TreeHugger: Budova turistického centra, ktorá sa podriadila stromom

5 TreeHugger MoDusArchitects ©Oskar Da Riz
Zdroj: Oskar Da Riz

Bressanone (nemecky Brixen) je malé mesto na severe Talianska. Vďaka svojej polohe v blízkosti Dolomitov je častou zastávkou turistov, smerujúcich do tohto horského masívu.

Neveľká trojuholníková plocha v centre mesta bola počas takmer 150 rokov zastavaná viacerými budovami. Štvrtou (a vraj) poslednou je sídlo turistického centra, tzv. TreeHugger, od talianskeho štúdia MoDusArchitects z roku 2019.

Viacnásobné demolácie

Architekti so svojím návrhom uspeli vo verejnej súťaži ešte v roku 2016. Ich projekt mal nahradiť staršiu budovu turistického centra zo 70. rokov od miestneho architekta Othmara Bartha.

Kvôli nemu padla za obeť modernistická stavba z 30. rokov predošlého storočia – sídlo Autonómnej spoločnosti starostlivosti a bývania. S demoláciami sa však neskončilo. Poslednou známou zbúranou budovou je malý pavilón s habsburským orlom z roku 1875.

Architekti sa s týmto postupom nestotožnili a búrania označili za sériu „architektonických vrážd.“ „Historické fotky odhaľujú zbierku excentrických a pomerne pozoruhodných pavilónov, ktoré sa stretli s ich nešťastným zánikom prostredníctvom demolácie, aby uvoľnili cestu ďalšej „obeti“, hovorí Sandy Attia, spoluzakladateľka MoDusArchitects.

Inšpirovaný okolím

„Budova bola najprv koncipovaná ako pavilón, alebo konkrétnejšie ako vrtoch, čerpajúc z malých čínskych a japonských pavilónov. Tie označujú rohy záhrad biskupského paláca, nachádzajúceho sa v susedstve,“ vysvetľuje Sandy Attia. „Projekt preberá vlastnosti vzdušnosti a levitácie, čo charakterizuje tieto stavby,“ dodáva architektka.

Výslednú podobu najviac ovplyvnili dva stromy, ktoré sa tvorcovia rozhodli ponechať. Jeden stojí v severnom rohu pozemku. Druhý, veľký platan, zaberá rozsiahly kus priestoru v strede juhozápadnej časti parcely. Návrh sa mu teda podriaďuje a to naozaj originálnym spôsobom.

Stena objímajúca strom

Architekti použili platan ako východiskový bod, okolo ktorého sa celá budova doslova otáča. Betónovú fasádu nepravidelného tvaru tvorí päť klenutých stenových rozpätí. Citlivo kopírujú korunu platana do výšky jedného poschodia bez toho, aby ho akokoľvek poškodili.

Tree Hugger
Pohľad na budovu TreeHugger. | Zdroj: Oskar Da Riz

Na prízemí je budova takmer úplne presklená, no pomocou závesov sa dá zatieniť. Nachádzajú sa tu informačné kiosky a voľný vnútorný priestor, ktorý je určený primárne pre koordináciu turistických skupín. V zadnej časti je niekoľko kancelárií a z exteriéru prístupné verejné toalety.

Hlavný vchod je orientovaný zo severnej strany. Zvýrazňuje ho mohutný konzolový previs, vysunutý do priestoru, ktorý vytvára neveľké námestie. Malý suterén v severovýchodnej časti je prístupný schodmi vedúcimi aj na poschodie. Architekti tam umiestnili toalety a skladovú miestnosť centra.

Projekt preberá vlastnosti vzdušnosti a levitácie, charakterizujúce tieto stavby.
Projekt preberá vlastnosti vzdušnosti a levitácie, charakterizujúce tieto stavby. | Zdroj: Oskar Da Riz

V masívnom betónovom valci v strede prízemia sa skrýva točité schodisko smerujúce iba na poschodie. Na druhom podlaží nájdeme konferenčnú miestnosť, kanceláriu pre riaditeľa, kuchynka či sociálne zariadenia.

Niekoľko pracovní je určených aj na prenájom. Okná majú podobu štvoruholníkov a päťuholníkov so zaoblenými rámami. Interiér v celej budove je zariadený jednoducho, avšak účelne vo farbách použitých materiálov – sivá, čierna, biela a hnedá.

Použitý betón

Povrch betónových stien je opracovaný pemrlicovým kladivom, aby sa podobal šupinatej kôre platana. Pri jeho výrobe použili drvený kameň z neďalekého projektu Brennenského železničného tunela. Minimálne v záujme udržateľnosti sa očakáva, že TreeHugger nepostihne rovnaký osud ako budovy pred ním a vydrží čo najdlhšie.

Svojimi výraznými tvarmi komunikuje s historickým kontextom a zároveň oslovuje okoloidúcich na prvý pohľad. Dúfajme, že sa to aj vďaka tejto originálnej forme skutočne podarí.

V masívnom betónovom valci v strede prízemia sa skrýva točité schodisko, smerujúce iba na poschodie.
V masívnom betónovom valci v strede prízemia sa skrýva točité schodisko, smerujúce iba na poschodie. | Zdroj: Oskar Da Riz

TreeHugger

Autor: MoDusArchitects
Klient: Bressanone Tourist Association
Architekti: Sandy Attia, Matteo Scagnol
Projektový tím: Irene Braito, Filippo Pesavento
Miesto: mesto Bressanone (Brixen), Taliansko
Rozloha budovy: 430 m2
Súťaž: 2016
Výstavba: 2017-2018
Dokončenie: September 2019
Fotografie: Oskar Da Riz

Denisa Hudáková