Architektúra

Industrializácia vonkajšej i vnútornej výstavby interiérového dizajnu postupuje do čoraz zložitejších polôh. Rafinovane sa využívajú priemyselné materiály, technológie a podoby. Výsledkom je prevaha strojom vytvorených či upravených vecí v našom životnom prostredí, ktoré z neho postupne vytláčajú prírodný rozmer. Dizajnéri si uvedomujú, že tento rozkol umelého a prirodzeného je jedným z problémov súčasnej priemyselnej krízy. Preto čoraz častejšie narábajú so stratégiami známymi z prírody. Využívajú jej náhodnú jedinečnosť, nepresnosť a neukončenosť foriem aj časovú nestálosť jej vývoja.

Bratislavské Kramáre vždy boli a budú znamenať lukratívnu časť bývania v hlavnom meste Slovenska. Ideálna poloha nad panorámou mesta, blízkosť centra, ale zároveň dostatočná vzdialenosť od zhonu rušného mesta, malebný svahovitý terén – jednoducho príťažlivý pahorok, kde každé bývanie ponúka príchuť exkluzivity. K takým patrí aj zástavba piatich objektov bytových domov na Klenovej ulici, ktoré pochádzajú z tvorivej dielne Ateliéru 3M. V jednom z nich sa už býva, ostatné sú tesne pred kolaudačným rozhodnutím.

V rozsahu neveľkom diele Jaromíra Krejcara nachádzame viaceré kúpeľné stavby, napríklad kúpeľný dom v Karlových Varoch (1931), projekt sanatória v Poděbradoch (1931), súťažný návrh na tuberkulózne sanatórium v Starom Smokovci (1932) a súťažný návrh na sanatórium vo Vyšných Hágoch (1932). Realizovať sa mu však podarilo iba jediný návrh, a to v Trenčianskych Tepliciach. Ide o niekdajší kúpeľný dom Nemocenskej pokladne soukromých úředníkov, ktorý dnes poznáme ako Liečebný dom Machnáč.

O zintenzívnení spolupráce v stavebníctve a bytovej výstavbe diskutovali minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Marian Janušek s vedúcim Federálnej agentúry pre výstavbu a bytovo-komunálne hospodárstvo Ruskej federácie (RF) Sergejom Kruglikom, ktorí sa zišli v Bratislave.

V konkurencii takých mien ako Zaha Hadid alebo Coop Himmelb(l)au zvíťazili architekti Mario Bellini z Talianska a Rudy Ricciotti z Francúzska. Ich návrh na nové výstavné priestory svetoznámej galérie Louvre v Paríži, ktoré budú venované zbierke islamského umenia, oslovil medzinárodnú porotu vizuálnym i koncepčným riešením. Francúzi tak znovu dokázali, že sa novej architektúry neboja ani v samotnom strede svojej histórie.

Indikátor dôvery v stavebníctve SR klesol v januári o 4,5 percentuálneho bodu (p. b.) na hodnotu -4 p. b. Úroveň dlhodobého priemeru naďalej prevyšuje o 20 bodov. Jeho vývoj ovplyvnilo najmä zníženie dopytu po stavebnej produkcii, ako aj očakávané znižovanie počtu zamestnancov v stavebníctve.

„Jeho Výsosť kráľ Harald slávnostne otvoril Svalbard Science Centre,“ hlásali titulky nórskych novín na konci apríla 2006. Veľký komplex vedeckého centra leží ďaleko za polárnym kruhom, ale jeho architektúra je nám bližšie, ako by sme si mysleli. Napriek tomu, že sme republika, a napriek tomu, že nemáme ľadovce. 

Spoločnosť Skybau uzatvorila zmluvu na celú dodávku železobetonárskych prác základovej dosky a spodnej stavby najväčšieho komplexu v Bratislave za posledné roky – EUROVEA, Pribinova ulica na Dunajskom nábreží s rakúskou […]

Keď otváral tridsaťtriročný Louis Vuitton v polovici predminulého storočia svoj prvý obchod, netušil, ako bude jeho monogram lámať hlavu ľuďom o stopäťdesiat rokov. LV je jednou z najkopírovanejších, ale zároveň najinšpiratívnejších značiek, čo si overili všetci, ktorí dostali za úlohu zrekonštruovať interiéry najprestížnejšej pobočky Louisa Vuittona na svete – na parížskej Champs Elysées.

Mníchovský veľtrh bauma je najväčšou stavbárskou udalosťou svetového významu. Tohtoročná bauma s viac ako 530 tisíc štvorcovými metrami výstavnej plochy v halách a na vonkajších priestranstvách bude zatiaľ najväčším veľtrhom, ktorý sa kedy v Mníchove konal.

Pozemok, na ktorom bude stáť bytový dom s občianskou vybavenosťou v parteri, sa nachádza v lokalite Dlhých Dielov s atraktívnym výhľadom na Bratislavský hrad. Tektonika domu zodpovedá tehlovému murivu. Byty sú určené konzervatívnejším užívateľom, ktorí sa chcú v tejto lokalite usadiť dlhodobo a záujemcom, ktorí v nej chcú bývať prechodne, ale s komfortom.

Pre inšpirácie ako stavať pasívne domy netreba chodiť ďaleko. Na Slovensku sa ich síce stavia stále len žalostne málo, v susednom Rakúsku však nájdeme na tému pasívnych budov veľa vydarených príkladov aj pár kilometrov od našich hraníc. V obci Tattendorf južne od Viedne vyrástol objekt, ktorý zaujme dôslednosťou konceptu a realizácie zároveň. A keď už hovoríme o dôslednosti, spomeňme napríklad, že pre hojný výskyt netopierov v oblasti tohto hlineno-slameného panelového domu sa značná pozornosť venovala dokonca aj tejto problematike. Netopiere si našli svoje miesto v priestore zazelenenej strechy.

Bratislava - Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ľubomír Vážny chce s predstaviteľmi Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) rokovať o vylúčení 6 stavebných firiem z verejných súťaží. Dôvodom mala byť účasť týchto firiem na cenovom karteli, čo však podľa ministra nie je porušením odborných povinností, a teda dôvodom na vylúčenie. Vážny týmto vyjadrením nepriamo spochybnil rozhodnutie ÚVO.

V Manhattane nedávno dokončili projekt Domu pri Gramer Park. Developerom projektu je legendárny Ian Schrager, ktorý v osemdesiatych rokoch vytvoril ideu hotela butikového typu. V New Yorku mu ju pomáhal realizovať francúzsky dizajnér Philippe Starck. Teraz konkretizuje podnikateľovu myšlienku nového typu bývania, kondomíniového typu, ktorá sa zakladá na nevýtvarných momentoch (najmä službách), britský architekt a dizajnér strednej generácie John Pawson. Tento dom je však ako jedna z Pawsonových najrozsiahlejších realizácií (porovnateľná s kláštorom Panny Márie v Novom Dvore v Česku spred dvoch rokov) dôležitý aj z výtvarného hľadiska. Pawson často buduje pointy tesne pri hranici vnímania, obľubuje nezvyčajné odtiene bielej a s iróniou jemu vlastnou tvrdí, že „na stenách tohto domu sa bieloba mimoriadne vydarila“.

Manželská dvojica architektov, Maria Ada Weber, rod. Valentková a Marian Weber, ktorí už vyše tridsať rokov žijú a tvoria vo Švajčiarsku, na svoj pôvod nezabudla a po roku 1989 preniesli časť svojej tvorby aj na Slovensko. Kostol Saleziánov don Bosca v Bratislave, ich prvé realizované dielo na Slovensku, bolo odmenené Medzinárodnou cenou SAV za rok 1999 a nomináciami na Jurkovičovu cenu a Stavbu roka 1998. Kláštor Milosrdných sestier sv. Vincenta v Bojničkách pri Hlohovci (2000) bol jedným z objektov, ktoré prezentovali slovenskú architektúru na výstave v Berlíne počas kongresu UIA 2002. Nový rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie vo Vígľaši, ich tretie sakrálne dielo, bol odmenený v celoštátnej súťaži Stavba roka 2006 cenou ABF Slovakia za originálne hmotovo — priestorové architektonické riešenie stavebného diela v centrálnej zóne sídla a nomináciou na Cenu Dušana Jurkoviča 2006.