Bývanie je zložitý proces, má určité všeobecné zákonitosti i mnohé špecifiká. Bývanie pred dvadsiatimi rokmi bolo iné ako dnes, a inak sa bude bývať o dvadsať rokov. Obdobie rokov 1989 až 2009 v nových podmienkach sa tiež stalo minulosťou. Pre Bratislavu to bolo obdobie búrlivého rozvoja najmä v oblasti bývania. Dnes nás zaujíma bývanie v Bratislave v najbližšej budúcnosti, ako sa bude vyvíjať spomalený proces navrhovania a výstavby bytov.
V rozhovore s Jiřím Přibylom, ktorý spoločne s Martinom Imrichom tvoria jadro štúdia Koncern, sme hovorili o konceptuálnom dizajne, hrdosti, plagiátorstve, balansovaní na hrane kontroverzných tém a o nesmrteľnosti.
Staré Mesto sa ponára do odleskov slnečných lúčov, vo vzduchu cítiť prvé náznaky jari. Nad Dunajom sa vyníma vlnovka nových obytných blokov. V parku pri nábrežnej promenáde sa nesmelo črtá tráva, nad ňou vrhajú tiene úzke pásy vychádzkových mól. Zvlnené lodžie apartmánov strieda uniformita kancelárskych fasád. Túto elegantnú jednotu však sebavedome narúša excentrická sférická forma v popredí. Už na začiatku na seba prevzala úlohu ikonického objektu komplexu Eurovea, ktorý v týchto dňoch oficiálne spúšťa svoju prevádzku.
Na Knihov, Holý vrch i Koukolovu horu dýchol november. Krajina sa obrátila sama do seba, do svojej podstaty; bez lístia na stromoch, bez pozlátka babieho leta. Dážď sa miešal so snehom. Deň po dni sa sýtil hmlou, oráčinu ťažilo blato. Mešťanom v taký čas neradno chodiť na vidiek. Ani meteorológom sa nedarí vystriehnuť deň, nieto ešte hodinu, keď sa obloha aspoň na chvíľu uvoľní zo zovretia oblakov. V Černíne vo Vile Hermíne, ktorá sa odvážne a svojrázne vydala na výstup dlhou parcelou, nás už čakali...
Lokalita Petržalky v spojení s bývaním zvyčajne nevyvoláva najlepšie asociácie. Hromadná bytová výstavba predchádzajúceho režimu tvorí už niekoľko desaťročí charakteristickú panorámu, na ktorú sa pozerá historická časť mesta. V ostatných rokoch sme svedkami toho, ako sa developeri v spolupráci s architektmi pokúšajú vtlačiť betónovej krajine za Dunajom novú tvár. K dotvoreniu petržalskej scenérie najnovšie prispel aj polyfunkčný komplex TatraCity.
Baba v Prahe, Nový dům v Brne, Weissenhof v Stuttgarte a ďalšie malé obytné skupiny, ktoré vznikli ako výstavy vzorových príkladov novej kultúry bývania a architektúry koncom 20. a začiatkom 30. rokov minulého storočia, sú známe v celom svete. Málokto však vie, že aj Slovensko má svoju „výstavu nového bývania“. Je to súbor rodinných domov v Žiline, známa pod názvom Svojdomov.
Chorvátske mesto Rijeka sa môže pochváliť nevšednou architektonickou kulisou. Štúdio 3LHD do tohto prostredia zasadilo moderný verejný komplex, ktorý je nekonvenčným stelesnením športového stánku. Nesúperí s ostatnou urbanistickou štruktúrou, nepôsobí ako egocentrický monument, nehovorí o víťazstve jedného – namiesto toho evokuje radosť z hry, do ktorej sa zapája všetko navôkol.
V centrálnej časti mesta Galanta sa nedávno začalo s výstavbou nového obytného súboru. Projekt spoločnosti GALA Residence vznikol s myšlienkou ponúknuť pokojné bývanie v zóne s kompletnou občianskou vybavenosťou. Investor sa zameral na riešenie, ktoré preferuje menší počet bytov v objekte. Variabilné dispozície jednotiek súčasne umožňujú budúcim obyvateľom priblížiť sa k svojej predstave o bývaní.
Ingrid Konrad je v oblasti administratívnych budov ako doma. Skúsenosti načerpala pri početných prestavbách, rekonštrukciách a novostavbách, pri ktorých sa vyvinul špecifický tvorivý prístup pôvodom slovenskej architektky k tejto oblasti architektúry. Takmer všetky svoje koncepty realizovala vo Viedni a v Dolnom Rakúsku. Jej návrhy administratívnych priestorov boli určené pre príslušné prevádzky v chemickom či farmaceutickom priemysle, ale aj pre Národnú banku Rakúska. Spolupracovala aj na budove World Trade Center na viedenskom letisku Schwechat a ako tvrdí, najdôležitejšou požiadavkou pre administratívu je, aby sa tam človek cítil tak príjemne ako doma.
Len nedávno sme mali možnosť nahliadnuť do administratívneho komplexu Digital Park II. Hoci v reportáži sme sledovali najmä architektonický koncept, počas návštevy sme zistili, že aj interiérové riešenie prevádzok v parteri stojí za povšimnutie. Priestor reštaurácie, o ktorej bude reč v nasledujúcom článku, je na prvý pohľad jednoduchý a nevtieravý. Napriek konzervatívnemu interiéru sa autorkám podarilo uplatniť oživujúci prvok v podobe zaujímavého umeleckého artefaktu, vytvoreného na mieru.
Vo filme Luca Bessona zachraňoval Piaty element ľudstvo, v projekte pre Čiernu vodu prináša Piaty element pozitívny náboj – tentoraz je označením pre bývanie v rodinných domoch so stredomorskou atmosférou. Voda, oheň, zem, vzduch a – 5. element, čiže deväť typov rodinných domov, ktoré chcú novým spôsobom definovať bývanie v okrajovej časti Bratislavy. Výstavba infraštruktúry je už ukončená, na jar spoločnosť Liberty Invest začína s výstavbou prvých rodinných domov pre svojich klientov.
Výhodné riešenie s trvalou hodnotou – aj tak možno vo všeobecnosti charakterizovať predstavu viacerých klientov o sanitárnom zariadení či armatúre. Výhodu v súčasnosti definuje najmä polyfunkcia, čiže spájanie vlastností samostatných zariadení do jedného alebo obohacovanie jedného zariadenia o ďalšie funkcie. Aj vďaka tomu sa v kúpeľni môže stretať utilitárnosť s pôžitkom.
Najznámejšie hotely sa často pýšia počtom hviezdičiek alebo príslušnosťou k svetoznámej sieti. V nasledujúcom prípade však do popredia vystupuje iná prednosť – originálnosť. Na nároží ulíc Vysoká a Poštová v Bratislave sa možno stretnúť s novostavbou, popri ktorej asi nikto neprejde bez povšimnutia. Pôsobí totiž, akoby si na nej nechal filatelista zvečniť svoje cenné úlovky. V skutočnosti ide o nápad architektov z ATELIERU 3M Mariána Pokrivčáka a Moniky Štekláčovej, ktorí sa rozhodli, že hotel bude odrazom identity jednej z ulíc, na ktorých stojí.
Foyer Fakulty architektúry STU v Bratislave sa na prelome januára a februára zaplnil stolmi a stoličkami. Hoci mnohých návštevníkov určite lákala predstava vyskúšať ich, museli sa uspokojiť s vizuálnym zážitkom. Išlo totiž o návrhy mobiliáru pre verejné stravovanie v miniatúrnom vyhotovení. Vytvorili a prezentovali ich študenti troch vysokých škôl, ktoré v rámci medzinárodného projektu uzavreli spoluprácu s dvoma spoločnosťami. Aj preto výstava niesla názov Škola verzus firma.
V Rakúsku pristál ďalší priateľský votrelec. Po futuristickej budove Kunsthaus v Grazi od Petra Cooka a Colina Fourniera priletela k našim susedom ďalšia návšteva z kozmu. Svoj eliptický pôdorys rozprestrela neďaleko tirolského mesta Schwaz v susedstve rieky Inn a renomovaná rakúska architektonická kancelária Kaufmann & Rüf jej vtlačila výraz transparentnej zasklenej konštrukcie.
