Mestská knižnica v Stuttgarte nepatrí k tradičným budovám, ktoré sa triafajú do vkusu väčšiny. Vďaka jedinečnému konceptu sa, našťastie, nedá zaškatuľkovať. Lutz Werner projekt tejto novej knižnice, situovanej na Mailänderskom námestí, uchopil z úplne inej perspektívy.
Iná hudba. Iní ľudia. Iná zábava – to je slogan azda najobľúbenejšieho Music baru v Trnave, ktorý zaujal aj porotu v súťaži Ceny za architektúru CE.ZA.AR 2012 a v kategórii Interiér získal cenu.
Jednotlivé poschodia paláca, na ktorých sa nachádzajú výstavné priestory spája samostatne stojaca zavesená rampa, ktorá zároveň vytvára kruhovú cestou. Vďaka nej majú návštevníci pocit ako keby sedeli v stroji času, ktorý sa pohybuje plynule po časovej priamke a dáva možnosť prežiť príbeh premien tohto architektonického skvostu v jednotlivých historických obdobiach.
V rebríčku najrozšírenejších materiálov (drevo, papier, kov, kameň, betón, keramika, sklo, textil, plasty a kompozity1) ) ašpiruje drevo svojimi komplexnými vlastnosťami a možnosťami použitia na jednu z najvyšších priečok. V súčasnosti, keď civilizovaný svet hľadá cesty, ako zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj, možno drevo označiť za surovinu budúcnosti – je obnoviteľným a dorastajúcim zdrojom, ktorý človeku poskytuje jedinečné a nenahraditeľné benefity: lesy, udržiavajúce nenapodobiteľné prírodné prostredie a klímu na život, neskôr materiál na nespočetné množstvo využití a na konci svojho životného cyklu2) tepelnú energiu.
Po viac ako 50-ročnej stagnácii výstavby z dreva si tieto technológie opätovne hľadajú miesto v slovenskom stavebníctve. Preberaním európskej legislatívy a postupnou úpravou slovenských noriem a predpisov sa drevo ako základný, ekologicky priateľský a trvale obnoviteľný materiál stáva alternatívou pre výstavbu najširšieho spektra objektov nielen pozemného staviteľstva.
Územie bývalých ovocných sadov na úpätí Malých Karpát v Záhorskej Bystrici dostáva novú podobu. Podľa investora je práve táto lokalita vhodným miestom na vybudovanie rezidenčnej štvrte. S podobným zámerom sa najmä v satelitných obciach hlavného mesta stretávame často, niekedy s lepším, inokedy s rozpačitým výsledkom. Projekt Záhorské sady však stojí za pozornosť najmä preto, že sa v mnohom od bežných obytných zón odlišuje.
Výsledným produktom projektu, ktorý nadväzuje na hmotovú štúdiu architekta Králička, je stavba základnej školy v pražských Radliciach. Do čoho iného by sa malo investovať viac ako do prostredia, v ktorom vyrastá elita národa – deti.
V prípade skeletových konštrukcií sa zaťaženie prenáša cez prútové, vodorovné a zvislé nosné prvky a následne sa bodovo odvádza do základovej konštrukcie. Pri priemyselnej výstavbe predstavujú skeletové konštrukcie lákavú alternatívu v porovnaní so stenovými systémom, pretože pri zmene vnútorného usporiadania nevyžadujú náročné stavebné úpravy. Vnútorná dispozícia skeletových konštrukcií sa pomerne ľahko prispôsobí meniacim sa požiadavkám
Tabakový priemysel zanechal na Slovensku viaceré významné priemyselné objekty. Väčšina pochádzala z 2. polovice 19. storočia. Tabakové továrne v Banskej Štiavnici, Smolníku, Spišskej Belej, Košiciach, Rimavskej Sobote, Nových Zámkoch, Veľkých Trakanoch a v Bratislave boli súčasťou priemyselného dedičstva minulosti, z ktorého dnes ostalo iba mizivé torzo. Príbeh bratislavskej tabakovej továrne je preto symbolický.
Po ničivom zemetrasení v meste L’Aquila v apríli 2009 sa bez strechy nad hlavou ocitlo niekoľko tisíc ľudí. Situácia si vyžadovala rýchle a zároveň trvalé riešenie, zriadenie provizória pre také množstvo ľudí nepripadalo do úvahy.
Už po januárovej obhliadke sídla spoločnosti GasOil sme mali celkom jasný pocit, že ide o výnimočnú stavbu. Je to azda vydarenou kompozíciou a osadením do krajiny, silným príbehom investora alebo zanietením všetkých, ktorí sa na stavbe podieľali? Mnohé objasnil autor objektu, ktorý získal ocenenie Stavba roka za rok 2012, architekt Peter C. Abonyi.
Menej prihlásených stavieb, ale viac kvality ako minulý rok. Progresívne technológie, inšpiratívna architektúra, ale ešte vždy málo stavieb, ktoré by viac šetrili energiou. Predseda poroty súťaže Stavba roka 2012 prof. Ing. Anton Puškár, PhD., tvrdí, že súťaž v podstate kopíruje situáciu v slovenskom stavebníctve.
Priemyselná architektúra nie je o exhibícii tvarov či o prevratných architektonických ideách. Je predovšetkým službou. Slúži tomu, čo ukrýva. A v prípade Telekom DataCentra v Bratislave to nie je málo. Je tam to najaktuálnejšie, čo môže dátové centrum poskytnúť. Ide zároveň o budovu, ktorá kladie veľký dôraz na princípy Green IT, čiže efektívnejšie využitie jednotlivých zdrojov energie a infraštruktúry.
Pavilónu dominuje oceľ a prírodné vŕbové prútie. Košikárstvom je inšpirované aj nádvorie, ktoré tvarovo pripomína prútený košík. Navzájom prepletené prúty vytvárajú nielen zaujímavý fasádny prvok, ale zároveň pôsobia ako tieniaci prvok proti slnečnému žiareniu. Výstavný pavilón je postavený na parcele s rozlohou 6 000 štvorcových metrov. Úžitková plocha je 7 500 štvorcových metrov. Okrem priestorov určených pre vystavovateľov, sa tu nachádzajú aj zóny pre hostí a organizáciu oficiálnych recepcií, hľadisko so 150 sedadlami a konferenčné miestnosti vybavené technikou umožňujúcou simultánne tlmočenie, tlačovou miestnosťou a podpornou zónou pre španielskych vystavovateľov. Architektúra výstavného pavilónu reflektuje španielske klimatické podmienky a snahu znovu uviesť do života tradičné košikárstvo. Voľba materiálov vytvára akýsi most medzi kultúrami dvoch svetov – Španielska a Číny.
Japonský architekt Sou Fujimoto mení spôsob, akým architektúru vytvárame a vnímame. Tvorí obydlie predstavivosti, ktoré je miestom, kde sa stretáva vedomé snívanie s podvedomým vnímaním. Navrhol drevený bungalov ako malý objekt, zvonku zdanlivo v primitívnom, základnom tvare kocky.
