Rozhovor s architektom: Zabudnite na nízkoenergetické stavby

image 75681 25 v1

Na pracovnej prednáške a diskusii o energetickej budúcnosti, ktorú zorganizoval In form Slovakia 13. mája, Stanislaus Dukat varoval pred vysokou spotrebou energie v existujúcich budovách vo vyspelých krajinách. V rozhovore pre ASB ďalej pripomenul, že inej cesty ako výstavba energeticky nulových, resp. energeticky aktívnych domov niet.

Je slovenská legislatíva pripravená vyvinúť tlak na investorov a developerov pri výstavbe bytových či administratívnych objektov? Ako je to v Rakúsku?
Či je slovenská legislatíva pripravená, to neviem. V Rakúsku jednoznačne pripravená je a ako som spomenul pri prednáške, jednotlivé stavebné zákony (v Rakúsku máme podľa administratívneho členenia na 9 zemí 9 stavebných zákonov) už dnes spĺňajú to, čo príde v roku 2020, respektíve 2025. Jediné, čo som zo Slovenska počul, je to, že Slovensko chce Európsku úniu požiadať o predĺženie termínov. Ale ani túto informáciu nemám potvrdenú.

Ako treba kontrolovať splnenie zákonom daných kritérií – od projektovej dokumentácie až po zrealizovanú stavbu?
Jednoducho. Správnymi zákonmi a kontrolami ako predložených projektov na stavebných úradoch , tak aj realizácie. Naši úradníci sú bežne na stavbe. Viackrát som stretol úradníka na stavbe, ako kontroloval rôzne rozhodujúce detaily a zabudované elementy (hrúbku tepelnej izolácie, kvalitu zasklenia okien a rámov, typové označenie tepelného čerpadla, plochu kolektorov… ). Rakúsky úradník je naozaj odborník a ak jeho vedomosti nestačia, príde v sprievode špecialistu. Inak je táto otázka pre rakúskeho projektanta ťažko zrozumiteľná. Veď predsa sú zákony a predpisy a tie musia od projektu až po kolaudáciu všetci dodržať. Sú kontrolované a postihnuteľné tvrdými sankciami. Takže o čom je reč? Ak sa totiž zákon nedodržuje a nie sú za to žiadne sankcie, tak nefunguje právny štát! To by bolo veľmi odvážne vyhlásenie, ktoré, dúfam, pre Slovensko neplatí.

Ako sú teda kontrolné mechanizmy nastavené v Rakúsku?
Každý projekt od svojho začiatku prechádza úradnými konzultáciami. Ja mám priemer cca 5 takýchto rozhovorov, kým predložím plány na stavebné povolenie. Skôr než odovzdám plány na stavebný úrad, už mám hrubý šanón rozličných poznámok a dohodnutých riešení. Výsledný projekt je vlastne spolupráca projektanta s úradmi. Potom príde realizácia. Tu sa stretávajú viacerí civilní inžinieri, kde si každý z nich stráži svoj okruh problémov (geodet + statik + stavebný fyzik…). Prípadné zmeny alebo prestavby, pri ktorých sú potrebné nové riešenia, vždy s úradníkmi konzultujeme. Upozorňujem, že úradník ma ešte za tú jednu tretinu storočia, čo pracujem v Rakúsku, nikdy neodmietol a vždy aktívne hľadal potrebné riešenia. To je jeho zákonná povinnosť. Posledná kontrola, ktorá prebieha na stavbe, je po troch rokoch užívania objektu. Zisťuje sa, či boli dosiahnuté tie hodnoty spotreby, aké boli uvedené v dokumentácii. Ak nie, tak je zle, ručia čiastkovo všetci vrátane stavebníka a developera.

Stretávame sa s názorom, že nízkoenergetické stavby sú len akási módna vlna. Aké skutočné benefity prináša nízkoenergetická stavba investorovi a následne nájomníkom?
Prosím vás, prestaňte hovoriť na Slovensku o nízkoenergetických stavbách! Táto fáza je dávno za nami. Treba hovoriť o prakticky nulových domoch (také, čo majú ročnú energetickú bilanciu nulovú), respektíve vo veľmi krátkom čase energeticky aktívnych domoch a pri takýchto stavbách načo potrebujete certifikáciu? Postavil som hotely, administratívne budovy, rozličné občianske stavby a stovky sociálnych bytov. Všetky sa zaobišli bez akýchkoľvek certifikátov a stále ku mne chodia zákazníci, aby som pre nich robil projekty, lebo vedia, že náklady na energiu ich v prevádzke nezaťažujú. Rakúsky podnikateľ je pragmatik. Citujem jedného môjho zákazníka: „Pán architekt, ja nepotrebujem žiadne papiere a žiadne potvrdenia. Postavte mi taký dom, čo ma mesačne nič nestojí, chráni moje Rakúsko a vytvorí dobrý výsledok pre moje deti a vnúčatá. Čo na to treba, viete. Za vaším chrbtom som sa o vás informoval a za takúto prácu vás dobre zaplatím!“ Naozaj som to zažil.  

Dá sa budova v nízkoenergetickom, či dokonca pasívnom štandarde postaviť za rovnaké, eventuálne nižšie náklady ako štandardná budova?
V prvej fáze určite nie. Postaviť energeticky nulový dom vie absolútne každý, ale je iba otázne, za akú cenu. Na mojom systéme pracujem približne 11 rokov. Nemci ho nazvali „dukatsystem“. Ten je dnes vyriešený tak, že mám nižšie náklady ako konkurencia a pritom staviam prakticky výlučne iba energeticky aktívne domy, teda s nadbytkom energie. Pracujem ale intenzívne ďalej, musím dosiahnuť tie isté výsledky pri dodržaní najprísnejších ekologických kritérií – a tu ešte zďaleka nie som v cieli.

Výstavba bytových domov naberá v Bratislave na obrátkach, len výnimočne tieto objekty spĺňajú kritériá nízkoenergetického štandardu. Klientov už začínajú zaujímať prevádzkové náklady, ale stále je hlavným kritériom cena nehnuteľnosti. Budú si klienti musieť po roku 2020 výraznejšie priplatiť? Sú zákazníci v Rakúsku ochotní zaplatiť za pasívnu, eventuálne aktívnu stavbu viac?
Je pre mňa fascinujúce (myslím tým šokujúce), že slovenský zákazník – kupujúci – sa začína až teraz zaujímať o energetické finančné náklady. Pritom energia je na Slovensku oveľa drahšia ako v Salzbursku. Rakúšana tieto náklady zaujímajú už desaťročia, nie roky. A skutočne nemám dojem, že rakúsky občan je chudobnejší ako slovenský. Rakúšana však nezaujíma iba energia, ale aj ekológia, ochrana životného prostredia, negatívne zasahovanie do prírody procesom stavebnej petrifikácie, spodné vody… Mohol by som ešte dlho pokračovať. Zaujíma ho aj kvalita vzduchu v jeho byte. Samozrejme, Rakúšania dostávajú dotácie na zvýšené náklady. Tieto budú určite musieť byť zavedené aj na Slovensku, najmä pre finančne slabšiu vrstvu, nie iba cez zohľadňovanie voličskej klientely. Trochu odbočím: musíte si uvedomiť, že ceny bytov v celej EÚ narastajú a narastajú aj príjmy. Ak sa tieto dva faktory vyvíjajú neproporcionálne, tak sa Slovensko vyvíja zle! Nie je namieste žiadna výhovorka! Zmena režimu u vás prebehla pred štvrť storočím, za taký dlhý čas musíte mať už výsledky pozitívneho vývoja. Ak ich nemáte, vývoj bol nesprávny.   

Dá sa podľa vás na Slovensku očakávať nárast výstavby pred rokom 2020 a jej neskoršie následné utlmenie z dôvodu prísnejších kritérií na novopostavené budovy?
Utlmenie v Salzbursku v každom prípade nastalo, a to pred pár rokmi. Bolo spôsobené finančnou krízou v roku 2008. Paralelne sa však každý rok novelizáciami stavebného zákona sprísňovali požiadavky na ekológiu v stavebníctve. Potom nastala zaujímavá situácia. Stratou dôvery k euru sa začal masový intenzívny presun ušetrených peňazí do nehnuteľností, čo vytvorilo stavebnú konjunktúru na pár rokov. Dnes sa situácia stabilizovala, teda normalizovala. Najväčší problém pre stavebníctvo v Salzbursku nie je vysoký štandard, ale sú dva: prudký nárast ceny pozemkov a neúmerné zvyšovanie administratívnych poplatkov spojených s výstavbou. Ako toto prebehne na Slovensku, predpovedať neviem, lebo treba vziať do úvahy viacero faktorov: potreba bytov na Slovensku je enormná, naproti tomu príde zvýšenie cien…

Čo je z vašich skúseností kľúčové pri realizovaní stavby v pasívnom štandarde: prísna legislatíva alebo požiadavky/záujem investora či koncového klienta?
Oboje. Bez príslušných zákonov a zákazníka nulový dom nepostavíte. Moja skúsenosť z Rakúska hovorí, že tu je zákazník veľmi uvedomelý a má ochranu životného prostredia ako celku absolútne v krvi – je to v jeho DNA. K tomu treba pridať ďalšie dva body – zodpovednosť k ďalšej generácii a ekonomické prepočty. Uvediem príklad: robil som v Alpách štúdiu na energeticky nulový hotelový komplex. Bola to kombinácia kongresového hotela a lyžiarskeho hotela s aquaparkom a saunami. Išlo teda vo všetkých prípadoch o extrémne vysoké energetické nároky. Staviteľ prišiel s tabuľkou, kde mi ukázal, že druhé najvyššie náklady na prevádzku sú náklady na energiu (hneď po nákladoch na zamestnancov). Moja úloha mala byť tieto náklady jednoducho eliminovať na nulu a potom bude hotel konkurencieschopný. Neboli na to v tom čase žiadne zákony, ale odrazu všetci ťahali za jeden koniec: starosta vyhlásil, že projekt podporuje a dá odsúhlasiť výnimočnú finančnú podporu na potrebné opatrenia, úrad zemskej vlády sa vyjadril, že investor síce nemusí takto stavať, ale ak takto stavbu postaví, sú tu výnimočné dotácie na inovačné projekty. Príslušná komora pre hotelierstvo „Kammer der gewerbliche Wirtschaft“ povedala, že ukážkové projekty podporuje z rozličných fondov a má v moci predložiť odporúčanie príslušnému finančnému úradu, ktorý vydal vyhlásenie, že ak ide o „významný projekt regionálneho významu, ktorý ak podporí starosta, úrad zemskej vlády a aj komora, tak môže finančný úrad udeliť investorovi daňové úľavy na obdobie 5 rokov. Opisujem tento projekt zoširoka, aby som priblížil rakúsky záujem o „zelené domy“. Všetky písomné vyhlásenia aj prísľuby sme mali (bez jediného eura úplatkov). Nakoniec sa však projekt, bohužiaľ, z iných dôvodov nezrealizoval. Ja som ho viackrát prezentoval pri mojich prednáškach a slúžil aj ako podklad pre diplomové práce.  

Do stavieb v pasívnom štandarde sa zabudováva sofistikovaná technika a technológie (fotovoltické a solárne panely, tepelné čerpadlá, izolácie, meranie a regulácia a podobne). Sleduje sa aj energetická náročnosť výroby týchto produktov?
Samozrejme, že sa sleduje. Najdlhšie trvá energetická návratnosť pri fotovoltike, približne 10 až 12 rokov. Najväčšie rezervy na Slovensku vidím v spotrebe obehových čerpadiel. V Rakúsku bola obdobná situácia ako tu, prebehla masívna dotácia na výmenu za nové čerpadlá a národná spotreba energie citeľne poklesla.

Ako je ošetrená energetická náročnosť ich likvidácie po skončení ich životnosti?
Energetická náročnosť likvidácie stavebného odpadu je veľmi široká téma. Tu je rozhodujúca recyklácia, ktorá beží a každý rok sa zdokonaľuje, aj keď ani dnes nie je perfektná. Uberáme sa správnym smerom, hoci nám môžete vyčítať, že postupujeme pomaly. Veľmi dobre sa dá dosiahnuť pri tepelnej izolácii (beží v plnom rozsahu), fotočlánky sa tiež recyklujú, takisto aj ostatné elementy. Sú súčasťou programu šetrenia surovinových zdrojov.

Ako je v Rakúsku nastavený prechod výstavby smerom k budovám s takmer nulovou spotrebou energie?
Ten už prebehol a okrem Viedne, Dolného Rakúska a Burgenlandu je vlastne príprava za nami. Prosím vás, majte na zreteli, že ešte príde iná vlna požiadaviek: šetrenie pôdou a efektivita architektonického riešenia. Tieto dva body sú veľmi významné. Pokúšam sa ich presadiť pri mojej výučbe na univerzite. Mnohokrát počujem odpoveď: „Prečo nás tak šikanujete? To, čo od nás chcete, je prakticky nemožné, druhí to nemusia…“ Po skončení projektu dostanem štandardnú odpoveď na Slovensku: „Nemyslel som si, že sa to bude dať!“ Študenti sa takmer vždy poriadne natrápili, lebo museli opustiť zaužívané spôsoby.

Arch. Dipl. Ing. Stanislaus DUKAT
Vyštudoval Fakultu architektúry STU v Bratislave. Profesionálnu kariéru začal ako architekt-projektant v ŠPTÚ, neskôr zbieral odborné skúsenosti v Alžírsku. Od roku 1986 žije v Rakúsku, kde absolvoval Technickú univerzitu v Grazi, vykonal skúšky civilného inžiniera, ďalej majstrovské developerské skúšky, stupeň 1 a 2 pre celú EÚ. Pracuje ako architekt, staviteľ, je odborným poradcom developerov a aktívnym členom odborných skupín na vývoj nových stavebných materiálov a výrobkov v nemecky hovoriacich krajinách. Domovský ateliér má v Salzbursku. Realizoval množstvo rôznych stavieb nielen tam, ale aj v ostaných častiach Rakúska či Nemecka. Je členom odborných komôr a zoskupení v Rakúsku a odborne sa venuje aj študentom Stavebnej fakulty STU v Bratislave ako hosťujúci profesor.  

Text: Mária Nováková     
Foto: InForm Slovakia, Dano Veselský