Montáž lešenia na stavbe

Článok opisuje podstatné zásady a požiadavky, ktoré treba dodržať pri montáži lešenia ako pomocnej nosnej konštrukcie. Dôraz kladie najmä na niektoré fázy stavby lešenia, ktoré majú významný vplyv na jeho stabilitu, funkčnosť a únosnosť. Podrobnejšie sa venuje zakladaniu i kotveniu lešenia a hodnotí aj používanie rôznych druhov spojok pri spájaní prvkov lešenia.

Základné požiadavky montáže lešenia
Lešenie ako pomocná stavebná konštrukcia musí spĺňať niekoľko základných požiadaviek, ako sú:

• bezpečnosť – to znamená požiadavky BOZP, ktoré sú na stavbách pod prísnym dohľadom koordinátorov bezpečnosti. Ide najmä o vzdialenosť lešenia od fasády, správne osadenie ochranných zábradlí, rebríkov, podláh a zarážok brániacim pádu predmetov z lešenia;
• funkčnosť – aby plnilo účel, na ktorý si lešenie stavebná firma objednala. Rozdielne požiadavky majú stavebníci pri zatepľovaní, iné pri náterových prácach. Montáž presklených fasád, kamenných obkladov a odvetraných keramických fasád kladie na lešenie rôzne požiadavky ohľadom zaťaženia, šírky lešenárskej podlahy a kotevného rastra. Množstvo kotevných prvkov v prechodovom profile lešenia tiež obmedzuje bezproblémový pohyb pracovníkov a presun materiálu po lešení;
• stabilita – lešenie ako stavebná konštrukcia podlieha vplyvu zaťaženia od osôb a materiálu, klimatickému zaťaženiu a najmä zaťaženiu od vlastnej tiaže. Preto jeho konštrukcia musí vyhovieť tak pevnostnému, ako aj deformačnému posúdeniu pre všetky druhy zaťaženia, ktoré sa na ňom môžu vyskytnúť.

Zásady správnej montáže lešenia
Založenie lešenia
Prvým predpokladom dobre postaveného lešenia je jeho správne založenie. Či bude postavené na asfaltovom chodníku, alebo pôvodnom teréne – vždy musí byť splnená podmienka dostatočnej únosnosti podkladu. Pri nesplnení tejto podmienky dochádza k sadaniu lešenia. Napríklad po zime pri rozmrznutí terénu, ktorý nebol dostatočne zhutnený, sa veľa lešení prepadne aj niekoľko o centimetrov. Problém môže nastať pri zakladaní vysokých lešení, ktorých výška je 70 až 90 m. V základových pätkách takýchto konštrukcií sa objavujú sily asi 50 kN. Reakcie od  týchto síl treba často preniesť do terénu pomocou cestných panelov alebo vybetónovaním dočasného základu.

Atypicky založené lešenia sa odporúča riešiť pri stavbách s anglickými dvorcami, nad strechami susediacich objektov a väčšími stavebnými otvormi. Vtedy je vhodné využívať pomocné prvky, ako sú nosníky či konzoly z ocele alebo dreva, na ktorých je potom lešenie založené. Pri založení lešenia na strechách existujúcich objektov sa musí staticky overiť únosnosť dotknutých konštrukcií proti účinkom od lešenia. Jednou z hlavných zásad je, aby pätky lešenia boli vždy postavené na fošniach zo zdravého dreva.

Kotvenie lešenia
Kotvenie je významným prvkom na zabezpečenie stability a nosnosti lešenia. Kotvenie fasádneho lešenia sa vo väčšine prípadov montuje na nosné časti budovy, pri ktorých je postavené. Kotevný raster sa volí podľa viacerých kritérií. Je to najmä z hľadiska výšky lešenia, kde má vzdialenosť kotevných bodov vplyv na možnosť vybočenia stojky lešenia s následným znížením prenosu osových síl v stojke. Množstvo kotiev a ich rozmiestnenie je dôležité pri zasieťovaných či zaplachtovaných lešeniach alebo lešeniach slúžiacich ako nosiče reklamných pútačov. Vplyvy vetra a námrazy vyvodzujú veľmi výrazné účinky na kotvenie. Súčasne treba uvažovať aj s možnou priepustnosťou sietí alebo plachiet a polohou lešenia na objekte.

Ďalším kritériom pri určovaní polohy kotiev je aj typ fasády, obkladu, zateplenia a poloha okien či presklení na budove. Pri zohľadnení týchto a ešte mnohých iných špecifických požiadaviek možno navrhnúť kotevný raster. Základným predpokladom správneho výberu kotvenia je však znalosť fyzikálno-mechanických vlastností materiá­lu, do ktorého treba lešenie ukotviť. Najčastejšie používaná kotevná skrutka s priemerom 12 mm, osádzaná do plastových príchytiek (hmoždiniek), vykazuje ťahovú únosnosť v betóne 8 až 10 kN. Pri skúškach na stavbe v tom prípade zlyhávajú ako prvé príchytky.

Horšie je to s kotvením do keramických tehloblokov, kde sa na stavbách namerala nosnosť kotvenia 3 až 4 kN. Pri pórobetóne však skrutka s príchytkou prenesie maximálne 1 až 2 kN. Možno povedať, že porušenie pevnosti základného materiálu je kritériom pri stanovení nosnosti kotvenia pálených aj pórobetónových stavebných materiálov. V týchto prípadoch je vhodné použiť iné typy kotvenia, príp. zvoliť také množstvo kotevných skrutiek, ktoré dokáže preniesť sily pôsobiace na konštrukciu lešenia kotveného aj do menej nosného stavebného materiálu.

Nahradiť klasické kotvenie sa v niektorých prípadoch dá aj s použitím zvislých rozperných kotevných prvkov medzi stropom a podlahou, na ktoré sa potom pripájajú kotevné rúry. Pri kotvení na oceľové konštrukcie sa navárajú kotevné oká alebo sa použijú špeciálne spojky – tie možno priskrutkovať na oceľové valcované profily.

Reklamné pútače alebo voľne stojace lešenia sa niekedy kotvia aj s použitím oceľových lán, ktoré sa napnú podľa potreby a zaistia lanovými spojkami. Použitie klasického kotvenia možno vynechať len pri lešeniach, ktorých stabilitu zabezpečujú oporné veže. V tom prípade treba uvažovať s nárastom množstva lešenia oproti ploche bežného lešenia pri fasáde.

Spájanie prvkov
Ide o dosť podstatnú činnosť pri výstavbe lešenia. Vykonáva sa podľa typu použitého lešenia pomocou spojok rôzneho druhu.

Pri rúrkovom lešení ide o hákové spojky slúžiace na spojenie dvoch na seba kolmých rúr priemeru 48 mm alebo o nastavovaciu spojku pre zvislé spoje prenášajúce iba tlak. Prenos sily sa realizuje zahryznutím sa hákov a skrutky s nadstavcom do plášťa lešenárskej rúry.

Pri moderných systémových lešeniach sa vyskytuje viac druhov spojok. Ide najmä o pozinkované objímkové pravouhlé a kĺbové spojky, ktoré dovoľujú spájanie rúr pod ľubovoľným uhlom. Na spoje v pozdĺžnej osi sa používajú objímkové nastavovacie spojky, ktoré správne fungujú iba na pozinkovaných rúrach. Prenos sily pri týchto spojkách je zabezpečený celým plášťom spojky a trením medzi povrchom rúry a povrchom spojky.
Používanie nevhodných spojok v nosných prvkoch lešenia môže zapríčiniť jeho haváriu. Súčasné systémové lešenia minimalizujú počet vyššie spomenutých spojok. Vertikálne sa spájajú najmä nasúvaním na upravené tŕne a horizontálne zase použitím klinových zámkov a rôznych závesných prvkov zakomponovaných do konštrukcie zábradlí a podláh lešenia.

Nosnosť týchto spojok sa pohybuje v rozpätí 6 až 12 kN podľa druhu materiálu, z ktorého je spojka vyrobená.

Montáž lešenia
Spôsob montáže lešenia sa volí podľa možností a množstva pracovníkov, ktorí ho stavajú. Vždy platí zásada, že lešenie sa zrovnáva podľa vodováhy, a hneď ako je urovnané, kotví sa a dopĺňa stužením v potrebných polohách. Pohyb montérov pri stavbe lešenia sa riadi podľa zásad práce vo výškach a predpisov BOZP.

Lešenári sú zodpovední za kvalitu a vhodnosť materiálu na výstavbu lešenia. Z toho dôvodu nemožno použiť napríklad skorodované a dokrivené rúry, spráchnivené podlahové dosky a rebríky s poškodenými stupienkami. Lešenie zmontované podľa projektu, montážnych príručiek a predpisov lešenárskych noriem by malo bezchybne slúžiť svojmu účelu. Môže ho ohroziť iba mimoriadne zaťaženie, napr. náraz vozidla, vietor nad rámec zaťažovacej normy alebo aj zemetrasenie, s ktorým sa pri návrhu lešenia bežne nepočíta.

Ing. Peter Kucharík
Foto: SGB Slovensko

Autor je projektantom-statikom v spoločnosti SGB Slovensko.

Recenzoval doc. Ing. Ivan Juríček, PhD., ktorý pôsobí na Stavebnej fakulte STU v Bratislave na Katedre technológie stavieb.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.