Tohtoročný seriál o nadčasových architektonických dielach chceme venovať malým obytným súborom a obytným skupinám, ako sú robotnícke kolónie a podobne, ktoré si ešte zachovali svoje pôvodné urbanistické hodnoty a charakter a ich prostredie môže byť inšpiráciou aj pre dnešných tvorcov architektov a urbanistov.
Hoci Vysoké Tatry patria medzi najmenšie veľhory na svete, na Slovensku sú jednou z kľúčových destinácií v oblasti cestovného ruchu. Mohli by sa stať dovolenkovou destináciou medzinárodného významu, no tento potenciál sa dosiaľ naplno nestal skutočnosťou. Prečo? „Najmä preto, že sme zaspali vývoj, pričom do dnešného dňa Vysoké Tatry nemajú celkovú rozvojovú koncepciu,“ reaguje Bohuš Hlavatý, predseda predstavenstva Tatry mountain resorts, a. s. – spoločnosti, ktorá chce túto situáciu zmeniť. Cez svoje investície, ale aj koncepčnými vstupmi, ku ktorým patrí napríklad aj podpora pri vypracovaní urbanistickej štúdie Tatranskej Lomnice.
Ak základným zmyslom facility managementu je vytvoriť optimálne podmienky na výkon hlavného predmetu podnikania užívateľa, tak potom facility management hotela je špecifickou oblasťou, ktorá vedie k zabezpečeniu optimálneho prostredia pre hotelových hostí. „Uskutočňuje sa to v súčinnosti s minimalizáciou spotreby energie, pričom dôležité je dávať vlastníkovi hotela a hosťom pridanú hodnotu,“ dodáva Ing. Peter Brestovanský, riaditeľ divízie komplexnej správy nehnuteľností v spoločnosti Cofely, a. s. „Táto pridaná hodnota sa veľakrát skladá z menších celkov, ktoré treba vhodne pospájať.“
Klasifikačné znaky ubytovacích zariadení na začleňovanie do kategórií a tried sa na Slovensku stanovujú vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR číslo 277 z roku 2008. Ubytovacie zariadenie sa na základe klasifikačných znakov a splnenia fakultatívnych znakov zaradí do príslušnej kategórie.
Pribrzdenie horúčkovitého tempa stavebnej produkcie na Slovensku môže do popredia posunúť otázky estetizácie architektúry. Inak povedané, témou dňa sa opäť môže stať uplatnenie výtvarného diela v architektúre. Kedysi to bola samozrejmá súčasť kompozície a pôsobenia stavebného diela, dnes je väčšinou len trpiacou slúžkou, ktorá sa len občas dodatočne prilepí na budovu. Existujú však príklady uplatnenia sochárskeho diela, pri ktorom vzniká súlad. K takým patria aj umelecké diela manželov – akademických sochárov Marcely a Viliama Loviškovcov, ktoré harmonizujú tak v sakrálnom i administratívnom priestore, ako aj na verejnom priestranstve.
Náznaky tohtoročného ekonomického zotavenia Slovenska by sa postupne mali prejaviť aj v oblasti nehnuteľností. Už v tomto roku sa očakáva stabilizácia cien na realitnom trhu a jeho následné oživenie. Aj preto slovenskí developeri pripravujú projekty, ktoré svojou ekonomickou i projektovou precíznosťou by mohli mať šancu na úspech. Patrí k nim aj projekt areálu L & Š na Novozámockej ulici v Nitre, ktorý má už právoplatné územné rozhodnutie. Architektonická kancelária Csanda-Piterka ho pripravila ako polyfunkčný komplex, v ktorom sa nachádza obchodné centrum, hotel s biznis centrom i bytové domy.
Projekt Mladé Čunovo, ako napovedá jeho názov, je zasadený do mestskej časti Bratislava-Čunovo. Za developerským zámerom stojí skupina Bratislava Greenfields, ktorá vznikla ako joint venture medzinárodnej investičnej a manažérskej spoločnosti Reform Capital a investično-developerskej spoločnosti REALIZ. V budúcej zóne sa developer snaží vytvoriť nový rozmer – hľadá väzby medzi ľuďmi.
Za všetkým hľadaj ženu – hovorí francúzske nadčasovo múdre príslovie a platí aj pri Sobášnom paláci v Bytči. Jeho staviteľ – uhorský palatín a cisársky radca Juraj Thurzo – mal totiž 7 dcér a pred sebou neľahkú úlohu: všetky úspešne vydať. A na to potreboval reprezentačný priestor. V roku 1601 tak vznikol v areáli kaštieľa v Bytči objekt, ktorý sa stal jednou z najpôsobivejších renesančných stavieb na Slovensku. Nedávna komplexná reštaurátorská obnova Sobášneho paláca potvrdila jeho noblesu a od minulého mesiaca sa znovu využíva na sobášne obrady a kultúrne podujatia.
Slovensko bude už čoskoro mať svoju prvú školu v energeticky pasívnom štandarde. Žiaci základnej školy v Starej Turej nielenže budú mať praktickú ukážku ekologického zmýšľania, ale pobyt v škole sa im aj výrazne spríjemní. Nepretržitá cirkulácia kvalitného čerstvého vzduchu spôsobí, že učenie pre nich už nebude unavujúce. Súhra predstáv mesta a projektantov umožnila realizovať tento unikátny projekt aj u nás.
Aby ste dospeli k tomu svojmu ideálnemu bývaniu, mali by ste mať jasno v potrebách, určiť si priority a hľadať rovnováhu medzi žiaducim a možným. Mladým manželom sa to podarilo. Jednak preto, že presne vedeli, čo chcú, a jednak preto, že našli správneho architekta a spolu s ním správnu mieru – dom im dáva presne to, čo potrebujú. Nič menej, nič viac. Veď načo aj?
Energetická certifikácia budov na bývanie, a teda aj rodinných domov, je založená na hodnotení vlastností tepelnej ochrany budovy, vykurovacieho systému a ohrevu pitnej vody. Veľká heterogenita architektúry rodinných domov spôsobuje, že sa rodinné domy s veľkým faktorom tvaru – napríklad typu bungalov alebo átriové rodinné domy – postavené z najmodernejších materiálov a technológií pri súčasnom spôsobe hodnotenia v právnych predpisoch dostávajú do nepriaznivého hodnotenia, do energetickej triedy D alebo C. Oprávnene?
Nový dom pre mladú rodinu zo severnej Moravy mal spĺňať dve základné požiadavky – pohodlie a minimálnu spotreba energie. Pri výbere vhodného projektu kládli dôraz na modernú architektúru a skúsenosti projektanta s navrhovaním a výstavbou energeticky úsporných drevených domov. Nakoniec sa rozhodli pre návrh Ing. arch. Michaela Kocycha.
Akú lepšiu reklamu možno urobiť umeniu, ak nie umeleckým, ba priam výtvarným stvárnením schránky, ktorá ho hostí? Museum Brandhorst, otvorené tohto roku v Mníchove, dáva okolitému neoklasicistickému prostrediu najavo moderný charakter ukrývaných umeleckých artefaktov. Keď prechádzate popri ňom, nevdojak si uvedomíte, ako mäkko dokáže budova napriek svojej svojráznosti pôsobiť. Farebný exponát, za ktorým sa skrýva meno berlínskeho ateliéru Sauerbruch Hutton, premieňa už samotnú ulicu na svet abstrakcie.
Boli sme na moravskom vidieku – tam, kde nechýbala odvaha k pokojnej a pokornej architektúre. Stojí tam dom bez pátosu, v „prízemnom štýle“ pod strechou zelenou od trávy a sklonenou podľa miestnych predpisov.
Na severe a severozápade od Brna sa krajina mierne dvíha do zalesnenej pahorkatiny. Vidiecka zástavba sa tu tradične zdržiavala na rovinatých pozemkoch a len kde-tu sa odvážila na úpätia svahov. Kto sa vyberie do niektorých dedín len desať-päťnásť minút cesty autom od ruchu mesta, ten zistí, že za posledné roky sa súčasná výstavba rozbehla aj do vyšších polôh. Výhľady na krajinu, blízkosť lesa a možnosť zaujímavého architektonického riešenia rodinných domov opretých do svahov prilákali mnohých mešťanov k životu na vidieku.
