Pri zatepľovaní treba myslieť aj na vtáky a netopiere

V dôsledku urbanizácie sa desiatky druhov živočíchov prispôsobili životu v bezprostrednej blízkosti človeka. Na hniezdenie či ako úkryt tak často využívajú technické stavby a bytové budovy. Vplyv urbanizácie na životné prostredie sa za posledné desaťročia výrazne zosilňuje a stupňuje. Zaberanie prírodného prostredia a likvidácia pôvodných stanovíšť výskytu jednotlivých druhov vtákov spôsobuje ich vymiznutie, prípadne adaptáciu na zmenené prostredie.

 S ďalšími faktormi, ktoré vplývajú na distribúciu živočíchov, tak v súčasnosti získava na význame pojem synantropizácia druhov. Ide o prispôsobenie sa rôznych druhov živočíchov na život v urbanizovanom prostredí v dôsledku zabraného pôvodného prostredia alebo na základe vytvorenia nových vhodných podmienok vyhovujúcich záujmovým druhom. Snáď najznámejším druhom, ktorý prešiel týmto procesom ešte pred viac ako sto rokmi, je bocian biely, ktorý dnes už takmer výlučne hniezdi na Slovensku v prostredí obcí na človekom vytvorených technických objektoch a stavbách. Obdobnými sú prípady dážďovníkov, lastovičiek, belorítok, vrabcov a netopierov, ktoré výraznou, ba až takmer stopercentnou mierou, využívajú na reprodukciu alebo prezimovanie urbanizované prostredie.

Potreba šetrenia prírodnými zdrojmi podnietila rozvoj technológií zameraných na úsporu tepla a energie. Rozličné technológie sa začali rozvíjať a aplikovať aj na Slovensku. Projekty zatepľovania však nerátali s výskytom vtáctva a netopierov na zatepľovaných budovách. Pri renovácii panelových domov tak vznikol závažný problém. Realizované projekty sú nešetrné k živočíchom a dochádza k usmrcovaniu zákonom chráneného vtáctva a netopierov, ako aj k trvalej strate hniezdisk a úkrytov. Využívané úkrytové a hniezdne biotopy sa v priebehu zatepľovania panelových bytových domov zlikvidujú. Podľa tempa prác možno predpokladať, že do dvoch rokov zaniknú takmer všetky hniezdiská. Pokračujúci negatívny trend a nekompromisný prístup môžu viesť k vymiznutiu týchto aj pre človeka veľmi užitočných živočíchov. Dážďovníky aj netopiere denne skonzumujú veľké množstvo hmyzu a ich regulačný význam je v  našich mestách veľmi významný.

V rôznych krajinách Európy vznikli postupy, ktoré tieto problémy riešia. Tieto opatrenia sa začali realizovať aj na Slovensku a už sú viditeľné aj prvé úspechy, ktoré sa prejavujú na hniezdení vtákov a výskyte netopierov v budovách aj po zateplení či rekonštrukcii. Keďže prežitie viacerých druhov v našich mestách je ohrozené, treba aj napriek nedostatku technológií a postupov zavádzať ďalšie systémové riešenia. Ekologické projekty zatepľovania budov by sa mali realizovať aj v súlade so zákonmi určujúcimi ochranu živočíchov nielen na národnej, ale aj na celo­európskej úrovni.

Ohrozenie vtáctva a netopierov
Dážďovník obyčajný
Dážďovník (Apus apus) (obr. 1) hniezdil pôvodne v starých pralesoch s dostatkom vysokých stromov s dutinami. Využíval aj skalné steny, bralá či zrúcaniny. Zánik väčšiny pralesov a premena lesov na lesy hospodárske spôsobili zúženie prirodzených hniezdnych možností pre tento druh, ktorý začal využívať na hniezdenie kostolné veže a neskôr panelové bytové domy. Dážďovník si nedokáže sám vytvoriť hniezdnu dutinu, preto je závislý od dutín, ktoré nachádza v panelových domoch, napríklad v strešnej atike (za vetracími otvormi) alebo v štrbinách medzi panelmi. Hniezdi len na vysokých miestach, aby mal dostatočný priestor na prílet k hniezdnej dutine a následne voľný priestor na odlet. Je vzdušný špecialista a takmer všetko vykonáva vo vzduchu. Ohrozený je zatepľovaním panelových bytových domov, v rámci ktorého sa zakrývajú aj štrbiny a otvory v strešnej atike. Realizácia prác počas hniezdneho obdobia (15. apríl až 15. august) zapríčiňuje priame likvidovanie znášky a v dôsledku uzavretia mláďat, respektíve aj dospelých vtákov na znáškach v stenách bytových domov, aj ich úhyn. Zaizolovanie vetracích otvorov alebo umiestnenie mriežok spôsobuje trvalý zánik hniezdnych možností a neustále zužovanie hniezdnych príležitostí pre tieto hmyzožravé vtáky.

Belorítka obyčajná a lastovička obyčajná
Okrem dážďovníkov sú ohrozované zhadzovaním hniezd počas reprodukcie aj belorítky (Delichon urbica) a lastovičky (Hirundo rustica), ktoré si svoje hniezda z blata lepia na steny budov (zvyčajne v rohu okien, balkónov). Ide o druhy, ktoré sú tiež viazané na kultúrnu krajinu a hniezdia v blízkosti ľudí, priamo na domoch. Ich hniezda sú na rozdiel od hniezd dážďovníkov veľmi dobre viditeľné. V rámci prípravných prác pred zatepľovaním sa hniezda týchto užitočných druhov vtákov zhadzujú. Hniezda sa často zhadzujú počas obdobia rozmnožovania, čím vtáky výrazne utrpia, keďže sa im zlikviduje znáška alebo sa usmrtia mláďatá, a vtáky tak nevedia doplniť straty na svojich populáciách. Práve v dôsledku toho aj tieto druhy u nás ubúdajú. Obyvatelia, ktorí radi podporia hniezdenie belorítok či lastovičiek, môžu pod ich hniezdo umiestniť podložku, ktorá zachytí trus a zabráni znečisťovaniu stien či okien. Ďalším negatívnym faktorom sú protiabsorpčné nátery fasád, na ktorých si belorítky a lastovičky nedokážu postaviť hniezdo. Hniezdo im po vyschnutí blata jednoducho opadne, pretože náter nedovoľuje uchytenie hniezdneho materiálu. Hniezdo sa tak často zrúti s nakladenými vajíčkami, ba dokonca aj s vyliahnutými mláďatami. Na vybetónovaných a vysfaltovaných sídliskách si lastovičky a belorítky nenájdu vhodné mláky a kaluže na zbieranie stavebného materiálu, a tak sa stáva problémom aj stavba nového hniezda.

Vrabec domový
Vrabec domový (Passer montanus) a vrabec poľný patria medzi dutinové hniezdiče. Sú to vtáky, ktoré hniezdia v dutinách stromov a budov. V mestskom prostredí sa podobne ako dážďovníky prispôsobili hniezdeniu vo vetracích otvoroch, prípadne v škárach budov. V krajine bez starých stromov s dutinami sú často tieto hniezdiace možnosti posledné. Tepelnoizolačnými prácami, ktoré sa realizujú v rámci zatepľovania bytových budov, sa im hniezda s mláďatami spravidla zadebnia. Popri vrabcovi domácom hniezdi príležitostne na budovách aj vrabec poľný, najmä na okraji sídiel.

Ďalšie druhy vtákov
Okrem podrobnejšie popísaných druhov vtákov hniezdia na panelových bytových domoch, respektíve aj ďalších výškových budovách, aj ďalšie druhy vtákov. Často sa možno stretnúť s hniezdením kavky tmavej a sokola myšiara v rôznych väčších otvoroch budov. Na budovách hniezdia aj sýkorky veľké, sýkorky belasé, žltochvosty domové, trasochvosty biele, mucháre sivé, drozdy čierne, vzácne aj kuvik obyčajný či výrik lesný. Posledný spomenutý patrí medzi výnimočne vzácne druhy na Slovensku.

Netopiere
Netopiere (Chiroptera) (obr. 2) sa ukrývajú najmä v škárach medzi panelmi alebo v dutých priestoroch pod strechou, tiež aj vo vetracích otvoroch v atikovej strešnej časti. Budovy využívajú ako úkryty najmä počas mimoreprodukčného obdobia a prezimovania. V niektorých prípadoch sa v panelových domoch vyskytujú celoročne a aj sa tu rozmnožujú. Najčastejšie sa vyskytuje raniak hrdzavý (Nyctalus noctula). Ďalšími zriedkavými druhmi sú napríklad večernica malá, večernica pozdná, večernica pestrá a iné. Hlavné ohrozenie spočíva v uzavretí zhromaždených či zazimovaných netopierov, ktoré sa z úkrytu následne nevedia dostať von a hynú od hladu (obr. 3 a 4).

Biologická ochrana proti hmyzu
Dážďovníky aj  netopiere sú užitočnými pomocníkmi v boji proti komárom. Jeden dážďovník uloví denne až 50 g hmyzu, čo je viac ako sám váži. Jeden netopier zasa dokáže za noc uloviť až 3 000 komárov.

Legislatíva
Dážďovník obyčajný a všetky druhy netopierov, ktoré sa u nás vyskytujú, sú zákonom chránené. Spoločenská hodnota dážďovníka je približne 165 €. V prípade netopierov sa spoločenská hodnota pohybuje v rozpätí približne od 165 € do 330 € v závislosti od druhu. Slovensko sa vstupom do Európskej únie zaviazalo zabezpečiť potrebnú ochranu pre všetky európsky významné druhy živočíchov, medzi ktoré patria aj netopiere. Na Slovensku sú všetky druhy vtáctva zákonom chránené, tiež sú chránené ich hniezda a vtáky vo vývinovom štádiu, čiže vajcia. Preto sa aj zhodenie prázdneho hniezda či hniezda s násadou klasifikuje podľa zákona podobne ako poškodzovanie chráneného živočícha s patričnou finančnou ujmou.

V roku 2011 vydalo Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo výstavby a regio­nálneho rozvoja SR, sekcia Výstavby a bytovej politiky spoločné metodické usmernenie, v ktorom sa upravujú postupy realizácie tepelnoizolačných prác bytových domov. Toto rozhodnutie zaslali ministerstvá svojim krajským úradom a tie ich postúpili ďalej obvodným úradom. Od augusta 2011 by sa každý subjekt, ktorý realizuje zatepľovanie budovy, mal riadiť týmto usmernením. V súlade s metodickým pokynom je zhotovovateľ tepelnoizolačného systému povinný preskúmať, či sa na predmetnej stavbe vyskytujú dážďovníky alebo netopiere. Ak sa ich výskyt zistí, musí zhotovovateľ v zmysle usmernenia zrealizovať práce v čase a takým spôsobom, aby nedošlo k rušeniu, usmrcovaniu a zlikvidovaniu biotopu. Plné znenie vydaného usmernenia je prístupné na stiahnutie aj na stránke: www.vtaky.sk/press/show/81.

Obr. 3 Hniezdne a úkrytové biotopy na panelových domoch, ktoré využívajú dážďovníky a netopiere	Obr. 4 Uhynutý dážďovník, ktorý bol uväznený pod izolačnou vrstvou polystyrénu

Zachovanie hniezdisk a úkrytov
Riešenie rôznych prípadov, ktoré môžu vo všeobecnosti počas zatepľovania nastať, je vcelku jednoduché a vyžaduje si minimálne časové, finančné a technologické nároky:
1.    Dôležité je v prvom rade zistiť, či sa na predmetnej stavbe vyskytujú dážďovníky alebo netopiere. Príslušný úrad životného prostredia, prípadne iná odborná organizácia alebo odborník, zrealizuje prieskum, na základe ktorého sa zistí, či sa v bytovom dome nachádzajú hniezda vtákov a netopierov. Ak áno, postupovať by sa mohlo v zmysle ďalších bodov navrhovaného riešenia. Ak sa na budove nepotvrdil výskyt živočíchov, nič nebráni v ďalšom postupe zatepľovacích prác.
2.    Ak na budove hniezdia dážďovníky, je nutné v závislosti od aplikovanej technológie práce oddialiť na obdobie po vyhniezdení vtákov. Hniezdne obdobie trvá od 1. apríla do 31. júla, v prípade dažďovníkov je posunuté od 15. apríla do 15. augusta. Po tomto termíne možno v prípade výskytu vtákov realizovať zateplenie, avšak je dôležité práce uskutočniť tak, aby nedošlo k zániku hniezdisk (bod 3). Ak odborník vykonávajúci prehliadku určí, že práce sa dajú realizovať aj počas hniezdenia a práce pre hniezdiace vtáky nepredstavujú rušivý prvok, nie je nutné ich zastaviť. Závisí to však od viacerých faktorov, ako napríklad od výšky lešenia, či sa na lešení používa sieťka, zachovania vetracích otvorov a podobne. Aj pri prácach, ktoré môžu prebiehať počas hniezdneho obdobia, je dôležité aplikovať uvádzané pravidlá.
    V prípade výskytu netopierov (môže byť celoročný) treba práce usmerniť na základe konzultácií s odborníkom. Ak neexistuje iné riešenie, netopiere sa dajú z budovy vysťahovať pod vedením odborníka, ktorý má na tieto práce udelenú výnimku (zákon zakazuje manipuláciu s chránenými druhmi).
3.    Ak na budove hniezdia dážďovníky alebo sa ukrývajú netopiere, je dôležité tieto hniezdiská a úkryty zachovať, a to nasledovnými spôsobmi:

• ak sa v projekte zateplenia budovy počíta so zachovaním vetracích otvorov, treba ich upraviť a ošetriť tak, aby mali vtáky a netopiere aj naďalej voľný prístup k dutinám. Zachovanie prístupu k vetracím otvorom v atike domu sa dosiahne úpravou vetracej mriežky (odstránenie lamiel v spodnej časti približne vo dvoch tretinách mriežky v prípade 75 mm mriežky alebo z celej mriežky, ak ide o 50 mm otvor) a zdrsnením vnútorného povrchu novodurovej trubky vedúcej do vetracieho otvoru tak, aby sa zachoval voľný prístup k otvoru pre dážďovníky a netopiere. V prípade, že mriežku netreba osadiť, možno do otvoru vložiť len novodurovú trubku. Prax ukázala, že pri vyrezávaní otvorov v polystyréne sa stáva, že v dôsledku nepravidelnosti otvorov na stene atiky otvory v tepelnej izolácii nekorešpondujú alebo len čiastočne korešpondujú s otvormi v atike. Ide o veľmi nebezpečný faktor, keďže v dôsledku nedostatočného priestoru sa môže stať, že sa dážďovník zasekne v malom otvore a nedostane sa z otvoru von. Preto treba pri vytváraní otvorov v izolačnej vrstve dbať na to, aby otvory boli na takom istom mieste, ako sú na atike. Ponechanie vetracích otvorov je najlacnejším a najmenej náročným riešením, ktoré zabezpečí dlhodobé zachovanie hniezdisk a úkrytov (obr. 5 až 7).
• ak sa v projekte nepočíta so zachovaním vetracích otvorov, treba pre dážďovníky alebo netopiere vytvoriť náhradné hniezdiská búdkami. Existuje viac typov špeciálnych búdok od drevobetónových po polystyrénové, ktoré sa dajú zakomponovať priamo do zateplenia alebo na povrch zateplenia bez narušenia celistvosti fasády bytového domu. Takto umiestnené náhradné búdky umožnia dážďovníkom alebo netopierom naďalej hniezdiť na budove, pričom navýšenie nákladov na zateplenie je minimálne. Búdky predstavujú v mnohých prípadoch aj kompromisné riešenie koexistencie ľudí a živočíchov. Búdky sa umiestňujú na štítovú stenu, vďaka čomu sa živočíchy nenachádzajú priamo v bezprostrednej blízkosti ľudí, a predchádza sa tým stretom. Umiestnenie búdok však treba považovať za posledné riešenie. Ideálne riešenie predstavuje ponechanie vetracích otvorov v strešnej atike (obr. 8).

Obr. 5 Upravená vetracia mriežka, ktorá umožní ponechať voľný prístup k vetraciemu otvoru a hniezdenie dážďovníkov aj po zateplení budovy	Obr. 6 Detail vetracích otvorov bez mriežky
Povrch plastovej rúry sa musí zdrsniť, aby sa umožnil pohyb živočíchov do hniezdnej dutiny (nezdrsnený podklad sa šmýka). Lamely treba z mriežky odstrániť čiastočne alebo úplne v závislosti od veľkosti mriežky a priemeru vetracieho otvoru. Obr. 7 Nákres úpravy vetracej mriežky	Obr. 8 Príklad umiestenia hniezdnej búdky pre dážďovníky

Zavedenie týchto postupov je na zachovanie populácií mestských druhov vtákov a netopierov nevyhnutné. Už v súčasnosti možno badať vymiznutie vtákov či netopierov z mestských častí, v ktorých sa úplne zateplili panelové bytové domy bez opatrení na zachovanie hniezdisk a úkrytov vtákov.

Spolupráca medzi ochranármi a stavebníkmi už priniesla v niektorých slovenských mestách pozitívne výsledky. Posunutie termínu zatepľovania mimo obdobie hniezdenia, vysťahovanie netopierov ešte pred zateplením budovy, zachovanie otvorených vetracích otvorov s hniezdami či inštalácia špeciálnych hniezdnych búdok pre dážďovníky a netopiere sú prvými krokmi v spoločnej snahe zachrániť tieto živočíchy.

Záver
Zavádzanie a aplikácia postupov či technológií vedúcich k úsporám energie je nevyhnutná. Je však dôležité prihliadať na riešenia komplexne, a to tak, aby počas realizácie ekologického projektu smerujúceho k úspore energie nedochádzalo k zabíjaniu zákonom chránených živočíchov a k likvidácii ich hniezdisk a úkrytov. Realizované projekty by mali byť ekologické komplexne a mali by prihliadať aj na ďalšie zákony a právne predpisy upravujúce ochranu prírody a životného prostredia. Ochranárske organizácie preto upozorňujú na tento fakt stretu záujmov, poukazujú na nevhodné termíny a postupy pri realizácii týchto prác a pomáhajú hľadať riešenia. Existujú postupy a možnosti, ako renovovať panelové bytové domy a popri tom aj realizovať finančne a technicky nenáročné opatrenia na zachovanie hniezdisk dážďovníkov a úkrytov netopierov tak, aby ich mohli naďalej využívať aj po zateplení budov.

Kontakty Mgr. Ján Gúgh, PhD. Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife ­Slovensko, e-mail: gugh@vtaky.sk www.vtaky.sk, www.dazdovniky.vtaky.sk Ing. Martin Ceľuch, PhD. Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku e-mail: mato@netopiere.sk, www.netopiere.sk

TEXT: Mgr. Ján Gúgh, PhD., Ing. Martin Ceľuch, PhD.
FOTO: archív autorov

Mgr. Ján Gúgh, PhD., je mediálnym manažérom Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko a venuje sa problematike ochrany synantropných druhov vtákov.

Ing. Martin Ceľuch, PhD., je riaditeľom Spoločnosti pre ochranu netopierov na Slovensku a zaoberá sa riešením konfliktov súvisiacich so životom netopierov v budovách, environmentálnou výchovou a ekológiou lesných netopierov.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.