Rekonštrukcia Karfíkovej Malej scény

Popri vychýrenej Jedenadvacítky a jednej z najznámejších zlínskych stavieb – hotela s názvom Společenský dům, ktorý bol prvým európskym modelom hotelovej izby s vlastnou kúpeľňou a príslušenstvom – je Vladimír Karfík aj autorom Obchodného a spoločenského domu, v súčasnosti nazývaného Malá scéna, ktorá je súčasťou unikátneho mestotvorného súboru budov: štyri symetricky umiestnené objekty slobodární tvoria prechod medzi centrálnym objektom a okolitými rodinnými domami.

Desiatky rokov sídlila v Malej scéne ľudová škola umenia, v podzemí sa prevádzkovalo kino. Budova bola síce v minulosti ušetrená od razantnej prestavby, ale postupne sa jej technický stav zhoršil natoľko, že sa strecha a severná fasáda vrátane okien dostali do havarijného stavu. Ich obnova bola dokončená v rokoch 2002 a 2003. Druhá etapa rekonštrukcie a dostavby Malej scény sa zavŕšila v minulom roku.

Od prízemia po suterén

Budova Malej scény je pamiatkovo chránená ako reprezentant zlínskej baťovskej architektúry medzivojnových rokov, ktorú navrhol významný zlínsky architekt Karfík. Táto architektúra je typická svojím akoby krehkým konštruktivistickým výrazom založeným na použití unifikovanej skeletovej konštrukcie s tehlovými a sklenými výplňami. Pôvodne budova slúžila na organizovanie rôznorodých podujatí na aktívne využitie voľného času obyvateľov mesta – bola tu napr. telocvičňa, kaviareň, kolkáreň a knižnica. „Postupom času sa však táto budova začala využívať komerčne bez akejkoľvek regulácie s ohľadom na hodnotu budovy,“ hovorí Ing. arch. Pavel Martinek, autor projektu.

Rekonštrukcia objektu Malej scény prebehla v rozsahu prízemia a polosuterénu s podzemnou prístavbou divadelného zázemia. Druhé nadzemné podlažie, na ktorom sa nachádza umelecká škola, sa zrekonštruuje neskôr. Náplňou rekonštrukcie bola obnova obvodového plášťa prízemia, v interiéri prebehla rekonštrukcia existujúceho divadla, vytvorila sa nová kaviareň s viacúčelovou sálou a obchodom. Podzemná prístavba je dvojpodlažná a okrem divadelného zázemia je v nej umiestnená technológia pre celý objekt.

Náročná podzemná prístavba

Namáhavá práca spočívala vo vyčistení skeletu od priečok a viacerých vrstiev podláh – až po nosnú konštrukciu. Tieto podlahy vznikali v minulosti spontánne, podľa momentálnych potrieb nájomcu, a na niektorých miestach dosiahli až hrúbku dvadsiatich centimetrov. Popri dispozičných úpravách bolo treba vybaviť priestory technológiou zabezpečujúcou súčasný štandard vnútorného prostredia, a to bez akéhokoľvek narušenia požadovaného charakteru interiéru a vlastnej architektúry.

Pri riešení rekonštrukcie výkladov a vstupných dverí sa hľadal optimálny kompromis medzi dobovou subtilitou zámočníckych konštrukcií a terajšími izolačnými požiadavkami. Po stavebnej stránke bola najnáročnejšia prístavba podzemného objektu, ktorý v súčasnosti vidno iba cez sklené svetlíky v uličnom parteri. Pri realizácii bolo treba prístavbu zakladať hlboko pod základy skeletu existujúcej budovy, čo znamenalo rozsiahle zabezpečenie stavby pomocou mikropilót. Zemné práce skomplikovalo značné zaťaženie stavebnej jamy od susednej hlavnej komunikácie.

Interiér v duchu doby

Pri navrhovaní interiéru nebolo možné vychádzať z historických dokumentov ani z čiastkových remeselných prvkov, lebo sa nezachovali. Dnešný účel objektu zameraný na kultúrne vyžitie je odlišný od toho pôvodného, čo súvisí s vyššími nárokmi na spracovanie vnútorných priestorov. V návrhu cítiť snahu po individuálnej voľnej interpretácii interiéru tridsiatych rokov. Vychádza z dobovej materiálovej úspornosti a kombinácie retroprvkov so súčasným interiérovým dizajnom. Základné materiálové riešenie predstavujú intarzované terazzové podlahy, štukové a sadrové omietky, lakované stolárske prvky a konštrukcie krytov kúrenia z nehrdzavejúcej ocele či šatňové pulty. Veľký dôraz sa kládol na plastické modelovanie priestoru svetlom a pôsobením farebného kontrastu medzi tmavými sálami a svetelnými foyermi.

Názov stavby: Malá scéna
Miesto: Zlín, Štefánikova 92
Charakteristika: rekonštrukcia
Investor: Mesto Zlín
Architekt: Ing. arch. Pavel Martinek – ARW
Projektant: AMA Architekti, s. r. o.
HIP – Pavel Martinek
Spolupráca: Ing. Pavel Ohnoutek
Statika: Ing. Vladimír Kundera
Sanita: Ing. Vladislav Moravec, VZT Ing. Jiří Procházka
Elektro: Ing. Jiří Waisfait
Konzultácie – akustika: Ing. Tomáš Rozsíval
Dizajn, návrh interiérov: ARW – Ing. arch. Pavel Martinek, Ing. arch. Radek Lizna
Začiatok realizácie: 09/2005
Koniec realizácie: 09/2006
Náklady na realizáciu: 60 mil. Kč vrátane DPH
Funkcia: divadlo
Chronológia: 9. 12. 2006 stavba podzemnej prístavby, 1. 7. 2006 rekonštrukcia, 8. 10. 2006 interiér
Špecifiká stavby: stavba je špecifická pôvodnou zlínskou konštrukciou modulového skeletu

Technické údaje
Konštrukčné riešenie: Podzemná prístavba – stenový monolit
Materiály: podzemná prístavba – pohľadový betón
Murivo: rekonštrukcia – pôvodná, prístavba – betón
Strešná krytina: prístavba – intenzívna zelená strecha
Omietky vonkajšie, vnútorné: vnútorné štukové, sadrové, vonkajšie – oprava tehlového muriva
Okná: južné výklady – nové atyp. s diterm. zasklením
Dvere: vnútorné dvere – stolárske lakované
Podlahy: nové intarzované terazzo – foyer Altro – hlavná sála dymový driapaný dub – komorná sála
Nábytok: šatňové a pokladničné pulty, bar
Dodávateľ a subdodávatelia prác, technológií, materiálov a vnútorného vybavenia:
Hlavný dodávateľ: Pozimos, a. s.
Elektro: E. C. Invest
Osvetlenie: Ateh Brno
Podlahy: kamenárstvo Kamýk – Teraco Anvi Trade – Altro (hlavná sála)
Stolárske výrobky: Sedlář – Štípa
Vnútorné dvere: Vipax, a. s.
Oceľ. konštrukcia: Válek, Kostelec
Konštrukcie z nehrdzavejúcej ocele: Tigas, Fruněk
Kreslá v sále: Hoko, Vlčnov

Technológia:
Vzduchotechnika: odvetrávanie a kúrenie všetkých spoločných priestorov, vykurovanie – temperovanie – v kombinácii s vetraním
Elektroinštalácie: rekonštrukcia – kompletná výmena

Lidmila Ziková na základe autorskej správy Ing. arch. Pavla Martinka
Foto: archív ateliéru ARW