Železničná doprava v Programe Slovensko 2021 – 2027
Časopis Inžinierske stavby 
Finančné prostriedky Európskej únie (EÚ) sú pre Slovenskú republiku kľúčovým zdrojom financovania modernizácie železničnej infraštruktúry. V článku sa pozrieme na prehľad projektov železničnej dopravy financovaných v aktuálnom programovom období z eurofondov. Modernizácia železničných koridorov pokračuje aj v programovom období 2021 – 2027, ktoré je pre Slovenskú republiku už štvrtým programovým obdobím po vstupe do EÚ. Oprávnenosť výdavkov v rámci Programu Slovensko (PSK) je do konca roka 2029. Slovenská republika má na dopravné projekty k dispozícii viac ako 2,5 mld. eur (EÚ zdroj), z toho na modernizáciu železníc pripadá 686 245 986 eur (EÚ zdroj).
Kľúčové projekty
V rámci PSK plynulo pokračuje realizácia troch fázovaných projektov, ktorých realizácia sa začala ešte v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 (OPII). V roku 2025 sa začal projekt modernizácie ďalšieho úseku železničnej trate.
Uzol Žilina
Jedným z hlavných projektov modernizácie železničnej infraštruktúry je stavba ŽSR, Dostavba zriaďovacej stanice Žilina – Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina, I. etapa (2. fáza). V rámci tohto projektu sa modernizuje železničná infraštruktúra v dopravnom uzle Žilina, ktorá zahŕňa rekonštrukciu 7,851 km železničných tratí prechádzajúcich mestom, koľajiska ŽST Žilina podľa najnovších európskych štandardov a dôležitých križovaní cestných komunikácií so železnicou v centre mesta.
Modernizácia zvýši rýchlosť vlakov na 120 km/h, čo zrýchli dopravu a zároveň zvýši jej bezpečnosť a umožní znížiť emisie. Modernizácia uzla Žilina je jednou z historicky najväčších investícii do železníc na Slovensku, pričom prínosom projektu nebude len obnova a skvalitnenie samotnej koľajovej infraštruktúry, ale tiež skvalitnenie dopravy v celom dotknutom území – či už ide o automobilovú dopravu, cyklistov, alebo chodcov. Projekt sa realizuje s nákladmi viac ako 300 miliónov eur, z toho 142 miliónov bude pokrytých z PSK.
Modernizáciu železničného koridoru medzi Čadcou a hranicou SR/ČR
Projekt ŽSR, Modernizácia koridoru, štátna hranica ČR/SR – Čadca – Krásno nad Kysucou (mimo), železničná trať, úsek Svrčinovec – štátna hranica SR/ČR (2. fáza), je zameraný na modernizáciu železničného koridoru medzi Čadcou a hranicou SR/ČR, resp. medzi Svrčinovcom a štátnou hranicou.
Projekt nadväzuje na zmodernizovanú trať v Českej republike z Českého Těšína do Mostov u Jablunkova. Je súčasťou základnej siete TEN-T a jeho cieľom je zlepšiť technické parametre trate tak, aby spĺňali požiadavky legislatívy EÚ a dohôd AGC a AGTC. Modernizácia podstatne zlepší kvalitu železničnej infraštruktúry a podporí tak ekologickejšie módy dopravy. Projekt je financovaný z Programu Slovensko sumou vo výške 24,9 milióna eur a okrem spolufinancovania z OPII a štátneho rozpočtu bola časť stavby financovaná aj z Nástroja na prepájanie Európy (CEF).
Elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou
Tretím fázovaným projektom je elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou. V rámci projektu, ktorý bol dokončený a odovzdaný do užívania v decembri 2024, sa vybudovali zariadenia nevyhnutné pre jazdu elektrických vlakov (trakčné vedenie, napájacie stanice…), čiastočne sa zmodernizoval železničný zvršok a spodok, zvýšila sa traťová rýchlosť, vymenili sa staničné a traťové zabezpečovacie zariadenia (okrem stanice Haniska) s doplnením ich diaľkového riadenia a kompletne sa zmodernizovali nástupištia.
Cieľom projektu je zlepšiť parametre železničnej infraštruktúry a vytvoriť podmienky na začlenenie trate do integrovaného dopravného systému v košickom regióne, čo umožní komfortnejšie cestovanie bez prestupov a zvýšenie rýchlosti vlakov a dynamiky jazdy. To prinesie skrátenie cestovných časov a spolu s postupným nasadením nových elektrických vlakov aj zvýšenie kultúry cestovania. Náklady na realizáciu projektu presiahli 60 miliónov eur, z ktorých je približne polovica je hradená z PSK.
Modernizácia železničnej trate Poprad – Spišská Nová Ves
Posledným z významných železničných projektov, ktorého realizácia sa začala vo februári 2025, je modernizácia železničnej trate Poprad – Spišská Nová Ves, etapa A.1. Poprad – Vydrník. Táto časť trate spája východ a západ Slovenska, zároveň je dôležitou tranzitnou traťou pre prepravu tovarov z ČR na Ukrajinu.
Zvýšenie traťovej rýchlosti zo 100 na 160 km/h umožní skrátenie jazdného času rýchlikov a expresov o 2,5 minúty. Na modernizovanom úseku sa zrušia všetky kríženia s cestami, čo vylúči riziko stretu cestných vozidiel alebo chodcov s vlakmi, a na železničných zastávkach budú postavené nové nástupištia s mimoúrovňovým prístupom, čím sa zaistí vyššia bezpečnosť cestujúcich.
Zároveň sa zmodernizuje zabezpečovacie zariadenie, keď obsluhu doteraz potrebnú v každej stanici nahradí diaľkové riadenie z riadiaceho centra v Poprade. Očakávané náklady sú približne 430 miliónov eur.
Pripravované projekty
Medzi ďalšie pripravované projekty patria aj menšie projekty ako ŽST Nové Košariská, rekonštrukcia koľají a výhybiek či Diaľkové ovládanie trate Prešov – Strážske.
V rámci priority Udržateľná mestská mobilita v Bratislavskom kraji sa ŽSR budú uchádzať o zdroje na výstavbu prestupných terminálov s nadväznosťou na integrovanú dopravu či záchytných parkovísk.
Z prostriedkov PSK sa bude investovať aj do modernizácie terminálov intermodálnej prepravy.
Pripravované prorjekty ZSSK
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK), plánuje z prostriedkov Programu Slovensko pokračovať v modernizácii železničnej dopravy – jednak rozšírením flotily vlakov a tiež budovaním nových pracovísk pre ich technicko-hygienickú údržbu.
Z prostriedkov Programu Slovensko plánuje ZSSK modernizáciu a výstavbu infraštruktúry pracovísk pre technicko-hygienickú údržbu v Košiciach a Žiline. Cieľom týchto projektov je zlepšiť podmienky na údržbu vlakov, čo prinesie aj zlepšenie technického stavu vlakov vypravovaných na slovenskej železničnej infraštruktúre a zároveň kvalitu a čistotu vozidiel v nadväznosti na nové možnosti ich údržby.
Vďaka projektom z Operačného programu Doprava 2007 – 2013, Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 a aj vďaka vlastným zdrojom prešla ZSSK v posledných rokoch zásadnou obnovou vozového parku. Klasické vozne so zastaraným vybavením nahradili moderné klimatizované jednotky, ktoré dnes tvoria chrbticu flotily.
V najbližšom období bude súčasná flotila doplnená o 16 hybridných elektrických jednotiek, tzv. batériových vlakov. Tie umožnia jazdu na neelektrifikovaných tratiach bez potreby dieselovej trakcie a na elektrifikovaných úsekoch sa budú dobíjať. Novinkou bude aj ďalší veľkokapacitný vlak STADLER KISS. Štyri takéto dvojposchodové jednotky už dnes premávajú medzi Bratislavou a Púchovom, pričom po dokončení modernizácie železničného uzla Žilina budú môcť pokračovať až do Žiliny.
Ďalšie zdroje financovania železničných projektov
Udržateľné druhy dopravy, najmä železničná doprava a ďalšie ekologické formy sa v súčasnosti modernizujú aj prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR a Nástroja na prepájanie Európy (CEF). Uvedené zdroje sú veľmi vítané a SR bude vynakladať maximálne úsilie na ich efektívne investovanie.
Medzi najdôležitejšie projekty, ktoré sú z nich v súčasnosti financované, patrí Elektrifikácia trate Bánovce n/O – Humenné (Plán obnovy a odolnosti SR), Komplexná rekonštrukcia trate Nová Baňa – Hronský Beňadik (Plán obnovy a odolnosti SR), Modernizácia železničnej trate v úseku Devínska Nová Ves – Malacky a Kúty – št. hr. SR/ČR (CEF), Elektrifikácia a modernizácia trate v úseku Devínska Nová Ves – Marchegg (CEF).
Okrem týchto stavieb sa z Plánu obnovy a odolnosti SR podporujú aj ďalšie projekty zamerané na zvýšenie bezpečnosti, kapacity a technickej úrovne železničných tratí. Ide napríklad o komplexnú rekonštrukciu trate Bratislava Nové Mesto – Bratislava ÚNS, modernizáciu úseku Fiľakovo – Holiša, komplexnú obnovu trate Telgárt – Červená Skala, rekonštrukciu koľaje č. 2 Nižná Myšľa – Ruskov, zvýšenie priepustnosti trate v úseku Bratislava-Rača – Leopoldov, ako aj o obnovu infraštruktúry v stanici Levice vrátane výmeny zabezpečovacej techniky a zavedenia diaľkového ovládania v úseku Kalná nad Hronom (mimo) – Kozárovce (mimo).
Z Plánu obnovy a odolnosti financujeme aj nákup vlakov. Celkovo ide o nákup 14 ucelených vlakových jednotiek, z toho 11 jednotiek je jednoposchodových, 4-článkových typu Panter, 3 jednotky budú 2-poschodové, typu STADLER KISS. Päť jednotiek radu Panter je už v prevádzke.
TEXT: Ministerstvo dopravy SR
FOTO: Ministerstvo dopravy SR, STRABAG s. r. o.
