asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Plán pre budúcnosť Košíc

20.09.2018

Moderné formy zapájania verejnosti do územného plánovania prichádzajú opatrne aj na Slovensko. Do najveľkorysejšieho projektu sa zapojilo košické združenie mladých aktivistiek Spolka. Takmer neziskovo vytvorili výnimočný projekt participácie na územnom pláne Plán pre Košice.

Druhá slovenská metropola pripravuje nový územný plán a spolu s neziskovým sektorom vzniklo zaujímavé partnerstvo, ktoré chce obyvateľov zainteresovať do jeho tvorby. Plán pre Košice sa už od začiatku snaží priviesť verejnosť k záujmu o mesto a jeho dlhodobý rozvoj.

Pomoc rodnému mestu so strategickým dokumentom

Na začiatku iniciatívy stálo združenie Spolka, ktorého členkami sú štyri mladé architektky a sociologičky z Košíc. Zuzana Révészová zo Spolky priznáva: „V rámci lásky ku Košiciam a k tomu, čo robíme spolu, sme sa rozhodli začať podporovať participačné projekty v rodnom meste. Chceli sme verejnosť silnejšie zapojiť do tvorby mesta. Po skončení nášho posledného participačného projektu Škola a komunita sa otvorila možnosť spolupracovať na pripomienkovom procese nového územného plánu Košíc, čo sme vnímali ako veľkú vec.“ Zaujímavosťou je, že dnes ani jedna z členiek nežije v Košiciach, ale pôsobia v rôznych odborných inštitúciách v Bratislave, Brne, Prahe a Berlíne, kde získali skúsenosti s odbormi dotýkajúcimi sa urbanizmu.

Zapojenie radnice aj univerzity

„Od začiatku sme do projektu zapojili Technickú univerzitu v Košiciach, konkrétne Ekonomickú fakultu a Fakultu umení. Projekt sme začali workshopmi na tému územného plánovania spolu s univerzitami v septembri 2017. Na magistráte sme našli najmä podporu v Martinovi Jergušovi, ktorý bol otvorený našej predstave participácie.“ spomína. Nasledovalo školenie úradníkov na oddelení územného plánovania a neskôr aj študentov oboch fakúlt. Podporu nakoniec vyjadrilo aj mestské zastupiteľstvo spolu s viceprimátorom.

Iba s minimálnymi finančnými zdrojmi

Úvodnú fázu spustilo združenie za pomoci nedočerpaného grantu od neziskovej organizácie Via Foundation. Finančná podpora od mesta sa obmedzila iba na citylightovú kampaň. „V podstate sme fungovali ako dobrovoľníci. Aj keď mesto vyjadrilo podporu, nebola to úplne vrelá spolupráca, keďže nás na magistráte takmer nikto nepoznal, čo bolo logické. Ľudia nám neverili, že to robíme naozaj vo voľnom čase, ale vždy sme zdôraznili, že ak schválime zlý územný plán, pocítia to všetci obyvatelia a návštevníci Košíc. Nemalo by sa už stať, aby bol územný plán ako trhací kalendár, ako to bolo doteraz, aby sa schvaľovali desiatky zmien a doplnkov ročne,“ dopĺňa Révészová.

Osveta o územnom pláne bola kľúčom

Základným poslaním bolo od začiatku spraviť čo najväčšiu osvetu o územnom pláne medzi občanmi, v čom bola dôležitá spolupráca so spracovateľmi zadania územného plánu. Najväčšou inšpiráciou bol pre Spolku pražský Inštitút plánovania a rozvoja, a to napriek tomu, že participácia v Košiciach sa začala už v pokročilom štádiu spracovania územného plánu.

Dva varianty územného plánu

Od začiatku bolo definované, že sa spracujú dva metodologicky rozdielne návrhy riešenia územného plánu Košíc. Hlavnou filozofiou nového návrhu je oproti doterajšej praxi snaha skompaktniť mesto. Vychádza to zo súťaže týkajúcej sa zadania územného plánu z roku 2014, kde uspelo práve riešenie kompaktného mesta s vyššou hustotou obyvateľstva a kolektív architektov Alexandra Béla a Viktora Malinovského. Návrh napríklad vypustil rozsiahlu rozvojovú zónu Východné mesto a rozvoj sa snaží presúvať do brownfieldov a green­fieldov v centrálnej oblasti mesta, aby sa zvýšil komfort života v meste, zefektívnila mestská doprava a zlepšila dostupnosť i priechodnosť mesta pre peších. „Pôvodný územný plán reflektoval ešte socialistické myslenie v územnom plánovaní, ale aj dávno zabudnuté projekty ako jadrová elektráreň v Kecerovciach pri Košiciach, preto sa s ním už ťažko pracovalo,“ objasňuje Révészová.

  Porovnanie variantov A a B návrhu kompaktného mesta. Červené plochy predstavujú územie začlenené do rozvoja, modré naopak vylúčené z rozvoja. Červená línia predstavuje neprekročiteľnú hranicu kompaktného mesta.   Porovnanie variantov A a B návrhu kompaktného mesta. Červené plochy predstavujú územie začlenené do rozvoja, modré naopak vylúčené z rozvoja. Červená línia predstavuje neprekročiteľnú hranicu kompaktného mesta.
  Porovnanie variantov A a B návrhu kompaktného mesta. Červené plochy predstavujú územie začlenené do rozvoja, modré naopak vylúčené z rozvoja. Červená línia predstavuje neprekročiteľnú hranicu kompaktného mesta.

Návrat rieky do mesta a nové parky

V detailnom rozpracovaní sa objavilo niekoľko základných požiadaviek, ktoré má riešiť územný plán. Mestský úsek rieky Hornád je v centre mesta takmer neprístupný a potrebuje oživenie. Územný plán navrhol nové plochy zelene na miestach, kde sa dnes už nachádza neudržiavaná zostatková zeleň. Plán tiež rieši sfunkčnenie dopravy v silne automobilizovanom meste najmä vytlačením áut z centra a myslí aj na prípravu na klimatické zmeny.

Internetová stránka aj výstavy o územnom pláne

Inšpiráciu v moderných participáciach západoeurópskych miest našli pri ďalšej forme komunikácie s verejnosťou. Pre verejnosť pripravili krátke video a materiály o tom, čo je vlastne územný plán, aký je postup jeho vzniku a pripomienkovania, spustila sa aj internetová stránka projektu Plán pre Košice. „Následne sme začali rozoberať jednotlivé okruhy zo zadania územného plánu. Tému priemyslu určeného na transformáciu zmapovali študenti a po zanalyzovaní sme pripravili výstup pre verejnosť,“ uvádza Révészová. Prvú výstavu venovanú košickým brownfieldom umiestnili v Galérii Alfa v Kasárňach Kulturparku Košice. V ďalšej fáze pribudla aj aplikácia o územnom pláne Košíc pre smartfóny, ale aj formulár na pripomienkovanie územného plánu, rozhovory so spracovateľmi územného plánu a nová výstava vo workshopovom priestore Oskar.

Prechádzky po miestach rozvoja

Zaujímavou etapou bolo fyzické zapojenie obyvateľov do plánovania prostredníctvom peších a cyklistických prechádzok po troch rozvojových územiach. Prvú na bicykloch, venovanú zapojeniu Hornádu do organizmu mesta, viedol Martin Jerguš z Útvaru hlavného architekta, prešiel sa celý centrálny tok rieky od Ťahanoviec až po Krásnu nad Hornádom. Nasledovala prechádzka s mladým architektom Ondrejom Vecanom, ktorý už v rámci diplomovej práce riešil takzvaný Zelený pás Terasa, čo je potenciálny park, ktorý môže vzniknúť zo zvyškovej zelene na pomedzí Starého Mesta a sídliska Terasa a z historických cintorínov. Posledná prechádzka s fotografom a popularizátorom Košíc Michalom Hudákom sa venovala zanikajúcej industriálnej zóne na južnom predmestí Košíc.

 Návrh dopravy vo variante B pracuje so spriechodnením mesta a zmenou mestských rýchlostných komunikácií na vnútromestské bulvári. Návrh zelene vo variante B prepája parky do kompaktnejších celkov.
 Návrh dopravy vo variante B pracuje so spriechodnením mesta a zmenou mestských rýchlostných komunikácií na vnútromestské bulvári. Návrh zelene vo variante B prepája parky do kompaktnejších celkov.

Stretnutia s verejnosťou a diskusie

V nasledujúcom období pokračoval projekt stretnutiami s verejnosťou, nazvanými Čaj o piatej, kde boli pozývaní rôzni odborníci na tému rozvoja mesta. Tieto diskusie sa konali každý štvrtok v období pripomienkovania územného plánu. Plán pre Košice dnes už pokračuje voľnou fázou, v rámci ktorej navštevuje rôzne mestské časti Košíc, kde si ho ľudia zavolajú. „Naša predstava bola, podobne ako v Prahe, spraviť kočovný kontajner s výstavou Plánu pre Košice, ale rozpočet a dobrovoľnícky čas nám to už nedovolili,“ priznáva Révészová. Participácia pokračovala aj facilitovaním odbornej verejnosti a stakeholderov území v rámci okrúhlych stolov, ktoré pomohli nadviazať nové partnerstvá pre rozvoj mesta.

Otvorené pokračovanie projektu

Samotnú výstavu navštívilo počas jej trvania vyše päťsto návštevníkov a do jednotlivých častí projektu sa zapojili ďalšie desiatky obyvateľov, s čím sú organizátorky veľmi spokojné. Projekt je dnes oficiálne na konci, keďže sa v polovici júla končí aj pripomienkové konanie návrhu nového územného plánu, ale jeho pokračovanie v ďalšej etape schvaľovania je možné. „Boli by sme rady, keby sa takto zrozumiteľne prerokoval s verejnosťou aj návrh plánu.“ uzatvára Révészová. Ak mesto bude mať záujem o spoluprácu, je veľmi pravdepodobné pokračovanie Plánu pre Košice v rámci schvaľovacieho konania finálneho územného plánu.

 

TEXT: Ivor Švihran
VIZUALIZÁCIE: Spolka a mesto košice

Článok bol uverejnený v časopise ASB 6-7/2018.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
Martin Jerguš
Vďaka za pozornosť venovanú Košiciam a nášmu územnému plánu.
Odpovedať | 21.09.2018, 08:45

Ďalšie z JAGA GROUP