Dlho očakávaný obchvat Modry: výstavba by mohla začať v roku 2027

Príprava obchvatu mesta Modra, ako súčasti Malokarpatského obchvatu, má za sebou dôležitý míľnik. Jeho prvá štúdia je ešte z roku 1978 a mala tri alternatívy. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) ako investor podpísal v januári 2026 zmluvu s českou spoločnosťou HBH Projekt z Brna na spracovanie projektovej dokumentácie na realizáciu stavby ako víťazom verejnej súťaže, cena diela je vyše 280-tisíc eur.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

BSK informovalo, že predmetom zmluvy je aj inžinierska činnosť zameraná na získanie právoplatného stavebného povolenia, výkon odborného autorského dohľadu, súčinnosť pri verejnom obstarávaní zhotoviteľa stavebných prác a bezpečnostný audit, ktorý je nevyhnutnou podmienkou pre získanie externých zdrojov financovania.

Obchvat mesta je veľmi potrebný, pretože cesta II/502 prechádza cez pamiatkovú zónu centra Modry, uvádza sa v oznámení o územnom konaní o obchvate z roku 2025. Nápor najmä osobnej automobilovej dopravy produkuje hluk a emisie, čím negatívne ovplyvňuje život Modranov a návštevníkov mesta aj počas kultúrno-spoločenských podujatí ako napr. vinobranie či keramické trhy.

Ďalším cieľom je rýchle a bezpečné dopravné prepojenie Bratislavy s mestami Pezinok a Modra, ako aj do rekreačnej oblasti na východnom úpätí Malých Karpát, a odkloniť tranzitnú dopravu mimo intravilány malokarpatských miest a obcí, čím sa odľahčí cesta II/502.

Obchvat Modry spolu s obchvatom Pezinka získal v septembri 2025 štatút strategickej investície štátu, začiatkom júna 2025 mal projekt právoplatné územné rozhodnutie. V septembri 2025 následne Rada partnerstva pre integrovaný územný rozvoj Bratislavského kraja schválila projektový zámer, čím vznikol predpoklad na podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok z externých zdrojov.

Predseda kraja Juraj Droba k aktuálnemu stavu dopravného projektu uviedol, že v zmysle harmonogramu očakáva BSK získanie právoplatného stavebného povolenia na konci roka 2026. „Následne plánujeme vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavebných prác. Ak všetko pôjde podľa plánu, prvý výkop by sa mohol uskutočniť v roku 2027,“ spresnil Droba.

Začiatkom roka 2026 nadobudla účinnosť zmluva o dielo na vyhotovenie dokumentácie na realizáciu stavby podľa metodiky BIM (Building Information Modeling). Tento moderný spôsob projektovania pracuje s digitálnym 3D modelom stavby, ktorý obsahuje komplexné technické a dátové informácie a výrazne zvyšuje kvalitu prípravy aj samotnej realizácie.

Obchvat Modry má za sebou mimoriadne dlhú a komplikovanú históriu. V roku 1978 spracoval DOPRAVOPROJEKT Štúdiu súboru stavieb pod názvom Prestavba štátnej cesty II/502 Myslenice – Modra. Stavba bola členená na 1. stavbu (úsek Myslenice – Modra) a 2. stavbu (Modra – obchvat). Obchvat Modry bol riešený v troch alternatívach, pričom alternatívy A a B obchádzali mesto severozápadne zo strany Malých Karpát, alternatíva C juhovýchodne. Alternatíva C bola doporučená ako najvýhodnejšia.

V roku 1988 spracoval DOPRAVOPROJEKT Štúdiu preložky cesty II/502 v Modre, ktorej predmetom bolo odľahčiť centrum Modry od tranzitnej dopravy do obdobia výstavby definitívnej preložky cesty II/502. Štúdia predpokladala využitie zrekonštruovaného úseku Šúrskej ul. v Modre, ďalší úsek bol vedený cez miestnu časť Mestské záhumenice po miestnu časť Kráľová.

„Umiestnenie preložky cesty II/502 juhovýchodne od mesta Modra bolo potvrdené a schválené aj v územnom pláne sídelného útvaru Modra v roku 1996,“ pripomína Marek Horváth, vedúci Oddelenia strategických projektov BSK. „To, že sa dnes po takmer polstoročí od prvých štúdií dostávame do fázy dokumentácie pre realizáciu stavby, je výsledkom systematickej práce, odbornej prípravy a spolupráce s územnou samosprávou aj štátom,“ dodal Horváth.

BSK zároveň prostredníctvom svojich interných kapacít zabezpečuje proces majetkovo-právneho vysporiadania pozemkov, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre vydanie stavebného povolenia.