Partneri sekcie:

Správna aplikácia hlinených omietok

spravna aplikacia hlinenych omietok

Hlinené omietky majú vo všeobecnosti nižšiu povrchovú pevnosť ako omietky vápenné alebo vápenno-cementové. Pretože hlina nemá dobré spájacie vlastnosti, musí sa zmes kameniva v omietke veľmi dobre vymiešať, aby pri vysychaní všetko kamenivo do seba čo najtesnejšie zapadlo (zaklinilo sa) a na dosiahnutie výslednej pevnosti omietky postačil už len materiál s nízkou spájacou schopnosťou, teda hlina.

Hlinené omietky majú vo všeobecnosti nižšiu povrchovú pevnosť ako omietky vápenné alebo vápenno-cementové. Pretože hlina nemá dobré spájacie vlastnosti, musí sa zmes kameniva v omietke veľmi dobre vymiešať, aby pri vysychaní všetko kamenivo do seba čo najtesnejšie zapadlo (zaklinilo sa) a na dosiahnutie výslednej pevnosti omietky postačil už len materiál s nízkou spájacou schopnosťou, teda hlina. Hlina je zmes ílu, prachu, kamenia a môže obsahovať rozličné druhy ílov, ktoré ďalej ovplyvňujú pevnosť omietky. Vo všeobecnosti a v zjednodušenom vyjadrení platí, že omietky, ktoré sa vyrábajú z hnedých ílov (väčšinou ide o základné a najlacnejšie omietky), majú vysokú pevnosť, ale omietky, ktoré sa vyrábajú z iných farieb ílov (biela, žltá, červená, zelená, čierna a pod.), majú pevnosť o trochu nižšiu. Preto treba pri spracovaní omietky dbať na technologické postupy uvedené v návodoch výrobcu hlinených omietok. Na základe skúseností z praxe možno povedať, že najviac reklamácií, ktoré súvisia so sypaním povrchu hlinenej omietky, vzniká preto, že sa niektoré kroky zrealizujú nesprávne alebo sa opomenú.

TIP:Správna tvrdosť
Správna tvrdosť omietky sa skúša tak, že sa po povrchu omietky prejde dlaňou, pričom sa vyvíja mierny tlak. Omietka by sa pri tejto skúške nemala sypať ani drobiť.

Najčastejšie dôvody sypania omietok
Na sypanie hlinených omietok má vplyv viacero faktorov. Medzi najčastejšie dôvody sypania patrí:
nepozametanie povrchu omietky metlou po jej vyschnutí, vysoká vlhkosť v interiéri novostavby, hladenie plsteným hladidlom (filcovanie), neodležanie omietky.

Nepozametanie povrchu metlou
Ak sa po vyschnutí hlinenej omietky jej povrch nepozametá metlou, môže sa stať, že sa z omietky stále sype piesok (obr. 1). Zákazník má potom pocit, že sa omietka bude takto drobiť donekonečna. Všetky zrniečka, ktoré sú v hlinenej omietke zapustené do 1/3, časom samy odpadnú. Z tohto dôvodu je pozametanie povrchu nevyhnutné. Stačí použiť jemnú metlu a povrch pod tlakom pozametať. Netreba sa báť zatlačiť (obr. 2). Najviac pozornosti treba venovať ploche vo výške 80 až 180 cm.

Vysoká vlhkosť v novostavbe
Dočasným dôvodom zníženia pevnosti hlinenej omietky môže byť aj vysoká vlhkosť v interiéri novostavby. Hlinená omietka sa pri vysychaní zmrašťuje a všetky zrniečka sa tak pritláčajú k sebe. Ak má omietka z hľadiska zrnitosti dobré zloženie, zrniečka do seba zapadnú a vytvoria dostatočne pevný povrch. Vyššia vlhkosť však môže spôsobiť ich oddelenie. Zrniečka ílu vo vyschnutej omietke, ktorá sa nachádza v priestore s vlhkosťou vyššou ako 65 %, majú totiž tendenciu napučať. Tým sa zrnká piesku od seba oddelia a zníži sa pevnosť omietky. Hlinená omietka si zachováva svoju pevnosť pri vlhkosti vzduchu nižšej ako 55 %. V bežnom interiéri sa vlhkosť väčšinou pohybuje pod touto hodnotou. V čerstvej novostavbe dosahuje hlinená omietka po vyschnutí približne 80 % zo svojej pevnosti. Keď sa zákazník do stavby nasťahuje, do štyroch mesiacov sa omietka stabilizuje a dosiahne maximálnu pevnosť. Ak si klient nie je istý kvalitou omietky, najlepšie je naniesť z nej trocha na sadrokartón a vziať si vzorku domov. Po troch dňoch by sa mala táto vzorka stabilizovať, takže pevnosť potom možno otestovať.

Filcovanie
Hlinená omietka je pevná vďaka tomu, že všetky zrniečka piesku zapadajú tesne do seba. Pri filcovaní sa niekedy stane, že sa povrch rozruší, zrniečka do seba nezapadajú a povrch omietky nie je potom dostatočne pevný. Omietka v dôsledku toho zblízka vyzerá, akoby boli medzi zrniečkami piesku medzery. Aby sa tomuto problému predišlo, filcuje sa povrch omietky 2-krát. Prvýkrát hneď po nanesení (do 10 minút), čím sa vytvorí drsnejší povrch. Na filcovanie možno použiť jemnú molitanovú hubku, ktorá sa výdatne namáča vo vode. Druhé filcovanie sa realizuje v okamihu, keď je omietka mokrá, plastická a nelepí sa na prst. Rovnako možno použiť jemnú molitanovú hubku, tá sa však len mierne navlhčí. Do hubky sa pri filcovaní dostáva íl, ktorý sa roztiera po povrchu omietky, a zároveň sa dostáva do pórov medzi zrnkami piesku. Povrch po zaschnutí pôsobí vďaka tomu kompaktne.

Neodležaná omietka
Nikdy nemôže uškodiť, ak sa omietka nechá po zmiešaní s vodou 30 minút odležať a potom sa znova premieša. Počas tohto odležania íly v omietke stačia prijať maximálne množstvo vody a práca s omietkou je omnoho jednoduchšia.

TEXT + FOTO: Michal Navrátil, Picas hliněné omítky

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné Materiály.

KategórieOmietky