Architektúra

Hotely stavajú developeri v súčasnosti naozaj všade, kde sa len dá. Aj tam, kde by laik na prvý pohľad povedal, že sa už žiadna budova zmestiť nemôže. Ukážkou toho, ako sa aj zdanlivo malý priestor môže stať staveniskom veľkého hotela, je projekt z dielne architektonického štúdia Ateliér 3M. A nielen to. Prekvapuje svojou netradičnosťou a citlivým spracovaním s ohľadom na miesto, kde bude stáť. Jeho fasáda bude galériou obrazov so zúbkovaným okrajom. Prečo? Ideový námet pre vonkajšie stvárnenie totiž ponúkla autorom jeho budúca adresa.

Počas 18. ročníka významnej stredoeurópskej výstavy Nábytok a bývanie 2008, medzinárodného veľtrhu nábytku a bytových doplnkov, ktorý sa koná v dňoch 11. až 14. marca 2008 na výstavisku Agrokomplex v […]

Jednou z európskych krajín, kde sa architektúre darí, je Veľká Británia. Architekt David Chipperfield, rovnako ako mnohí jeho krajania, však už dávno nestavia iba na svojich rodných ostrovoch. Jeho Múzeum modernej literatúry, ktoré je bezpochyby jednou z udalostí architektúry v ostatnom období, nájdeme v nemeckom Marbachu.

Počet hotelov, hotelíkov, penziónov a ubytovacích zariadení na Slovensku síce rýchlym tempom rastie, zatiaľ ich však stále nie je dosť. Stačí sa len pozrieť, koľko ich u nás pribudlo za ostatných desať rokov, a hneď je zrejmé, že budovanie nových objektov slúžiacich cestovnému ruchu predstavuje pre investorov a developerov atraktívny obchod. Orientujú sa pritom vo veľkej miere na objekty s vyšším štandardom.

V Nitre onedlho vznikne komplex deviatich polyfunkčných bytových domov, ktoré majú obsahovať spolu 138 bytov. Investor, ktorým je bratislavská spoločnosť Doprastav Alfa, s. r. o., sa v spolupráci s architektonickým štúdiom rozhodol staviť na nekompaktnú nízkopodlažnú zástavbu deviatich bytových domov členitého tvaru, ktorá optimálne využíva danosti parcely a jej orientácie, ale tvorí aj zaujímavé a užívateľsky príjemné diferencované mestské prostredie.

Viaceré doteraz nedocenené nábrežia riek svetových miest sa stávajú terčom pozornosti urbanistov, architektov i širokej verejnosti. Nedávno sa v Bratislave stretli architekti svetového mena – Dominique Perrault, Hadi Teherani a Peter Gero – a ich diskusia, ale aj jednotlivé prednášky sa pretínali v zaujímavom bode – v uvažovaní o tom, ako sa v meste zhostiť úlohy oživiť nábrežie rieky. Aj Hamburg sa učí milovať svoje nábrežia. Dôkazom je úspešná postupná revitalizácia štvrte Hafen City, súčasťou ktorej sa stane most vznikajúci v ateliéri Hadiho Teheraniho s príznačným menom: Living Bridge.

Keď sa vlani v obnovenej reštaurácii Bystrica na pylóne Nového mosta konala Clubovka Táni Kollárovej, hlavnou postavou večera bol doc. Ladislav Kušnír a hlavnou témou Most SNP (jeho pôvodný názov). Pripomenuli sme si históriu mosta i jeho autorov – prof. Jozefa Lacka, Ivana Slameňa a prof. Arpáda Tesára a jeho kolektív. Práve prof. Jozef Lacko by sa v tomto roku dožil 90 rokov, a tak nech je aj náš text pripomenutím tejto významnej osobnosti slovenskej povojnovej architektúry.

Vyhne opäť ožívajú. Pôvodné kúpele Vyhne, ktorých korene siahajú do 14. storočia, nedávno získali svojho pokračovateľa, kde sa opäť môžu využívať liečivé účinky prameňov liečivej prírodnej termálnej vody s vysokým obsahom železa. Projekt wellness centra však nevsadil len na cveng histórie pôvodných kúpeľov a kvalitu termálnej vody, ktorej účinky pomáhajú pri liečení nervových zápalov, reumatizmu, srdcových, ženských a kožných chorôb. Do karát mu hrá aj dobrá poloha v príťažlivom prostredí Štiavnických vrchov, ale aj doplnenie moderného wellness mnohými ďalšími športovými, relaxačnými, stravovacími a ubytovacími možnosťami. Koncept Vodného raja vo Vyhniach, ktorého úspech preverila silná tohtoročná letná sezóna, opäť potvrdzuje, že na dobrý wellness nestačí len mať vodu, ale ponúknuť celý komplex služieb a možností trávenia voľného času.

Slovensku chýba asi naozaj už len more, konštatovali sme v úvode tejto analýzy. Ani to však nie je úplná pravda. Vďaka vysokému záujmu našich občanov a komfortnému prístupu s pomocou čerstvo vytvorenej dopravnej infraštruktúry sme si zvykli dávať prívlastok slovenské more moru chorvátskemu. Okrem tohto, dá sa povedať vypožičaného, mora máme však aj more úplne vlastné. Presnejšie, mohli by sme mať. Zatiaľ je trošku prihlboko. Treba ho podobne ako zlatý poklad vykopať, a nielen to. Muselo by dostať takú podobu, akú si dnešný, rekreácie chtivý turista žiada. Také niečo nestojí práve málo. V našom prípade by mohlo ísť o niečo vyše tri a pol miliardy korún. Presne toľko by podľa názoru predstaviteľov spoločnosti Magma Zafír, s. r. o., bolo treba investovať do realizácie unikátneho projektu AQUA THETYS v obci Bardoňovo v okrese Nové Zámky.

Ako budú Vysoké Tatry vyzerať v najbližšej budúcnosti, ešte presne nevieme. Určenie ich smerovania v podobe novej zonácie a územného plánu stále nie je ukončené. Developeri by chceli stavať a pomôcť Tatrám stať sa moderným centrom turistického ruchu, porovnateľným so špičkovými lyžiarskymi strediskami. Ochranári by, naopak, chceli, aby čo najväčšie percento územia ostalo nedotknutou, panenskou divočinou. Podľa najnovšieho návrhu by takéto územie malo tvoriť viac ako polovicu Tatranského národného parku. Zóna s najnižším stupňom ochrany zaberie asi len dve percentá jeho celkovej rozlohy a bude sa týkať intravilánu tatranských osád. Obavy zo „znečistenia“ Tatier developerskými peniazmi teda nie sú na mieste, pretože ide naozaj len o malú časť chráneného územia. Aj na malom priestore sa však môžu diať veľké veci.

Päť hviezdičiek svieti už aj na bratislavskom hotelovom nebi. Hotel Arcadia šarmantne premenil chátrajúci meštiansky dom pochádzajúci až z 13. storočia na budovu, ktorá svojou atmosférou vložila ďalšie vydarené architektonické sklíčko do pôdorysu Starého Mesta. Arcadia evokuje ústredné renesančné nádvorie vnútri stavby a svojím názvom zároveň aj idylickú krajinu snov. Tá je v tomto prípade zrekonštruovaná do komfortu luxusného hotela. „Jeho čaro má byť najmä v poskytovaní služieb,“ zdôrazňuje Milan Nemec, výkonný riaditeľ investorskej spoločnosti Urbia Holding. Súčasne však dodáva, že čaro je vykúpené poriadnou porciou snahy o harmonické vyváženie striktných predstáv pamiatkarov, aplikácie špičkovej technológie a tvorivých ambícií architektov.

V rekreačnej zóne Železná studnička v Bratislave pribudne hotel Snežienka, ktorý by mal zatraktívniť túto lokalitu. Objekt bude slúžiť ako reštauračné zariadenie a hotel s wellness časťou na prechodné bývanie a rekreáciu klientov. Reštauračná časť a terasa budú určené aj pre návštevníkov lanovky a turistov prechádzajúcich touto lokalitou. „V spolupráci s poradcami z Rakúska sa nám podarilo splniť všetky potreby štvorhviezdičkového hotela a zároveň nenásilne vsadiť modernú architektúru do prírodného prostredia,“ hovorí autor projektu Ing. arch. Peter Hriň.

Staré priemyselné konštrukcie, drevo a tehly, sklo, kov, pohľadový betón a tiež výrazné farebné plochy – loftové byty môžu mať mnoho tvárí a podôb, v žiadnom prípade to nemusia byť šedé a rozľahlo chladné priestory. Napriek tomu má ten, kto si podobný byt kúpi, iný životný štýl než prevažná časť populácie. V našich končinách sa donedávna objavovali len ojedinelé prípady tzv. loftov, situácia sa však mení. Dom s krásnym výhľadom na rieku a panorámu Prahy, ktorý ponúka celkom ojedinelé a nadštandardné priestory, svojich obyvateľov už našiel.

Keby ste poznali z ateliéru Schaufler-Roskovec iba túto netradičnú predajňu šperkov a hodiniek, pravdepodobne by ste usúdili, že výrazné, žiariace tvary a farby sú pre ich tvorbu typické. Autori sa však pre toto riešenie rozhodli okrem iného aj preto, aby kontrastovalo s triezvou letiskovou halou, kde mali na obchod vyhradenú malú obdĺžnikovú plochu.

Územie Slovenska síce nie je rozlohou veľké, z hľadiska kontinentálnej polohy a pestrosti turistických zaujímavostí je však podobné vnútroeurópskym krajinám, v ktorých je turizmus rozvinutý na vysokej úrovni. Méty, ktoré dosiahli napr. Rakúsko a Švajčiarsko, sa nám vôbec nemusia javiť ako vzdialené. Príležitosti pre našu krajinu stať sa dovolenkovým rajom číhajú doslova na každom kroku. Zatiaľ sa však akosi nevieme správne predať. Nemôžeme pritom ale hovoriť o stagnácii v tejto oblasti. Rastie počet ubytovacích a rekreačných zariadení a takisto aj počet návštevníkov Slovenska. Náš cestovný ruch však stále nemá charakter samostatného odvetvia hospodárstva a za svojimi zahraničnými konkurentmi len pokrivkáva. Práve to by sa malo v budúcnosti zmeniť.