Inžinierske stavby

Partneri sekcie:

Systémy vystužovania zemín geosyntetickou výstužou sa pomerne často používajú pri konštrukciách oporných múrov, svahov a násypov. Geosyntetické výstužové prvky zvyšujú stabilitu konštrukcie a pri správnom návrhu obmedzujú jej deformáciu. Prvé vystužené konštrukcie na báze geosyntetiky boli postavené začiatkom 70. rokov 20. storočia. V priebehu nasledujúcich rokov sa na trhu objavili polymérové výstuže, ktoré v súčasnosti tvoria väčšinu výstužných geosyntetických materiálov. Polymérové materiály si vyžadujú podrobný výskum na stanovenie vhodných dlhodobých charakteristík. Tento príspevok opisuje systém vystužovania zemín geopásmi ParaWeb.

Príspevok predstavuje globálnu informáciu o stave a súčasne malého sprievodcu po objektoch budovaného úseku diaľnice D1 Fričovce – Svinia z pohľadu dodávateľov podieľajúcich sa na jeho realizácii.

Bratislava je najväčším slovenským mestom, ale nie vo svetovom meradle. Na začiatku nového milénia zažila nebývalý rozvoj a stavebný rozmach, ale dnes, keď kríza utlmila budovateľské nadšenie, zisťujeme, že nášmu hlavnému mestu chýba to najpodstatnejšie. Zdravá kostra, ktorá drží centrum, štvrte, sídliská, mestské časti a priľahlé satelity pokope.

Už vyše mesiaca definitívne slúži verejnosti nový cyklomost cez rieku Moravu. Spája Devínsku Novú Ves s rakúskou obcou Schlosshof, ktorej dominuje najväčší barokový zámok v Rakúsku. Tento zámok už v minulosti spájal s územím dnešnej Bratislavy historický most, pričom nový cyklomost kopíruje polohu toho starého.

V Škandinávii sa pri razení podzemných diel aplikuje takzvaná Nórska tunelovacia metóda. S Novou rakúskou tunelovacou metódou, používanou v strednej Európe, má síce na prvý pohľad veľa spoločné, no v skutočnosti sa od nej principiálne líši. Rozdiel je v hodnotení geológie (Q-system), v spôsobe vystužovania vyrazeného diela a v neposlednom rade v spôsobe izolácie diela proti priesakom vody.

Európska banka pre obnovu a rozvoj poskytla stredoázijskej krajine Tadžikistanu grant na financovanie investičného projektu modernizácie cesty z Dušanbe po hranicu s Uzbekistanom. Konkrétne išlo o 4,6-kilometrový úsek cesty M41 v hlavnom meste Dušanbe od pamätníka Avicennu (Abú Alí ibn Síná) k Západnej bráne. Ázijská banka pre rozvoj prevzala na seba financovanie modernizácie priľahlého, 57 km dlhého úseku cesty M41 od Západnej brány po hranicu s Uzbekistanom.

Prvé tri úseky rýchlostnej cesty R1 PR1BINA v úseku Nitra, západ – Tekovské Nemce (46 km) boli uvedené do prevádzky 28. 10. 2011. Štvrtý úsek – severný obchvat Banskej Bystrice (5,5 km) bol spustený 27. 7. 2012. Za prvý rok prevádzky prešlo po ceste v oboch smeroch bezmála 7 miliónov vozidiel.

V čase získavania elektrickej energie z alternatívnych prírodných zdrojov sú jednou z možností vodné toky. Výnimkou v súčasnosti nie sú rieky Hron a Poprad, ktorých energetický potenciál nie je plnohodnotne využitý. Samozrejme, toto využitie musí byť v súlade so zákonom o ochrane prírody a s požiadavkami ochranárskych združení, správcov tokov a v neposlednom rade so Slovenským rybárskym zväzom. Dôležité je preto pred začatím stavebných prác a vydaním stavebného povolenia zapracovať pripomienky uvedených organizácií v projekte na stavebné povolenie tak, aby pri odsúhlasení realizačnej dokumentácie nenastali rozpory, ktoré by ovplyvnili samotnú realizáciu stavby a v konečnom dôsledku aj sprevádzkovanie diela.

Pre mesto Pezinok je pripravený projekt výstavby integrovaného dopravného terminálu, pri ktorom sa počíta aj s rekonštrukciou predstaničného priestranstva. Samotná realizácia sa podľa posledných oficiálnych informácií začne vo februári 2013.

„Otvorenie letiska Willyho Brandta sa odkladá,“ vyhlásil nedávno Matthias Platzeck, premiér spolkovej krajiny Brandenbursko, a namiesto pôvodného termínu marec 2013 ho posunul na október 2013. Čo to v praxi znamená? Ďalšie predraženie pôvodného projektu, obrovské finančné straty a enormná preťaženosť dvoch starších letísk v Berlíne. Výstavba nového medzinárodného letiska pri Berlíne však napriek výpadkom napreduje.

Myšlienka opätovne prepojiť slovenský a rakúsky breh rieky Morava vznikla už pred 15 rokmi. Naši susedia však tomuto nápadu spočiatku neboli naklonení, dokonca ho v referende zamietli. Slovenská strana najprv zapracovala na verejnej mienke v priľahlých obciach Dolného Rakúska a potom sa dostal na stôl samotný projekt. Hoci internetové hlasovanie o názve mosta vyvolalo rozruch aj v zahraničí, napokon sa obyvatelia Devínskej Novej Vsi a Schlosshofu dočkali Cyklomosta slobody, ktorý sa okamžite stal atraktívnym miestom aktívneho oddychu.

Prvýkrát sa o použití metódy Naprojektuj a postav podľa zmluvných podmienok žltej knihy FIDIC rozhodlo pri obstarávaní stavieb diaľničných úsekov v roku 2011. Keďže doposiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď na to, či je jej použitie vhodné alebo nie, zaujímalo nás, čo si o tejto metóde myslia odborníci projektantských a realizačných firiem.

Mestské štruktúry výrazne ovplyvňuje rozvoj všetkých druhov dopravy. Ak sa zachová primeraná rovnováha medzi jednotlivými prvkami prepravy, pričom prioritu priradíme doprave osôb, organizmus miest vie v dostatočnej miere negatíva, sprevádzajúce jej rozvoj, vstrebať a zachovať si zodpovedajúcu kvalitu. Ak nedokážeme primeraným spôsobom reagovať, nastávajú disproporcie, ktoré sa len veľmi ťažko eliminujú.

V októbri 2012 si pripomíname 20. výročie prevádzky Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros (SVGDN). Vzhľadom na platnosť medzinárodnej zmluvy z roku 1977 totiž aj naďalej hovoríme o Sústave VDGN. Treba však uviesť, že maďarská strana v roku 1990 jednostranne úplne pozastavila práce na rozostavanej sústave vodných diel a v dôsledku toho sa zmenila aj koncepcia vodného diela (VD) Gabčíkovo prispôsobením iba na slovenské územie.