Rýchlostná cesta R2 Kriváň – Mýtna
Časopis Inžinierske stavby S prípravou rýchlostnej cesty R2 v úseku Kriváň – Mýtna sa začalo v roku 2003 spracovaním technickej štúdie pre úsek Zvolen – Lovinobaňa. Najkomplikovanejší úsek trasovaný dolinou Krivánskeho potoka sa analyzoval pre rôzne varianty od povrchových cez tunelové a v rôznom šírkovom usporiadaní. Nakoniec sa vybral povrchový variant vedený z prevažnej časti na mostných objektoch v jednotnej návrhovej kategórii R 24,5/100.
Stavbu R2 v úseku Kriváň – Mýtna realizovalo podľa všeobecných zmluvných podmienok žltej knihy FIDIC združenie dodávateľov „R2 Mýtna“ pre Národnú diaľničnú spoločnosť. Stavba je financovaná zo štátneho rozpočtu.
Rýchlostná cesta R2 je súčasťou medzinárodných ťahov E 571 a E 58 v osi miest Trenčín – Zvolen – Košice, pričom úsek Kriváň – Mýtna je jednou z jej častí. Úsek má dĺžku 9,296 km a vedie medzi pohoriami Slovenského rudohoria, Poľany a Javoria. Jeho začiatok nadväzuje na úsek R2 Pstruša – Kriváň a koniec na úsek Mýtna – Lovinobaňa – Tomášovce. Trasa sa začína v mimoúrovňovej križovatke Kriváň, z ktorej sa dobudovaním dvoch chýbajúcich vetiev stáva úplná deltovitá križovatka s cestou II/526.
Z údolia rieky Slatina postupne prechádza do horského reliéfu Veporských vrchov. Územie má v tomto úseku stredohorský ráz, čoho dôsledkom je striedanie násypových a zárezových úsekov. Od km 2,7 vedie trasa v úzkej Pílianskej doline na mostných objektoch trasovaných vysoko nad údolím v súbehu so železničnou traťou a cestou I/16, ktorú niekoľkokrát prekrižuje. Pred koncom úseku pokračuje nížinou otvárajúceho sa údolia Krivánskeho potoka okolo vodnej nádrže Mýtna a končí sa napojením na vybudovaný úsek R2 pred obcou Mýtna.
Projekt pozostáva zo 127 stavebných objektov. Dominantné objekty rýchlostnej cesty (SO 100-00) a mostov v Pílianskej doline (SO 209-01,02 a 210-00) sú doplnené o objekty menšieho rozsahu a významu, pričom hlavný rozsah stavby je nasledujúci:
- Cestné objekty: 15
- Mosty: 11
- Zárubné a oporné múry: 5
- Protihlukové steny: 10
Rýchlostná cesta je vybavená cestnou kanalizáciou s odlučovačmi ropných látok a informačným systémom. Ostatné objekty súviseli s prípravou územia pre výstavbu a predstavovali preložky existujúcich ciest, potokov, inžinierskych sietí, oplotenie ako aj dočasné objekty súvisiace so samotnou realizáciou.
Z celkovej dĺžky trasy tvorí dĺžka mostných objektov 6 208 metrov, čo je pozoruhodných 67 %. Bez zveličenia môžeme tento úsek nazvať ako úsek „vedený po mostoch v korunách stromov“, pri ktorom boli použité rôzne technológie výstavby od monolitických konštrukcií budovaných na podporných skružiach cez prefabrikované z tyčových predpätých prefabrikátov po monolitické konštrukcie budované letmou betonážou, betonážou na výsuvných skružiach, ako aj technológiou postupného vysúvania konštrukcie.
Rozmanitosť použitých technológií, náročnosť výstavby a tempo výstavby mohla verejnosť sledovať počas jazdy po súbežnej existujúcej ceste I/16. Bolo zaujímavé sledovať množstvo vysokých žeriavov, rozmiestnených pozdĺž výstavby mostných estakád, ktoré svojou početnosťou upriamovali pozornosť na výnimočnosť realizovanej stavby.
Pohľadová exponovanosť mostných konštrukcií ponúka množstvo záberov potvrdzujúcich ich citlivý konštrukčný návrh, ako aj kvalitne zvládnutú realizáciu jednotlivých konštrukcií umiestnených na strmých svahoch úzkej Pílianskej doliny, ktoré svojím rozsahom a náročnosťou presahujú štandardné riešenia.
Rýchlostná cesta R2 – technický návrh
Objekt rýchlostnej cesty môžeme z pohľadu zakladania rozdeliť na násypové a zárezové úseky, z čoho vyplynuli technické návrhy úprav ich podložia. Najvyššie násypy s výškou do 10 m sa vyskytujú na začiatku trasy v km 0,000 – 0,600. IGHP v podloží tohto úseku identifikoval prevládajúce ílovité zeminy tuho mäkkej konzistencie so strednou až vysokou plasticitou, často s prímesou organických látok.
Z toho dôvodu si sanačné a geotechnické opatrenia v podloží budovania násypov vyžiadali odvodnenie podložia formou štrkových rebier a štrkových vibrostĺpov, resp. geodrénov prekrytých na povrchu geodoskou plniacou aj funkciu sanačnej vrstvy zabezpečujúcej odvodnenie vytláčanej vody z podložia do pozdĺžnych priekop.
V nasledujúcom úseku km 0,610 – 0,655 bola lokalizovaná antropogénna navážka s mocnosťou do 10 m. Išlo o starú skládku komunálneho odpadu pri miestom cintoríne. V rámci spracovania DRS bol vykonaný doplnkový prieskum na stanovenie presného rozsahu a skladby skládky, ktorý preukázal výrazne väčší objem oproti údaju v registri environmentálnych záťaží.
Celý objem skládky bolo potrebné odstrániť a následne sanovať podložie násypu vrstvou lomového kameňa, na ktorej sa založil cestný násyp.
V ďalšom priebehu trasy už prevládajú zárezové úseky s výnimkou krátkych oblastí v predpoliach mostov prekonávajúcich lokálne terénne úžľabia. Najhlbšie zárezy sú v km 1,65 – 1,85 a 2,25 – 2,65 s hĺbkou do 14 m v osi rýchlostnej cesty, pričom priečne sklony terénu ešte zväčšujú hĺbky zárezov na ľavej hrane výkopov na viac ako 20 m oproti nivelete vozovky. Geologická skladba vo vyšších úrovniach zárezov je tvorená deluviálnymi sedimentmi charakteru siltov a ílov – so zväčšujúcou hĺbkou sa spevňujú a prechádzajú do granodioritov, ktorých rozvoľnenosť klesá s narastajúcou hĺbkou.
Napriek tomu je podložie aj vo veľkých hĺbkach lokálne heterogénne, predovšetkým v tektonicky porušených zónach. Mimo týchto zón sa v spodnej úrovni zárezov vyskytujú zdravé horniny s vysokou pevnosťou R2-R1.
Za účelom zníženia rozsahu záberov stavby sa v najhlbších zárezoch navrhla dvojica zárubných múrov, resp. strmých skalných zárezových stien situovaných v spodnej úrovni zárezov so sklonom na líci 2 : 1. Ich stabilita je zaistená rastrom zemných kotiev s dĺžkami do 12 m. Tie okrem zabezpečenia stability poslúžili aj na ukotvenie celoplošnej ochrannej siete SteelGrid, zabezpečujúcej ochranu lícnej steny pred eróziou a vypadávaním menších skalných úlomkov.
Steny boli jedno-, resp. dvojúrovňové, s výškou každej úrovne 5 m, oddelených terénnou lavičkou so šírkou 2 m. Na začiatkoch a koncoch úsekov, kde už zárezy nedosahovali také hĺbky a narastala rozvoľnenosť horniny, boli stabilizačné siete nahradené systémom 3D oceľových roštových panelov KRISMER vyplnených drveným kamenivom.
Mostné objekty 209-01 a 209-02
Vo svojom pokračovaní od km 2,8 trasa opúšťa hlboké zárezy a vchádza do Pílianskej doliny formovanej Krivánskym potokom, ktorú celú prekonáva na mostnej estakáde s dĺžkou 4 374 m. Vďaka nej tak vytvára najdlhšiu vybudovanú mostnú konštrukciu na Slovensku. Situovaná je vo výške 15 až 45 metrov nad dnom údolia.
Tvoria ju dva po sebe nadväzujúce mostné objekty 209-01 a 209-02, z ktorých každý pozostáva zo štyroch dilatačných celkov. Spolu majú 54 polí s rozpätím od 50 do 150 m. Šírka estakády je 27,50 m so služobnými chodníkmi po oboch stranách, pričom nosná konštrukcia je vybudovaná na plný profil rýchlostnej cesty.
Pozostáva z hlavného komorového nosníka, ktorý má pri menších rozpätiach konštantnú výšku 3,5 m a bol budovaný na výsuvnej skruži, pri väčších rozpätiach bol budovaný technológiou letmej betonáže s premennou výškou 3,5 až 6,5 m, resp. 9,0 m. Na hlavný nosník sú osadené po obidvoch stranách stenové prefabrikované vzpery s následným dobetónovaním vonkajších konzol mostovkovej dosky.
Dva dilatačné celky obj. 209-02 boli budované technológiou postupného vysúvania konštrukcie z jednej výrobne na oba smery. Prierez bol vo výrobni realizovaný v kompletnej šírke s tyčovými vzperami.
Piliere estakády sú tvorené dvojicou stien, ktoré sú rámovo alebo kĺbovo prepojené s hlavným komorovým nosníkom. Uloženie nosnej konštrukcie na ložiskách je len pri krajných oporách a nízkych pilieroch objektu 209-02.
Hlavným dôvodom navrhnutého trasovania bolo minimalizovať zásah do Krivánskeho potoka a jestvujúcich líniových stavieb (cesta I/16 a trať ŽSR) prechádzajúcich údolím Pílianskej doliny. Rýchlostná cesta R2 vedie v tomto úseku v súbehu s cestou I/16 a Krivánskym potokom s ich niekoľkonásobným križovaním.
Most 210-00
Na vyústení z doliny v km cca 7,1 sa trasa v krátkom úseku dostáva opäť na terén, ktorý prekonáva zárezom, a prechádza na tretí a posledný z dominantných mostov stavby prekonávajúci cestu I/16, Píliansky potok a prístupové cesty nižšieho významu. Mostný objekt je 1 634 m dlhý a pozostáva z 5 dilatačných celkov a 42 polí. Všetky majú obdobné usporiadanie tvorené spojitou monolitickou predpätou dvojtrámovou konštrukciou s vyloženými konzolami.
Výška nosnej konštrukcie je 2,4 m a šírka 13,4 m (pravý most), resp. 13,5 m (ľavý most). Medziľahlé piliere sú stenové so šírkou 4,85 m a hrúbkou 1,45 m. Stenové piliere sú realizované v dvoch typoch – s vrubovými kĺbmi v hornej aj spodnej časti (kyvná stojka), resp. len v hornej časti. Nosná konštrukcia je na piliere uložená cez vrubový kĺb umiestnený pod nadpilierovým priečnikom. Uloženie na ložiskách je len na krajných oporách.
Výstavba prebiehala technológiou budovania na výsuvnej skruži a pevnej podpernej skruži systémom pole + konzola. Most je trasovaný zľava popri vodnej nádrži Mýtna, na hranici jej ochranného pásma. Paralelne, ale na opačnej strane rýchlostnej cesty, je v tomto úseku zrealizovaná preložka cesty I/16 do súbehu s mostom v dĺžke 986 m. Následne sa trasa končí vo vysokom násype, kde sa napája na nasledujúci úsek rýchlostnej cesty R2 Mýtna – Tomášovce.
Záver
Sprístupnením úseku rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna pre verejnú dopravu sa prepoja jej dva súvisiace úseky od Zvolenskej Slatiny po Kriváň a od Mýtnej po Tomášovce, čím vznikne ucelené prepojenie južného ťahu R2 od Zvolena smerom na východ s dĺžkou takmer 40 km. Ešte väčší význam stavba získa plánovaným prepojením rýchlostných ciest R2 a R1 pri Zvolene, čo predstavuje ďalší významný míľnik v investičnej príprave a výstavbe rýchlostného ťahu R2.
Text: Ing. Peter Bednárik, Ing. Jaroslav Guoth, Dopravoprojekt, a. s., Bratislava, Divízia Zvolen
Foto: Dopravoprojekt, a. s.
