Chyby pri návrhu a realizácii tepelnoizolačných systémov

O užitočnosti zateplenia v období, keď platby za energie tvoria značnú časť rodinného rozpočtu, netreba asi presviedčať. Zatepľovať jednoducho treba. Nie je však zateplenie ako zateplenie. V súčasnosti už niektoré spoločnosti poskytujú na zatepľovanie špičkové produkty a systémy. Tie však treba správne aplikovať. V prípade porušenia technologických predpisov vznikajú chyby a výsledok nemusí byť optimálny.

Chyby pri zatepľovaní môžu vznikať v rozličných fázach procesu zatepľovania. Príčina je však jediná – ľudský faktor.

Príčinou chýb často býva najmä nedôslednosť a nedostatočné vedomosti
o zatepľovaní. Pri dôslednom dodržiavaní technologických postupov sa riziko vzniku chýb výrazne znižuje. Na čo treba pri zatepľovaní dohliadať, aby chyby nevznikali?

Chyba v návrhu je chybou celého zateplenia
Návrh zateplenia je prípravnou fázou celého ďalšieho postupu. Chyby v návrhu sa s najvyššou pravdepodobnosťou odrazia na celkovom výsledku zateplenia.

Všeobecne rozšírenou chybou pri návrhu zateplenia je predpoklad, že 50 mm hrubá tepelnoizolačná doska je postačujúca. Stanovená hrúbka tepelnej izolácie síce občas môže viesť k správnemu výsledku, ale je to len náhodný a zriedkavý prípad. Každý návrh systému a hrúbky tepelnej izolácie má byť podložený tepelnotechnickým výpočtom, ktorý vychádza z existujúcej skladby obvodového plášťa a z konkrétnych podmienok pôsobenia. Presvedčenie, že úspornejšie a rovnako efektívne zateplíme s tenšou vrstvou tepelnej izolácie, nie je správne.

Iná, špeciálnejšia chyba súvisí so zatepľovaním zvlhnutého muriva. Bežne používaný penový polystyrén je tepelná izolácia, ktorá je určená na suché murivo. Vyznačuje sa pomerne vysokým difúznym odporom a jeho použitie na murivo s vyššou vlhkosťou môže spôsobiť viaceré problémy. V takomto prípade je potrebné voliť paropriepustné systémy s nízkym difúznym odporom, ktoré umožňujú plynulý prechod vlhkosti smerom do exteriéru.

Pri návrhu zateplenia je potrebné obrátiť sa na špecializované firmy, ktoré v rámci poradenstva vypracujú aj návrh optimálneho spôsobu zateplenia a následne posúdia navrhnutú skladbu stavebnej konštrukcie z hľadiska difúzie a kondenzácie vodných pár.

Nesúrodé komponenty
Aj pri realizácii podľa správneho návrhu môžu vznikať chyby. Prvá z nich sa objavuje už pri nákupe materiálu. Investor, napríklad v snahe ušetriť, zostaví skladbu zateplenia z nesúrodých, často aj na zatepľovanie nevhodných materiálov. Vo väčšine prípadov to vedie k vzniku porúch v tepelnoizolačnej ochrane. Niektorí
investori experimentujú aj tak, že pomiešajú v skladbe tepelnoizolačného systému komponenty od rôznych výrobcov.

Podstatnou súčasťou kontaktného tepel­noizolačného systému sú tepelnoizolačné dosky. Majú presne určenú objemovú hmotnosť a sú vyrobené zo stabilizovaného polystyrénu. Použitie dosiek, ktoré nenapĺňajú tieto charakteristiky, je nevhodné a v tepelnoizolačnom systéme veľmi riskantné. Vedie k zníženiu mechanickej odolnosti a k objemovým zmenám systému. Výsledkom je vznik trhlín vo výstužnej vrstve i v povrchovej úprave.

Ďalšou systémovou a veľmi závažnou chybou je aj používanie nevhodných lepidiel. Systémové lepiace stierky majú špecifické vlastnosti, ako sú vysoká priľnavosť a dostatočná pružnosť. Rozličné lacné náhrady, ako napríklad lacné lepidlá určené na lepenie obkladov a dlažieb, nemôžu zodpovedať kritériám použitia v rámci kontaktných tepelnoizolačných systémov. Následky pre stavebníka môžu byť katastrofálne – dosky sa postupne môžu uvoľňovať od podkladu a celý systém sa tak znehodnotí.

Tepelnoizolačné dosky sa, okrem lepiacej stierky, prichytávajú aj pomocou mechanického kotvenia. Častou chybou je jednak nepostačujúca dĺžka kotvenia, jednak používanie lacných nekvalitných rozperných kotiev, ktoré sa pri aplikácii ľahko lámu, a ich použitie často vedie k nedostatkom v samotnom kotvení. Týmto nepríjemnostiam sa dá predísť práve používaním rozperných kotiev odporúčaných výrobcom tepelnoizolačného systému. Okrem druhu rozperky a minimálnej kotevnej dĺžky statik obyčajne predpisuje aj počet a rozmiestnenie rozperných kotiev.

Fasáda je neustále vystavená vplyvom teplotných zmien. Kontaktné tepelnoizolačné systémy riešia aj tento problém. Eliminácia napätia od teplotných zmien v povrchovej úprave je primárnou funkciou výstužnej vrstvy. Tá pozostáva zo stierkovacej látky, do ktorej sa vtláča sklotextilná mriežka. Obe musia spĺňať parametre, ktoré okrem zabezpečenia primárnej funkcie ochránia fasádu aj pred mechanickým poškodením. Sklotextilná mriežka musí byť vhodná do chemického prostredia lepiacej stierky. Použitie nesystémových komponentov vedie k oslabeniu výstužnej vrstvy a následne k vzniku prasklín, čím narastá riziko povrchového poškodenia zateplenej fasády.

Ako povrchová úprava kontaktných tepelnoizolačných systémov sa používajú tenkovrstvové ušľachtilé omietky. Vyrábajú sa na rôznom základe (akrylátové, silikátové, silikónové, minerálne), v rôznych štruktúrach, s rozličnou zrnitosťou a v rôznej farebnosti. Pri voľbe konkrétneho materiálu je potrebné rešpektovať jeho charakteristické vlastnosti a podmienky, v ktorých sa má omietka použiť.

Zateplenie bytového domu je kapitálová investícia, ktorá má byť čo najskôr návratná. Aby bola skutočne návratná, musí investor zabezpečiť štyri nevyhnutné kroky: kvalifikovaný návrh – predpokladá sa osobná návšteva technického poradcu priamo na stavbe, kvalifikované poradenstvo, návrh optimálneho spôsobu zateplenia; zabezpečenie spoľahlivej realizačnej firmy – dostatočne zaškolenej na prácu s vybraným tepelnoizolačným systémom, ktorá má licenciu na vybraný tepelnoizolačný systém a môže poskytnúť katalóg referenčných stavieb; posúdenie logistiky – pružnosť a operatívnosť v dodávkach objednaných materiálov; záruka – na tepelnoizolačné systémy má byť dostatočne dlhá.

Postup pri zatepľovaní bytového domu Správne nanesenie lepiacej stierky – lepiaca stierka sa má nanášať v tvare húsenice po celom obvode dosky a zároveň aj na plochu dosky vo forme dvoch alebo troch bodových terčov. Prvý rad tepelnoizolačných dosiek sa zakladá na soklový profil, ktorý musí byť upevnený v požadovanej výške a v presnej horizontálnej polohe. Po uložení spodného radu sa pokračuje v kladení dosiek z penového polystyrénu v jednotlivých radoch vo väzbe smerom nahor, pričom je dôležité, aby medzi nimi nevznikali škáry a aby sa do škár v styku s fasádnymi tepelnoizolačnými doskami nedostala lepiaca stierka. V opačnom prípade hrozí riziko vzniku tepelných mostov, a s nimi spojených porúch obvodového plášťa. Pri kladení dosiek na rohu budovy, pri okenných parapetoch, na atike a podobne je potrebné dodržať predpísané konštrukčné detaily. Uloženie dosiek sa kontroluje pri realizácii vodováhou a ich rovinnosť meracou latou. Po prilepení dosiek a zatvrdnutí lepiacej stierky (minimálne 24 hodín) sa dosky dodatočne upevnia rozpernými kotvami (minimálne 2 kusy na dosku). V okrajových častiach fasády (v rohoch) je ich počet dvojnásobný. Vzdialenosť rozperných kotiev od okraja pôvodnej stavebnej konštrukcie je minimálne 80 – 150 mm. Počet a druh rozperných kotiev závisí od vlastnosti podkladu a musí byť stanovený statickým výpočtom na základe skúškou zistenej únosnosti rozperných kotiev. Po zatuhnutí lepiacej stierky (1 – 2 dni) sa pristúpi k prebrúseniu stykov tepelnoizolačných dosiek, aby sa odstránili drobné nerovnosti a výstupky. Účelom brúsenia je dosiahnuť dokonale rovnú plochu fasády, pretože ostatnými úkonmi sa dosiahnutá rovinnosť už len kopíruje. Brúsenie sa vykonáva brúsnou doskou so skleným papierom. Rovinnosť sa kontroluje metrovou latou. Na polystyrénové dosky sa nanesie zubovým hladidlom z nehrdzavejúcej ocele s veľkosťou zubov 10 × 10 mm lepiaca stierka, do ktorej sa zatláča sklotextilná mriežka. Na ľahšiu manipuláciu je nastrihaná na pásy potrebnej, resp. ľahko spracovateľnej dĺžky. Jednotlivé kusy výstužnej mriežky sa spájajú s presahom 100 mm. Pomocou antikorového hladidla sa mriežka vtlačí do lepiacej stierky a dôkladne sa zahladí. Na rohoch sa sklotexilná mriežka ukladá dvojmo. Presah za roh má byť minimálne 150 mm. Pri vystužení rohov s použitím rohovej lišty s integrovanou výstužou je presah sklotextilnej mriežky na nároží 100 mm. Do výšky prvého nadzemného podlažia sa odporúča fasádu, vzhľadom na jej zvýšené mechanické namáhanie, vystužiť dvojitým uložením sklotextilnej mriežky. V tomto prípade sa druhá vrstva lepiacej stierky nanáša na vyschnutú prvú výstužnú vrstvu (do 72 hodín). Stierkovanie s vystužením sa vykonáva vždy zhora nadol. Po dokonalom vyzretí výstužnej vrstvy, najskôr však po 3 dňoch, sa malé nerovnosti povrchu prebrúsia skleným papierom a následne sa pripraví podklad základným náterom. Ten sa dôkladne premieša a nanáša sa štetcom alebo valčekom. Podľa podkladu a počasia sa nechá vyschnúť najmenej 24 hodín. Pred nanesením omietok je potrebné skontrolovať čísla farieb, zrnitostí a šarží. Nanášanie tenkovrstvovej omietky sa realizuje po dôkladnom zaschnutí základného náteru (minimálne 24 hodín). Obsah nádoby s omietkou sa dokonale premieša. Styk dvoch farebných odtieňov alebo ukončenie sa zhotoví pomocou lepiacej pásky na fasádu. Na ucelené plochy fasády je potrebné použiť materiál rovnakej šarže. Dlhé prestávky v práci sú neprípustné. Opticky ucelené plochy (ohraničené časti fasády) sa odporúča realizovať v jednom pracovnom zábere bez prerušenia prác, aby sa dosiahlo esteticky dokonalé vyhotovenie. Dokončené plochy kontaktného tepelnoizolačného systému musia byť vzhľadovo aj farebne jednotné, s rovnomernou štruktúrou.

Záruka má byť dlhšia ako návratnosť
Zateplenie bytového domu je kapitálovou investíciou, ktorá má viesť k zlepšeniu finančnej i energetickej bilancie domu. Súčasťou takejto investície je nepochybne aj záruka. Na tepelnoizolačné systémy by sa mala poskytovať záruka, ktorá je dlhšia ako návratnosť investície. V prípade vzniku poruchy na tepelnoizolačnom systéme, ktorý bol vyskladaný z rôznych výrobkov, stavebníkovi zvyčajne vzniknú veľké problémy pri snahe reklamovať vzniknuté nedostatky. Záruka v takomto prípade totiž obyčajne nepresahuje zákonom garantovaných 24 mesiacov. Pri očakávanej dlhodobo spoľahlivej funkčnosti tepelnoizolačného systému je rozumné rozhodnúť sa pre osvedčené systémy s overenou materiálovou skladbou, certifikované nezávislou skúšobňou, a samozrejme, platným európskym technickým osvedčením.

Ryhovaná štruktúra Omietka sa nanáša hladidlom z nehrdzavejúcej ocele v hrúbke rolujúcich zŕn a po 10 minútach sa vodorovným, zvislým alebo krúživým pohybom umelohmotným hladidlom upraví na požadovanú štruktúru. Škrabaná štruktúra Omietka sa nanáša obdobným spôsobom. Hrúbka nanášanej vrstvy zodpovedá maximálnej veľkosti zŕn omietky. Po nanesení sa štruktúra povrchu upraví krúživými pohybmi umelohmotným hladidlom.

Ľudský faktor
Okrem chýb, ktoré vznikajú miešaním nesystémových komponentov, sa treba venovať aj chybám, ktoré vznikajú ako dôsledok zlyhania ľudského faktora pri vlastnej realizácii tepelnoizolačného systému. Chyby teda môžu vznikať v priebehu celého procesu zatepľovania. Ich vzniku sa však dá predchádzať.

Keďže ani pri vykonaní potrebných krokov nie je možné v celom priebehu reali­zácie eliminovať negatívne pôsobenie ľudského faktora, celý jej proces by mal byť sprevádzaný dôslednou kontrolou vykonávaných prác.

TEXT: Spracované z podkladov spoločnosti Baumit
FOTO: Baumit

Recenzovala prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.