka novej technológii mikroventilačných pásov modifikovaných SBS kaučukom.
Prvá zmienka o premostení Dunaja medzi mestami Esztergom a Štúrovo sa zachovala z roku 1215. V roku 1762 bol postavený takzvaný plávajúci most a v roku 1842 most pontónový. Z dôvodu vzrastajúcich požiadaviek cestnej a vodnej dopravy sa na konci 19. storočia začal stavať trvalý oceľový most, ktorý bol daný do prevádzky 28. septembra 1895 a nazvaný po hlavnej vojvodkyni Márii Valérii, dcére cisára Františka Jozefa.
Počas storočí rozšírené ručné fúriky sa postupne na stavbách vymieňajú za motorizované, ktorými možno bez väčšieho pracovného úsilia efektívne zvládnuť transport a manipuláciu so sypkým aj kusovým materiálom. Svoje uplatnenie nachádzajú predovšetkým pri novostavbách a rekonštrukciách stavebných objektov v svahovitom teréne, kde sa automobilom alebo nakladačom možno len ťažko dostať.
Stavebníci, rehoľníci z Kolégia piaristov, sa priamo nezúčastňovali na stavebných prácach spojených s rekonštrukciou veží piaristického kostola v Trenčíne. No napriek tomu proces celej opravy možno ako pozitívny príklad zaradiť do učebníc projektového riadenia obnovy sakrálnych stavieb. Po deviatich rokoch od obnovy sme sa pozreli do Trenčína so zámerom zistiť, ako sa konštrukcia správa, kde sa prejavujú prípadné chyby a čo všetko oprava so sebou priniesla.
V praxi sa možno mnohokrát stretnúť s problémami súvisiacimi s rozpočítavaním tepla. Množstvo tepla na vykurovanie, ktoré obyvateľ bytu v konečnom dôsledku zaplatí, nemusí vždy zodpovedať reálne spotrebovanému množstvu. Pritom v celoročnom vyúčtovaní nákladov na byt tvoria platby za dodávku tepla a teplej vody podstatnú časť. Zvyčajne je to viac ako tretina, niekedy až polovica celkových nákladov. Je preto pochopiteľné, že vlastníci chcú vedieť, prečo platia za teplo výrazne viac alebo menej ako ich susedia.
V rámci architektonickej súťaže na projekt premostenia rieky Lea v Londýne bol vypracovaný návrh lávky pre peších s rozpätím 105 m. Konštrukciu lávky tvoril priamo pôdorysne zakrivený trojkĺbový oblúk s priečne zakriveným parapetným prierezom. Keďže v spodnej časti oblúku bolo potrebné navrhnúť schody, pre hendikepovaných sa navrhol výťah. Bočné steny škrupiny boli odľahčené elipsovitými otvormi v spodnej doske. Otvory boli kryté sklenenými panelmi. Vlastnú konštrukciu tvoril hliníkový rošt, ktorý spolupôsobil s krycími hliníkovými plechmi.
V období neustáleho rastu cien energie a nárastu životných nákladov sa vlastníci bytových a rodinných domov čoraz viac začínajú zaoberať otázkou úspor. Ušetriť náklady na bývanie v rodinnom rozpočte možno dvomi spôsobmi. Buď investovať len do nevyhnutných opráv stavebných konštrukcií v havarijnom stave, alebo do opravy vložiť maximum možných prostriedkov s cieľom celkovej obnovy budovy a zníženia energetickej náročnosti stavby a nákladov na jej údržbu, pričom sa súčasne predĺži aj technická životnosť stavby.
Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia začala modernizácia funkcionalistických stavieb postavených v 20. až 30. rokoch minulého storočia v Zlíne. Zatepľovanie fasád s neomietaným murivom kontaktným tepelnoizolačným systémom s povrchovou vrstvou z tehlových pásikov dopĺňalo hydroizolovanie striech s fóliami z mäkčeného PVC a zateplenie tuhými minerálnymi doskami alebo expandovaným penovým polystyrénom EPS a ďalšie úpravy. Spotreba energie na vykurovanie tak v pôvodne veľmi sporo tepelne izolovaných stavbách klesla až na tretinu.
