Martin Krupauer

Obrรกลฅme mesto k vode, vyzรฝva ฤeskรฝ architekt Martin Krupauer

Partneri sekcie:

Tรฉma rieky a vลกeobecne vody sprevรกdza prรกcu Martina Krupauera uลพ tri dekรกdy. Ako tridsiatnik spolupracoval soย Jeanom Nouvelom na administratรญvnej stavbe stojacej priamo na Vltave, dnes vedie tรญm projektu Vltavskej filharmรณnie. Okrem Prahy je รบzko spรคtรฝ sย ฤŒeskรฝmi Budฤ›jovicami, pre ktorรฉ so svojรญm ateliรฉrom A8000 vypracoval ลกtรบdiu toho, ako mรก mesto pracovaลฅ sย vodnรฝmi tokmi.

Keฤ sa povie mesto a rieka, akรฉ sรบ vaลกe prvรฉ asociรกcie?

Som z juลพnรฝch ฤŒiech, takลพe celรฝ mรดj ลพivot sa neustรกle toฤรญ okolo vody. Navyลกe som aj sรบลฅaลพne plรกval, takลพe som trรกvil ลกtyri hodiny denne vo vode. Voda je pre mลˆa pozitรญvny ลพivel a platรญ to aj pre celรฝ nรกลก regiรณn โ€“ vody sa nebojรญme, naopak, snaลพรญme sa ju vลพdy vyuลพรญvaลฅ. Jedinรฉ, ฤo ma ลกtve, je, ลพe nemรกme more. (Smiech)

V portfรณliu ลกtรบdia A8000 nรกjdeme celรฝ rad projektov tรฝkajรบcich sa vody, od riadiaceho centra po urbanistickรฉ celky. Ako to?

Asi to mรก zaฤiatky vย skorรฝch 90. rokoch, keฤ sme v Parรญลพi u Jeana Nouvela robili mรกlo znรกmu urbanistickรบ ลกtรบdiu Smรญchova, bolo to eลกte pred Zlatรฝm Andฤ›lom (ลกtรบdio A8000 spolupracovalo s Jeanom Nouvelom na nรกvrhu obchodnรฉho centra Zlatรฝ Andฤ›l, poz. red.).

Nouvel veฤพmi dbal na hฤบbkovรฉ analรฝzy, vtedy sme starostlivo ลกtudovali Smรญchov a brehy, mal totiลพ robiลฅ eลกte Riverside Court pod ลพelezniฤnรฝm mostom. Na zรกklade toho nรกs potom ako veฤพmi mladรฝch architektov oslovil porevoluฤnรฝ starosta Lipna nad Vltavou, aby sme naลกli spรดsob, ฤo robiลฅ s rozpadajรบcim sa sรญdliskom po vรฝstavbe elektrรกrne a priehrady.

Vtedy bola tรกto obec iba na kopci a dole pri jazere boli moฤiare a starรฉ kempy. Urobili sme prvรฝ รบzemnรฝ plรกn, vzorom boli rakรบske mesteฤkรก pri jazerรกch. Potom priลกli holandskรญ investori, s ktorรฝmi sme vypracovali marรญnu โ€“ je sรญce trochu inรก, ako sme chceli, ale zrejme sme sa vฤaka tomu stali ลกpecialistami na prรญstavy v ฤŒechรกch a podobnรฉ projekty sa zaฤali nabaฤพovaลฅ.

Jazero Medard na Sokolovsku
ล tรบdio A8000 zvรญลฅazilo v urbanistickej sรบลฅaลพi na komplexnรบ premenu umelรฉho jazera Medard na Sokolovsku, ktorรฉ vzniklo banskou ฤinnosลฅou. | Zdroj: A8000

ฤŒo povaลพujete za najvรคฤลกiu zmenu vย nahliadanรญ na vzลฅah miest aย riek od 90. rokov?

Pre prvรฉ porevoluฤnรฉ vedenie mesta v ฤŒeskรฝch Budฤ›joviciach sme objednali aerotaxi a vyviezli sme sa nad mesto, aby sme si uvedomili, ลพe sรบ to takรฉ Benรกtky, ale pritom sme tu o vode prakticky akoby โ€žnevedeliโ€œ, hlavne o Vltave. Aลพ teraz hovorรญme oย tom, ลพe ju chceme zapojiลฅ do mesta.

รšplne zรกsadnou zmenou je to, ลพe sa brehy zbavujรบ svojej prvotnej servisnej funkcie, zรกsadnรฝm spรดsobom sa zmenila aj ฤistota riek v celom ฤŒesku, ฤo je rozhodujรบce, aby ste k vode vรดbec chceli รญsลฅ. Keฤ ste pred 30 rokmi kopli loptu do rieky, doslova sa kotรบฤพala po hladine โ€žvฤakaโ€œ odpadu zย celulรณzy zย papiernรญ, navyลกe rieka hrozne smrdela. A dnes tam sรบ pstruhy. Zmenili sa aj preferencie ฤพudรญ, majรบ viac voฤพnรฉho ฤasu a chcรบ ho trรกviลฅ v mestรกch.

Takลพe dnes ide hlavne oย moลพnosti, ako vyuลพiลฅ rieku na relax vย meste?

Ako prirodzenรบ sรบฤasลฅ kvalitnรฉho mestskรฉho ลพivota. Niekto sa chce popri koryte prechรกdzaลฅ, niekto leลพaลฅ. Myslรญm si vลกak, ลพe to vo vลกeobecnosti mรกme v sebe, prรญtomnosลฅ vody nรกm robรญ dobre, dokonca sรบ ลกtรบdie, ktorรฉ preukazujรบ, pozeranie na vodu je pre nรกs pozitรญvne.

Myslรญm si, ลพe sa zo sprรญstupลˆovania rieky obฤas robรญ veฤพmi veฤพkรก veda. Vo vรฝsledku je to vลกak dosลฅ jednoduchรฉ โ€“ staฤรญ brehy uvoฤพniลฅ, trochu ich zarovnaลฅ a pustiลฅ tam ฤพudรญ.

Nejde ani tak o to, ฤi to je svetovรก architektรบra alebo nie, vtip je vย tom, daลฅ brehy ฤพuฤom. Najskรดr musรญ prรญsลฅ spoloฤenskรฉ a politickรฉ rozhodnutie, aลพ potom sme na rade my architekti. Eลกte stรกle mรกme ฤo dohรกลˆaลฅ. Pozrite sa naprรญklad na Prahu, s brehmi je to tam katastrofa, mรกte nรกplavy na Raลกรญnovom nรกbreลพรญ, na Smรญchove a tรฝm konฤรญte. Potom eลกte moลพno Kampa. Pritom vลกak mรกme kilometre a kilometre praลพskรฝch brehov.

Nรกplavka
Plรกnovanรก nรกplavka na Zรกtkovom nรกbreลพรญ v centre ฤŒeskรฝch Budฤ›jovรญc | Zdroj: A8000

Na druhej strane mรกme skรบsenosลฅ s povodลˆami z roku 2002, ktorรฉ v nรกs vyvolali strach z toho, ฤo rieka dokรกลพe napรกchaลฅ.

To trvalo asi rok. Hovoril som to od zaฤiatku, uฤili nรกs to totiลพ Holanฤania. Diskusia nie je o tom, ฤi bรฝvaลฅ pri rieke, alebo nie, ale ako si s vodou spolunaลพรญvaลฅ. Zrovna vย juลพnรฝch ฤŒechรกch toto po storoฤia zvlรกdame. Keฤ sa pozriete, ako sa stavali rybnรญky a mlyny, ako naลกi predkovia stavali kamennรฉ domy po prรบdnici, dรกvali dvere hore aj dole, vedeli, ลพe nikdy sa nemรก bรฝvaลฅ na prรญzemรญ.

To, ลพe potom priลกiel turizmus a najdrahลกie ลกtvorcovรฉ metre sรบ tam, kde predtรฝm boli len vozy a seno, to uลพ je druhรก vec, ale to uลพ je nรกลก problรฉm, nie vody (smiech).

Naprรญklad v ฤŒeskom Krumlove bola vลพdy veฤพkรก voda, historicky boli povodne rรฝchle, vedelo sa, ลพe prรญdu a zase odรญdu. Keฤ sme robili Riverside s Jeanom Nouvelom a pripravovali projekt na storoฤnรบ vodu, priลกiel holandskรฝ investor a opรฝtal sa, preฤo ho chrรกnime pred storoฤnou vodou, tak som povedal, ลพe tu sa to tak robรญ. On na to, ลพe ฤi je na to nejakรฝ predpis. Hovorรญm, ลพe nie je. Chceli teda od nรกs vyฤรญsliลฅ, koฤพko stojรญ ochrana pred storoฤnou vodou, koฤพko pred ลกesลฅdesiatroฤnou a tridsaลฅroฤnou.

Spoฤรญtali sme, koฤพko by sa uลกetrilo. Mal takรฉ svoje krivky, jedna ลกtatistika storoฤnej vody a druhรก krivka investiฤnรฝch nรกkladov. Pretรญnali sa mu na รบrovni 33,5 roka. Pรฝtal sa ma, ฤi pรดjde dom chrรกniลฅ na tejto รบrovni. Odpovedal som mu, ลพe รกno, ale ฤo budeme robiลฅ, keฤ prรญde tรก storoฤnรก voda?

Jazero Medard
Vizualizรกcia zamรฝลกฤพanej premeny umelรฉho jazera Medard | Zdroj: A8000

Poriadna โ€žadministratรญvaโ€œ sa musรญ upravovaลฅ raz za desaลฅ aลพ dvanรกsลฅ rokov. Vลกetko ลพivรฉ v budove, rozvody, kotolne a tak, to vลกetko sme umiestnili nad storoฤnรบ vodu. Zรกroveลˆ dali podmienku, ลพe dom sa po povodni naลกtartuje do 24 hodรญn s tรฝm, ลพe vลกetko ostatnรฉ zaplatรญ poisลฅovลˆa. A bolo rozhodnutรฉ, takto sa sprรกval druhรฝ najvรคฤลกรญ svetovรฝ developer.

Vย akรฝch zahraniฤnรฝch mestรกch by sme sa mohli prรญstupom kย rieke inลกpirovaลฅ?

Vลกeobecne mestami pri mori, kde vฤaka kontajnerovej doprave doลกlo k prevrรกteniu priemyslu v prรญstavoch. Konkrรฉtne potom naprรญklad Viedeลˆ alebo Hamburg a jeho Hafencity. Parรญลพ sa chystรก budรบci rok prvรฝ raz v histรณrii otvรกraลฅ olympijskรฉ hry na Seine!

V Parรญลพi pracujรบ aj na tom, aby sa v Seine dalo kรบpaลฅ, podobnรฝ projekt pripravujรบ i v Berlรญne. Je to jeden z hlavnรฝch trendov dneลกka?

Myslรญm si, ลพe pobyt pri vode nemusรญ byลฅ nutne o kรบpanรญ. V Budฤ›joviciach sa vลกak pred dvoma rokmi urobili pontรณny na vode, kde si ฤพudia mรดลพu zaplรกvaลฅ, a sรบ doslova obsypanรฉ. Je to fantastickรฉ, ลพe len vybehnete z bytu a o sto metrov vleziete v strede mesta do vody. Ale opรคลฅ je to vฤaka dneลกnej dobrej ฤistote vody. Aj Praha bola eลกte pred sto rokmi plnรก plavรกrnรญ. Vtedy to nebolo len o oddychu, ale aj oย hygiene, samozrejme. Plavรกrne v kaลพdom meste.

Prevรกdzkovรฝ areรกl Povodia Vltavy
Prevรกdzkovรฝ areรกl Povodia Vltavy v ฤŒeskรฝch Budฤ›joviciach, 2009 aลพ 2014 | Zdroj: Jan Mahr

Akรฉ argumenty pouลพรญvate pri rokovaniach s politikmi, aby ste ich presvedฤili, ลพe sa oplatรญ investovaลฅ veฤพkรฉ peniaze do podobnรฝch projektov?

Dnes uลพ politici vedia, ลพe keฤ akokoฤพvek pomรดลพete zlepลกiลฅ prรญstup kย vode, obฤania to ocenia. Pravdupovediac, dnes uลพ nemusรญme bojovaลฅ za osvetu. Za desaลฅ rokov nastal obrovskรฝ posun.

Revitalizรกcie nรกplav a nรกbreลพรญ so sebou navyลกe prinรกลกajรบ aj znaฤnรบ ekonomickรบ nรกvratnosลฅโ€ฆ

Jednoznaฤne. Vo svete je mnoลพstvo takรฝch prรญkladov. Voda bola vลพdy o ekonomike, uลพ v stredoveku mlynรกr vedel, preฤo jej silu potrebuje, aj dneลกnรก prax je oย ekonomike, len v รบplne inom duchu. Je to dobre vidieลฅ vย Hamburgu: niektorรฉ drahรฉ projekty za pรกr dekรกd dokรกลพu pomรดcลฅ s rieลกenรญm inรฝch problรฉmov aย majรบ dlhodobo pozitรญvny vplyv.

Pre ฤŒeskรฉ Budฤ›jovice ste roku 2020 spracovali ลกtรบdiu Mesto a voda. Ako k tomu doลกlo?

Je to vlastne dlhลกรญ prรญbeh. Podobnรฝ dokument sme pre Budฤ›jovice vytvรกrali uลพ pred 20 rokmi, moลพno sme tรฝm trochu predbehli dobu. Vtedy sa zaฤalo na kraji hovoriลฅ o splavnenรญ Vltavy a rekreaฤnej plavbe.

Bolo jasnรฉ, ลพe nejde len o konkrรฉtne marรญny a vzdรบvadlรก, ale ลพe je dรดleลพitรฉ zameraลฅ sa aj na to, ฤo to urobรญ s okolรญm. Mesto si u nรกs vtedy objednalo analรฝzu, ako by sa na to malo pripraviลฅ. Dokonca sa vtedy diskutovalo aj tom, ฤo to urobรญ s cestovnรฝm ruchom. To vลกetko sa spracovalo aย potom… priลกla povodeลˆ. V tej aktuรกlnej ลกtรบdii je mnoho princรญpov rovnakรฝch.

Velรญn
Velรญn plavebnej komory v obci ฤŒeskรฉ Vrbnรฉ, 2011 | Zdroj: Jan Mahr

Akรฉ sรบ jej hlavnรฉ zรกvery?

Spรกjanie rozdelenรฝch ฤastรญ mesta, to je v Budฤ›joviciach naozaj problรฉm. Mรกme tu prakticky tri mestรก โ€“ centrรกlne, zรกpadnรฉ (sรญdlisko za Vltavou) aย vรฝchodnรฉ (za ลพeleznicou). ฤŽalej ide o celkovรฉ obrรกtenie mesta smerom k vode aย po tretie vo vลกeobecnosti oย to, aby sa v meste dobre ลพilo. Dnes uลพ nemusรญme cez vรญkend utekaลฅ na chalupu, pretoลพe mestรก ฤพudรญ bavia.

Darรญ sa navrhovanรฉ rieลกenia zavรกdzaลฅ do praxe?

รno, uลพ mรกme mรณla na vode, nedรกvno sa otvoril ลกportovo-relaxaฤnรฝ park Vltava, dorรกba sa dokumentรกcia pre Slneฤnรฝ ostrov, ฤo je ฤalลกie sprรญstupnenie vltavskej nรกplavy. Odovzdali sme aj dokumentรกciu k รบzemnรฉmu rozhodnutiu na nรกplavu na Zรกtkovom nรกbreลพรญ, na jeseลˆ by uลพ mali vyberaลฅ dodรกvateฤพa.

Projektuje sa cyklotrasa pri Vltave, pripravuje sa architektonickรก sรบลฅaลพ na akvapark pri Vltave podฤพa vzoru ostatnรฝch ลกportovรฝch stavieb. Na moje veฤพkรฉ prekvapenie sa to rozbieha na plnรฉ obrรกtky.

Aktuรกlne sa dorรกba park Dukelskรก, zaฤala sa rekonลกtrukcia kultรบrneho domu Slavia, jej sรบฤasลฅou je aj kus nรกbreลพia. Ak sa podarรญ prepojiลฅ tieto zรกmery spoloฤne so Zรกtkovรฝm nรกbreลพรญm, zรญska mesto kilometer famรณznej nรกplavy. Som presvedฤenรฝ, ลพe to centrum totรกlne pozdvihne.

Tรฝmto zรกmerom by mohlo pomรดcลฅ aj to, ลพe ฤŒeskรฉ Budฤ›jovice boli zvolenรฉ za Eurรณpske hlavnรฉ mesto kultรบry na rok 2028, nemyslรญte?

Urฤite. Jednou z hlavnรฝch tรฉm kandidatรบry je nakoniec spรกjanie, ฤo sa tรฝka aj urbanizmu mesta. Veฤพa projektov sรบvisiacich s vodou sa v kandidatรบre spomรญna. Vลพdy je dobrรฉ, keฤ mรก vรญzia nejakรฝ konkrรฉtny symbol.

ฤŒo si podฤพa vรกs vย sรบvislosti sย vodou eลกte len zaฤneme uvedomovaลฅ vย budรบcnosti?

Stรกle viac sa bude rieลกiลฅ sucho, tรฝm som si istรฝ. Pred povodลˆou mรดลพete utiecลฅ, s vodou sa dรก pracovaลฅ, ale so suchom to nejde, na to sa musรญme pripraviลฅ. Takลพe sa oblรบkom zase vraciame k tomu, ลพe sa musรญme vย prvom rade nauฤiลฅ dobre pracovaลฅ s vodou.

Martin Krupauer
Martin Krupauer | Zdroj: Honza Zima

Martin Krupauer (1960)

Vyลกtudoval Stavebnรบ fakultu ฤŒVUT v Prahe aj architektรบru na praลพskej AVU. Spoloฤne s Martinom Skล™รญteckรฝm viedol รบspeลกnรฉ ลกtรบdio A8000 uลพ od roku 1989, teraz na jeho ฤele stojรญ s Pavlom Kvintusom. Krupauer sa okrem architektรบry sรบstredรญ aj na stratรฉgie premien transformaฤnรฝch รบzemรญ, bol ฤlenom komisie hlavnรฉho mesta Prahy pre novรฝ Metropolitnรฝ plรกn 2017, v sรบฤasnosti vedie tรญm pripravujรบci projekt Vltavskej filharmรณnie.

Rozhovor vyลกiel v ฤeskom magazรญne ASB 4/2023