Efektívne možnosti riešenia výberu poplatkov za odpad a zníženie nedoplatkov

01ZLSBD

Aké sú možnosti riešenia poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady? Odhaliť v zákone skryté možnosti sa dá výnimočne. No hlavné mesto Bratislava je príkladom, ako je to v prospech veci možné. Aj keď stále nejde o úplne ideálne riešenie.

Mestá, obce, správcovia bytových domov a spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov majú spoločnú jednu vec – nachádzajú sa minimálne v každom okrese, ak nie rovno v každej obci a meste. Dokonca niektoré obce a mestá majú priamo vo svojom vlastníctve byty a nebytové priestory, ktoré si vyžadujú správu.

Ak je to tak, je potrebné si uvedomiť samostatné právne režimy. A to tak režim zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej ako „zákon o miestnych daniach“), ako aj režim zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej ako „bytový zákon“).

Duálny režim môže byť zo začiatku nepochopiteľný, avšak jeho povýšenie na režim triálny, môže byť viac než len pragmatickým riešením. Podstatou je zakomponovať správcov a spoločenstvá vlastníkov do systému platenia poplatkov za komunálny odpad a drobný stavebný odpad.

Nie je pritom obmedzujúce, či musí ísť o množstvový zber alebo nie. Sadzbu poplatku si v zmysle zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady určí obec všeobecne záväzným nariadením.

Komunálny triangel: obec – správca – vlastník

Vzhľadom na všeobecne zaužívaný duálny režim vzťahu „správca dane“ vs. „daňovník“ a atypický režim tohto vzťahu v hlavnom meste Bratislave sme sa rozhodli poukázať na možnosti, s ktorými síce prichádza samotný zákon o miestnych daniach, no v jeho texte sú viac-menej skryté. Je ich možné „odhaliť“ len výnimočne.

Bratislava je vhodným príkladom. Vzniká síce istá záťaž pre správcov bytových domov a spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, no stále je to pre obe strany výhodný spôsob riešenia. Najskôr je potrebné poukázať na rozdiel medzi osobou daňovníka a osobou poplatníka.

Jediný rozdiel je, že pri miestnych daniach sa používa pojem daňovník a pri poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa používa pojem poplatník. Ide teda len o interpretáciu zákona, ako sa na vec pozeráte, a v tomto článku poukážeme na obe strany uhla pohľadu.

V zmysle § 77 zákona o miestnych daniach je správcom poplatku obec alebo mesto. V zmysle odseku 5 daného ustanovenia však obec alebo mesto môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že poplatok od poplatníka v ustanovenej výške pre obec vyberá a za vybraný poplatok ručí vlastník nehnuteľnosti.

Ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov alebo ak ide o bytový dom, poplatok vyberá a za vybraný poplatok ručí zástupca alebo správca určený spoluvlastníkmi, ak ten s výberom poplatku súhlasí. Toto ustanovenie teda splnomocňuje obec a mesto určiť, že bude poplatok za odpad „vyberať“ prostredníctvom správcov bytových domov a spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Jedinou podmienkou je, že tým dotknutý subjekt (správca alebo spoločenstvo) súhlasí. A teraz sa vynárajú otázky: Súhlasí? Chce súhlasiť? Musí súhlasiť? Mal by súhlasiť? Ak k tomuto kroku splnomocňuje mesto a obec priamo zákon a mesto a obec tento krok využije, nemôže mať nikto žiadne námietky.

Má to síce určité aplikačné dosahy, napr. či správca nehnuteľnosti nahlási správny počet osôb žijúcich v danom byte, aj keď vychádza na jednej strane z počtu osôb nahlásených priamo vlastníkom. Tieto problémy sa však dajú vyriešiť samotnou praxou, teda napr. tým, že bude oveľa viac odpadu, ako je únosné, a tak sa príde na to, že zberom sa nestíha vyzbierať toľko odpadu, koľko by sa malo.

Teda niečo nie je v poriadku. Ak chceme z úsečky urobiť trojuholník, možné to je, ale musí si každá zo strán uvedomiť, že má ten najväčší uhol. Kompromis je umenie rozdeliť koláč tak, aby si každý myslel, že dostal najväčší kus.

Inovatívny systém poplatkov za odpady v Bratislave odstraňuje nedoplatky

Nie je jednoduché skĺbiť práva a povinnosti všetkých strán dokopy tak, aby fungovali. Systém poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady však môže byť dôkazom toho, že sa „to dá“, a to nielen v rovine poplatku za odpad.

Uveďme si príklad. Hlavné mesto Bratislava určilo všeobecne záväzným nariadením, ktorého celé znenie publikovalo pod č. 2/2012, v súlade so zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, že poplatníkom poplatku za odpad je správca bytu alebo nebytového priestoru a spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Pri rodinných domoch táto forma nie je možná, keďže poplatníkom je vlastník nehnuteľnosti. Pri vlastníctve bytu alebo nebytového priestoru je však situácia iná. Zapojením správcov a spoločenstiev do procesu výberu poplatku dokážu profitovať obe strany.

Mestá a obce dokážu odstrániť nedoplatky výrazným spôsobom (napr. štatistika hlavného mesta Bratislavy) a správcovia a spoločenstvá môžu mať zo vzájomných dohôd výhodu v poskytovaní služieb z povinností, ktoré im vyplývajú z iných zákonov.

Napr. v zmysle bytového zákona je správca a spoločenstvo povinné do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu. Ide najmä o finančné hospodárenie domu, o stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iné významné skutočnosti, ktoré súvisia so správou domu.

Prečo by nemohla byť súčasťou doručenej správy aj informácia o povinnosti uhradiť miestne dane a poplatky podľa zákona o miestnych daniach? Prípadne by ho nemohol hradiť priamo poplatník, ktorým je správca alebo spoločenstvo? Daňovníkom by pritom ostal vlastník nehnuteľnosti, no poplatníkom by bol správca alebo spoločenstvo.

Ak by aj mesto alebo obec delegovalo povinnosť výberu poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na správcu alebo spoločenstvo, neznamená to automaticky, že systém upomienok a komplexné doručovanie výmerov a rozhodnutí sa nemôže diať prostredníctvom správcov a spoločenstiev.

Vlastník bytu a nebytového priestoru by tak nemal doručené rozhodnutie od obce, ale v ročnom vyúčtovaní od správcu alebo spoločenstva vlastníkov by mal určenú položku vo forme poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Uvedený postup nie je možné aplikovať pri vlastníkoch domov a pozemkov, predstavuje však výrazný úbytok agendy na strane miest a obcí.

Vítaná efektivita pre mestá a obce

Nejde ani tak o zákonnú povinnosť, ako o výhodnú možnosť. Na prvý pohľad sa totiž môže zdať, že je to jednostranné diktovanie podmienok zo strany miest a obcí, no na druhej strane je to inštitút, ktorý mestá a obce majú len slabú možnosť kontrolovať, a aj z toho dôvodu by to mal byť inštitút výhodný pre obe strany.

Otázkou však je, akým spôsobom dokážu správcovia a spoločenstvá vlastníkov profitovať zo záujmu miest a obcí? Veľmi jednoducho. Každý správca a spoločenstvo má určité povinnosti podľa bytového zákona, ktoré sa časovo prelínajú s povinnosťami miest a obcí podľa iných právnych predpisov.

Ako príklad uvediem vymáhanie nedoplatkov. Je to prienik, v ktorom si dokážu obe strany vzájomne pomôcť, nehovoriac o efektívnych možnostiach „spojenia“ platenia poplatku za odpad prostredníctvom správcov a spoločenstiev.

Aj keby si obce a mestá ponechali riešenie otázky spôsobu platenia poplatku za odpad vo vlastnej réžií duálnym režimom typu obec – vlastník (poplatník), nevylučuje to možnosť dohodnúť sa so správcom a spoločenstvom na tom, aby sa určité výzvy, rozhodnutia, upomienky a pod. doručovali prostredníctvom správcov a spoločenstiev a naopak.

Právny uhol pohľadu

Právnym problémom je „neviditeľnosť“ zabezpečenia poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. V zmysle § 15 bytového zákona „na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov“.

Pri vymáhaní nedoplatkov v zmysle bytového zákona je potom nevyhnutné oddeliť poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady od preddavkov, ktoré sú povinní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv.

Ak by k odlišovaniu nedochádzalo, poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady by sa subsumoval pod skupinu nedoplatkov zabezpečených podľa § 15 bytového zákona. Poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady však nemôže byť zabezpečený zákonným záložným právom, ak nedôjde k legislatívnej zmene.

Funkčná spolupráca ako základ úspechu znižovania nedoplatkov

Podstatou myšlienky je vzájomná spolupráca pri riešení otázky poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, a to najmä z dôvodu možností zákona, ktorý tento proces umožňuje. Je otázne, či to funguje na 100 %, no faktom je, že nedoplatky mesta Bratislava klesli na 2 %.

Je potrebné poukázať na funkčnosť spolupráce, dať myšlienke zmysel a jasne určiť, že subjekty niečo môžu a niečo musia. Naše združenie podporuje myšlienku spolupráce medzi mestami, obcami, správcami a spoločenstvami pri riešení otázky platenia poplatku za komunálne odpady, keďže sa javí ako vysokoefektívna.

Združenie pre lepšiu správu bytových domov
Občianske združenie zriadené s cieľom pomôcť bytovým družstvám, podnikom, správcom, spoločenstvám vlastníkov bytov, podnikateľským subjektom, ale aj samotným vlastníkom bytov s efektívnou, kvalitnou a bezproblémovou správou najmä po stránke ekonomickej, právnej a spoločenskej.
Text: JUDr. Mgr. Marek Perdík, Združenie pre lepšiu správu bytových domov (ZLSBD)
Foto: Miro Pochyba

Článok  bol uverejnený v časopise Správa budov 4/2018.

Komentáre