Partner sekcie:
  • ABB

Rodinný dom – radosť alebo nehnuteľné nešťastie?

Rodinný dom – radosť alebo nehnuteľné nešťastie?

Aj neomylný glosátor životných právd zvaný Murphy vie, že dobrý rodinný dom je rodine na radosť a šťastie a zlý rodinný dom je hotové a nehnuteľné nešťastie. Čo je však dobrý rodinný dom? Odpoveď je široká ako ľudské túžby. Niekoľko spoločných momentov však predsa len majú. Pokúsili sme sa ich nájsť spolu s doc. Ing. arch. akad. arch. Jánom Bahnom z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Ing. arch. Igorom Koválovským zo štúdia k2 architekti, Ing. arch. Mariánom Pokrivčákom a Ing. arch. Monikou Štekláčovou z ateliéru 3M, prof. Ing. arch. Petrom Pásztorom, PhD. z Technickej univerzity v Košiciach, Pavlom Petrovičom – konateľom spoločnosti PORONDA Immobilier, s. r. o. (Member of BK group, a. s.) a Ing. Martinom Velebom zo spoločnosti WRANDERS s. r. o., špecializujúcej sa na projekty katalógových rodinných domov.

Čo je potrebné na to, aby vznikol dobrý rodinný dom? Čo určuje jeho budúcu kvalitu a úroveň?

J. Bahna: Porozumenie a tvorivý dialóg architekta, stavebníka a realizátora. Práve títo traja účastníci určujú jeho kvalitu.

I. Koválovský: Rodinný dom je výsostne osobná záležitosť, preto je prvoradý dôverný vzťah klient – architekt. Klient by mal vpustiť architekta do súkromia, ktorý potom „ušije“ dom presne na mieru klienta – rodiny. Dobrý rodinný dom by teda mal byť v prvom rade dobrý – funkčný pre život danej rodiny, v symbióze s estetickou a konštrukčnou stránkou. Architekt takýto celok už len okorení dobrým nápadom. Do istej miery je určujúce aj samotné miesto – pozemok, kde budúci dom vyrastie, ale kvalitný architekt vie správnou analýzou – návrhom vyzdvihnúť pozitíva a eliminovať všetky prípadné negatíva pozemku, pričom dá budúcej stavbe a užívateľom pridanú hodnotu, ktorá vychádza z genia loci. Často býva pravidlom, že čím zložitejšia je „situácia miesta“, tým kvalitnejší je koncept domu.

M. Pokrivčák: Na to, aby vznikol dobrý rodinný dom, je potrebná predovšetkým „správna vlnová dĺžka“ investora a architekta. Vzájomné pochopenie a hľadanie toho správneho riešenia je 50 percent úspechu.

M. Štekláčová: Tých ďalších 50 percent potom tvoria projektová práca a samotná realizácia. Aj najlepšie myšlienky dokáže pochovať zlá realizácia. Našťastie aj v tejto oblasti nastal posun a firmy začínajú dbať na kvalitu diela. Tá je koniec koncov aj ich vizitkou.

P. Pásztor: Čo bolo spoločné pre moje doterajšie tri-štyri úspešnejšie pokusy v tejto oblasti? V prvom rade zanietený a dôverujúci investor, ktorý mi uveril, že nebudem si chcieť postaviť svoj pamätník za jeho peniaze, resp. ktorý mi dovolil, aby som zhmotnil jeho sny o bývaní. Pritom sme sa dokázali dohodnúť na tom, že je dôležité, aby sa jeho dom stal súčasťou svojho prostredia a zároveň sa v ňom vytvoril hrejivý pocit domova, podporený primeraným použitím prírodných materiálov miestnej proveniencie.

P. Petrovič: Po prvé investor, ktorého miera informovanosti o kvalite a potrebách rodinného domu z hľadiska funkčnosti, estetických a ekonomických kritérií je dostatočná. Po druhé developer alebo stavebná spoločnosť, ktorá klientovi zabezpečí stopercentný servis v oblasti prípravy, realizácie a finančného krytia investície.

M. Veleba: Je tu veľa faktorov, ktoré vplývajú na to, aby vznikol „dobrý dom“. Či už je to lokalita, charakter pozemku, rozsah investícií, požiadavky investora… Ale čo je vlastne dobrý dom? Ak sú s ním autor a investor spokojní? Na to, aby vznikol „dobrý dom“, či už veľký, alebo malý, je asi nevyhnutný dobrý nápad a jeho spracovanie do podoby projektu. Takže budúcu kvalitu a úroveň objektu určuje jeho autor – architekt.

Ako vnímate uvažovanie súčasného investora – budúceho užívateľa rodinného domu? Vyberajú si rodinné domy prevažne podľa katalógovej ponuky alebo si už aj častejšie objednajú originálny dom u architekta?

J. Bahna: Podľa toho, ako sa v súčasnosti rozbehla výstavba rodinných domov najmä v bratislavskom regióne, pribúdajú domy navrhované architektmi pre konkrétnu lokalitu a konkrétneho užívateľa. Aj vo svete tvoria domy navrhované architektom na konkrétnu objednávku možno 10 percent celkovej výstavby. Vo svete je takéto konkrétne riešenie oveľa drahšie ako výber z katalógu.

I. Koválovský: Pomaly začína prevažovať racionálne uvažujúci investor, ktorý chápe dom ako osobnú záležitosť, ktorú nemožno kúpiť v hypermarkete. Sú to väčšinou mladí ľudia, ktorí si vážia svoje poctivou prácou zarobené peniaze, ktoré uvedomelo investujú do svojho domu. To sa premieta aj do ich kladného pohľadu na profesiu architekta. Ale stále tu zostane určitá tendencia radšej zaplatiť drahé obkladačky ako duševnú prácu architekta.

M. Pokrivčák: V roku 1993 sme rozbiehali výstavbu akože katalógových domov neďaleko Modry. Vtedy to bol ojedinelý projekt. Navrhli sme tam štyri typy základných domov, z ktorých si mohli ľudia vyberať. Nakoniec sa to skončilo tak, že každý dom bol modifikáciou pôvodných typov. Každý si chcel dom upraviť a prispôsobiť svojim potrebám. Každý mal tak svoj originál.

M. Štekláčová: K nám prichádzajú len tí, ktorí chcú originálny dom. Vtedy je komunikácia lepšia, keďže vieme, že prišli k nám s tým, že videli naše domy a chcú dom práve od nás. Aj uvažovanie investorov sa zmenilo. Ak sú ochotní investovať do výstavby domu, tak už uvažujú o originále. Nevieme však povedať, koľko je takých, ktorým stačia katalógové domy.


P. Pásztor: Rodinný dom aj na Slovensku prestáva byť architektonickou kategóriou. Jednoznačne prevažuje hromadný katalógový produkt. Nepoznám síce štatistické údaje, ale predpokladám, že 80 až 90 percent výstavby v tejto oblasti nie je produktom architektov, resp. pochádza z najrôznejších katalógov, ktoré majú veľmi rôznorodú úroveň. Pritom katalógy rodinných domov sú už kmeňovým sortimentom každého novinového stánku (mám pocit, že popri bulvári a porne, spolu s časopismi o bývaní, sú na treťom mieste). Osobne si neviem predstaviť, že by som svoj bytový problém riešil pomocou akéhosi plátka, ktorý si prečítam medzi polievkou a hlavným jedlom, a na základe neho vrazím do toho svoje celoživotné úspory! Takýto prístup považujem za, prinajmenšom, nekultúrnosť, lepšie povedané skôr za totálnu hlúposť!

P. Petrovič: Outsourcing služieb je badateľný aj u menších investorov a takisto to platí i v individuálnej bytovej výstavbe. Takže na trhu asi budú úspešnejšie spoločnosti, ktoré investorovi ponúkajú prevzatie zodpovednosti v oblasti technickej prípravy a vonkajšej architektúry, ale nechávajú dostatočný priestor pre investora v oblasti dotvorenia vnútorných priestorov podľa vlastnej individuality.

M. Veleba: Väčšina budúcich investorov sa snaží šetriť už v začiatočnej fáze pri výbere projektu. Potrebujú vyriešiť svoju bytovú otázku. Mnohým sa podarilo lacnejšie dostať k pozemku, ale nemajú veľa peňazí navyše (často si berú hypotéky, aby vôbec mohli postaviť dom). Preto sa väčšina budúcich majiteľov utieka ku katalógovým rodinným domom, ktoré sú rádovo lacnejšie oproti individuálnym projektom (aj keď katalógový dom je na rovnakej úrovni spracovania ako individuálny projekt). Z vlastnej skúsenosti, ako autor katalógových projektov, musím povedať, že ľudí s požiadavkou na individuálny projekt je oveľa menej, ale sú. Požiadavky niektorých investorov na zmeny oproti katalógovému projektu bývajú také špecifické, že sa z katalógového projektu stáva individuálny, a to aj cenou. Tu katalóg slúži ako inšpirácia pre investora, ktorý nemá konkrétnu predstavu o svojom novom bývaní.


Ako hodnotíte kvalitu nových lokalít rodinných domov, ktoré sa v ostatnom čase vo veľkom výskyte objavili napríklad v satelitoch okolo Bratislavy?

J. Bahna: Okolo Bratislavy sa stavia neuveriteľné množstvo „suburb“ komplexov bez koordinácie, bez architektonickej koncepcie. V najbližších rokoch to prinesie veľké dopravné a infraštrukturálne problémy. Väčšinu domov tu tvoria katalógové projekty na malých parcelách ohradených kamenným plotom. Ideálom Slováka je vlastný domček s čo najzložitejšími strieškami ohradený nepriehľadným plotom.

I. Koválovský: Kvalita týchto lokalít je veľmi nízka a dojem smutný. Prirovnal by som to k neosobnej uniformite panelákových sídlisk (ako je napr. Petržalka), bez mierky, bez prirodzených väzieb na charakter a danosti daného miesta, bez nápadu. Tieto urbanistické štruktúry zástavby rodinných domov čerpajú svoju kreativitu iba z ekonomických ukazovateľov. Domy sa ako na bežiacom páse bezducho osádzajú do ortogonálnej siete pozemkov bez bližších vzájomných vzťahov. Výhľad z katalógového domu na dva metre vysoký betónový plot a škridlové strechy susedných katalógových domov napríklad v Stupave je takisto prázdny ako presne taký istý výhľad napríklad v Zálesí…

M. Pokrivčák: Celkovo sa to nedá hodnotiť. Sú dobré aj zlé. Sú také, kde vidno masovú výstavbu a snahu o veľký zisk investora. Ale objavujú sa aj také, pre ktoré je typická už aj moderná architektúra a výraz stavby. Tie ma celkom zaujali.

M. Štekláčová: Principiálne sa nám veľmi nepáčia umelo vzniknuté dediny. Chýba tam prirodzený rast obce. Na prvý pohľad vidieť, ako boli investori rozdelení. Kto developoval ktorú časť. Je to vidieť od charakterov domov až po úzke ulice, aby investor čo najviac pozemku predal. A potom prídu na rad oplotenia vysoké niekde aj dva metre a je po ulici. Z takej lokality veľa nemáte.

P. Pásztor: Za najväčšie negatívum súčasnej výstavby rodinných domov považujem ich urbanizmus. Všetky nové lokality sú prehustené, domy sú vzhľadom na pozemok priveľké a v konečnom dôsledku dochádza k totálnej strate súkromia. Alfou i omegou dobrého bývania je dobrá lokalita. Mám za sebou niekoľko trápení na tému pokusu o dobrý dom na neuveriteľne zlom pozemku. S odstupom času tvrdím, že takáto úloha je nezvládnuteľná. Môže sa to síce skončiť istým kompromisom, ale víťazstvo to nikdy nebude!

P. Petrovič: Myslím si, že nie sú tvorené umelo, ale na základe dopytu trhu, takže sú zmysluplné.

M. Veleba: Nové lokality rodinných domov (satelity miest) a ich tvorba sú záležitosťou urbanistov a tvorcov krajiny. Keďže v tejto oblasti nemám patričné vzdelanie, len základné, neprislúcha mi kompetentne hodnotiť. Môj osobný názor je, že tieto lokality sú veľmi prehustené, chýba tu nejaká vybavenosť (obchodíky, spoločenské zariadenia na trávenie voľného času, doprava…). Chcelo by to trochu učesať a nie len lacno kúpiť pozemky, rozparcelovať ich a draho predať.


Domnievate sa, že už aj na Slovensku vznikajú kvalitné rodinné domy porovnateľné s vyspelými architektúrami v zahraničí?

J. Bahna: Na Slovensku vznikajú aj slušné domy. Dozreli už aj investori, ktorí prijímajú moderné domy. Stále však chýbajú zákazníci pripravení prijať experiment s netradičnými formami bývania.

I. Koválovský: Samozrejme. A čo ma veľmi teší, je ich čoraz viac a stále v lepšej kvalite. Máme tu oveľa lepšiu situáciu ako pred desiatimi rokmi a táto tendencia stále stúpa. Konečne to začínajú vnímať aj samotní investori.

M. Štekláčová: Myslím si, že áno. Niektoré sa môžu porovnávať so zahraničím. Dôkazom je, že tam už boli aj publikované. Ale je to len malé percento toho, čo sa stavia. Slovákom trochu chýba zmysel pre experiment. Každý chce originálne riešenie, ale svojím spôsobom tradičné.

P. Pásztor: Zrejme ešte uplynie veľa času, kým naši ľudia pochopia, o čom je bývanie v rodinnom dome. Mám pocit, že u mnohých prevláda obyčajná túžba po vyčlenení sa z davu, o únik z panelákovej reality. Bez toho, aby si dotyčný uvedomil pozitíva i negatíva svojho rozhodnutia. Jednoducho neverí, musí to skúsiť. Mám klienta, ktorý sa po niekoľkých rokoch trápenia v rodinnom dome (zaskočený výškou prevádzkových nákladov, veľkou vzdialenosťou od „ľudí“, „obťažovaný“ prírodou blízkej rieky) s radosťou vrátil s celou rodinou na sídlisko.

P. Petrovič: Krajinné prostredie prevládajúce na Slovensku dáva na vznik takýchto domov predpoklad. Takisto je jednoznačná kvalita slovenských architektov. Jediné, čo zostáva dotvoriť, je ekonomické prostredie, ktoré limituje masívnejší vznik takýchto projektov.

M. Veleba: Určite áno! Nemyslím si, že Slovensko je v oblasti architektúry banánová republika! Na každej architektúre sa okrem architekta podpisuje aj obdobie, v ktorom vzniká. Každé obdobie má svoje charakteristické znaky.

Na Slovensku je veľa architektonicky hodnotných stavieb. Samozrejme, každý človek má svoj vkus a názor, takže aj mne sa niečo páči a niečo nie.

Profesorka Eva Jiřičná tvrdí, že najťažšou úlohou pre architekta je postaviť dobrý rodinný dom. Aké miesto zaujíma stavba rodinného domu vo vašej tvorbe a čo znamená?

J. Bahna: Podľa mňa najťažšie pre architekta je postaviť si vlastný rodinný dom. Tu musí byť zodpovedajúco experimentálny, súčasne racionálny, pretože to platí z vlastného vrecka a je pod tlakom kritického užívateľa, vlastnej rodiny. Nejaké rodinné domy robíme stále a v dlhých diskusiách sa pokúšame nájsť spoločnú reč s investormi. Niektoré sú nádejné. Rodinný dom má určitú výhodu v rýchlej realizovateľnosti architektonickej idey.

I. Koválovský: Vzhľadom na môj mladý vek, stavby rodinných domov zaujímajú v mojej tvorbe významné miesto a znamenajú jednu z najťažších, ale aj najkrajších úloh, lebo úzky vzťah s klientom často zostane natrvalo. Honorár časom miniete, ale dobrý pocit ostáva. Spokojný klient je najlepšou referenciou. A môžem iba potvrdiť, že navrhnúť kvalitný rodinný dom je často ťažšie, ako navrhnúť stavbu určenú čisto na biznis.

M. Pokrivčák: Súhlasím s týmto názorom. No ešte ťažšie je navrhnúť dobrú stoličku. V našej tvorbe sa navrhovaniu rodinných domov až tak nevenujeme. Časť ich máme realizovaných a boli aj publikované, ale sú to skôr také chuťovky. Ak si nás klienti na základe realizácií vyhľadávajú, tak sa tomu venujeme. Momentálne sme však viazaní väčšími projektmi.

P. Pásztor: Súhlasím s tvrdením, že rodinný dom je jednou z najťažších architektonických úloh. Je však najmä na investorovi, aby pochopil, že riešenie tohto problému nemôže zadať diletantovi!

P. Petrovič: Naša spoločnosť sa špecializuje na výstavbu bytových domov (projekt Zavar). Nové lokality, ktoré zasahujeme svojimi investíciami, mali by dotvárať, a nie dehonestovať danú lokalitu. Uvedomujeme si, že vytvárame priestor, v ktorom niektorí ľudia prežijú podstatnú časť svojho života. Preto zastávam názor, že každý projekt sa začína a končí kvalitným architektonickým riešením.

M. Veleba: Všetko, či už je to rodinný dom, bytový dom, administratívna budova, alebo interiér, si vyžaduje patričné nasadenie. Navrhnúť „dobrý rodinný dom“ určite nie je nič jednoduché, pretože práve v ňom človek prežije veľkú časť života. Keďže ma tvorba rodinných domov živí, tak je, samozrejme, na prvom mieste spolu s tvorbou interiéru.

Ľudo Petránsky
Foto: Ján Krchnav, Ateliér M