Modro-zelená infraštruktúra v Škandinávii: Ako sa industriálne mesto Malmö premenilo na ekologickejšie
redakcia ASB 
Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru navštívila minulý rok spolu so Slovenskou agentúrou životného prostredia Škandináviu, v ktorej sa inšpirovala vydarenými projektmi modro-zelenej infraštruktúry. Nápady a riešenia zo švédskeho Malmö, ktoré sa premenilo z industriálneho mesta na zelené a udržateľné, s nami zdieľal Milan Klinčok. Prečítajte si ďalší zo série článkov, ktoré pre nás pripravil.
Malmö zvolilo ambicióznu stratégiu stať sa do roku 2030 uhlíkovo neutrálnym mestom. Hlavnou prioritou Švédska, ako aj iných okolitých krajín, je však adaptovať sa na negatívne vplyvy zmeny klímy a znižovať škody nárazových búrok pomocou modro-zelených opatrení. Súčasťou tejto stratégie je aj adaptácia na zmenu klímy pomocou riešení, ktoré majú znížiť dopady prívalových dažďov, horúčav a sucha.
V noci 30. augusta 2014 spôsobil dážď o sile 40 mm/h veľké škody najmä v provincii Skåne, v južnej časti Švédska, vrátane tretieho najľudnatejšieho mesta Malmö. Išlo konkrétne o úhrn zrážok 120 mm v priebehu šiestich hodín. Podľa prieskumu najväčšej švédskej poisťovne Folksam sa riziko škôd spôsobených zmenou klímy za posledných 30 rokov zdvojnásobilo.
Postupné zmeny v plánovaní sa začali už približne v roku 2004, kedy sa 13 developerských spoločností spolu s architektonickými ateliérmi a občanmi mesta zúčastnilo ,,kreatívnych dialógov“. Sústredili sa na štyri aspekty udržateľnosti ako kvalitná architektúra, sociálna, ekonomická a ekologická udržateľnosť. Proces sprevádzaný konferenciami, workshopmi, otvorenými diskusiami a seminármi trval dva roky.
Jeho výstupom boli kompromisy v parametroch ako napríklad ceny za prenájom obytných priestorov, zníženie spotreby elektrickej energie, zelené plochy a ich prepojenia pre synergiu a zvýšenie biodiverzity a tiež dôležitá efektívnejšia separácia odpadov. Z podobných interakcií vzišli mnohé ďalšie nástroje ako eko-štvrte (eco-districts) či faktor zelenej plochy (green space factor), ktorý máme aj u nás, avšak rieši zväčša kvantitatívne a nie kvalitatívne naplnenie zeleňou.
Z prístavnej zóny udržateľná obytná štvrť
V priebehu tohto prerodu získalo Malmö Bo01 Západný prístav. Pre domácich Västra Hamnen. Pôvodná industriálna a prístavná zóna so znečistenou pôdou sa premenila na obytnú štvrť s dlhými promenádami, kde môžno pozorovať západy slnka, s mrakodrapom Turned Torso za chrbtom a pohľadom na Kodaň v diaľke pred sebou. Je popretkávaná zeleňou aj jazierkami.
Dôraz sa v tejto udržateľnej lokalite kladie hlavne na prácu s vodou. Forma musela byť esteticky príjemná, čo dokazuje systém menších vodopádov, jazierok a kanálikov. Dostatok podzemnej vody sa využil najmä pri návrhu energetického modelu novej výstavby. Bo01 sa pýši 100-percentnou spotrebou udržateľnej energie, prevažne z podzemného vodného registra desiatich 40 metrov hlbokých vrtov s teplotou 10 °C. Sú prepojené s 1 400 m2 solárnych kolektorov (na strechách) na ohrev vody. Tým pádom sa vytvára hlavne zásoba tepla na zimu.
Celej štvrti pomáha v efektívnosti systém potrubí rozdelení podľa typu média a to: morská voda, podzemná voda, ohriata a ochladená pre HVAC. Elektrickú energiu dodáva aj 2 MW veterná turbína neďaleko prístavu, umiestnená tri kilometre od obytných budov, a ako dodatok v prípade špičky je tu aj 120 m2 fotovoltických panelov. Táto sieť je prepojená s mestskou elektrickou sieťou.
Ulica s dažďovými záhradami so špeciálnym filtrom
Štvrť Västra Hamnen a staré centrum mesta spája ulica Neptunigatan. Je prvou fázou rozsiahleho projektu Gäddorna, ktorého cieľom je premena verejných priestorov na multifunkčné ulice.
Kľúčovou požiadavkou magistrátu bol manažment dažďovej vody z ulice. Zrealizovali sa tu preto dažďové záhrady, ktoré filtrujú a riadia jej prietok. Tieto biofiltre využívajú prirodzené procesy. Zadržiavaním zrážok v blízkosti miesta, kde padajú, sprístupňujú vodu na výživu vegetácie. Jedná sa teda o aplikovanie viacerých permakultúrnych princípov.
Na začiatku zrekonštruovanej ulice stojí parkovací dom Godsmagasinet so zelenou fasádou. Na východ orientovanú stenu z keramických dosiek lemujú okrem alchemilky, prasličky a ďalších trvaliek aj vtáčie búdky. Z južnej strany budovy okrem tieniacich prvkov pokrývajú štvrtinu steny fotovoltické panely.
Projekt ulice ako celku je pozoruhodným príkladom efektívnej implementácie modro-zelenej infraštruktúry aj vďaka použitiu rôznych zmesí minerálnych substrátov, ktorých základom je makadam alebo piesok. Používanie tejto metódy sa darí implementovať aj v Českej Republike, a to vďaka Martinovi Vysokému, architektovi priamo zo švédskeho ateliéru EDGE.
Park s biouhlím v pôde
Parku Varvsparken od roku 2005 dominuje druhý najvyšší škandinávsky mrakodrap Turned Torso. Architekti z ateliéru Edge tu použili výsadbový substrát s prímesou biouhlia. Hlavnou úlohou biouhlia v tejto oblasti bolo predovšetkým zlepšiť štruktúru pôdy, ktorá je veľmi piesčitá.
Park je pretkaný vegetáciou a interaktívnymi prvkami najmä pre deti. Časťami ako promenáda, pobrežný les a lužný les je park rozdelený na viacero sekcií. Veľký dôraz sa kládol na večerný zážitok. Vyvýšený chodník v strede parku spríjemňuje svojím jedinečným osvetlením nočné prechádzky.
Vo Varvsparken dokonca prebehol pokus, ktorý skúmal vplyv biouhlia na priemer stromov a ich reakciu na stresové faktory ako napríklad sucho. Kým časť pôdy v parku v mikrolese bola zmiešaná s biouhlím a kompostom, časť bola ponechaná bez neho. Ukázalo sa, že stromy so zmesou v pôde mali zdravší a rýchlejší rast a boli odolnejšie voči suchu. Tento projekt potvrdil, aký silný vplyv môže mať biouhlie na podporu odolnosti rastlín a biodiverzity v mestskom prostredí.
Štvrť s najmenším počtom stromov
Na jeseň roku 2020 sa dočkala záchrany aj lokalita s najmenším počtom stromov v Malmö. Celkovo sa v štvrti Möllevången dosadilo zhruba 150 stromov. Jedným z hlavných merateľných ukazovateľov projektu je celková plocha korún stromov. Populárne pravidlo 3-30-300 je síce prísnejšie ako stanovený cieľ štvrte na 25 %, avšak skok z 9 % bol viditeľný okamžite po výsadbe.Všeobecne sa uvádza že má Malmö pokrytie korunami na 18 % .
Aj v Bratislave je však vidieť rozdiely medzi jednotlivými časťami mesta, preto je dôležité dizajn a podporu prispôsobovať aktuálnemu stavu zelene. S týmto výpočtom je, samozrejme, momentálne najväčší problém. Nielen mesto Malmö hľadá inovatívne metódy na meranie takého atypického parametra.
Čo je pravidlo 3-30-300?
Cecil Konijnendijk, holandský výskumník a pedagóg, vytvoril po 25-ročnom výskume návody pracujúce vo vzťahu rastlín a človeka. Sú známe ako pravidlo 3-30-300. Každý by mal mať možnosť vidieť zo svojej školy, práce alebo domu aspoň tri stromy. Aspoň 30 % plochy štvrte by mali pokrývať koruny stromov. Podobné údaje sa využívajú najmä pri práci s UHI efektom (efekt mestských tepelných ostrovov). A posledné číslo 300 znamená vzdialenosť od domu maximálne 300 metrov k najbližšej verejnej zeleni.
Pri výbere konkrétnych druhov stromov bola v štvrti Möllevången okrem plochy koruny dôležitá i doba, v ktorej je tieň najpotrebnejší a zároveň najsilnejší s dôrazom na diverzitu. Následne vznikol zoznam Climate-smart trees, teda zoznam šitý na mieru pre danú lokalitu a jej podmienky. Aj v tomto projekte sa použil štrukturálny substrát, či už pri výsadbe, alebo pri dažďových záhradách.
Ide zároveň o prvý projekt v meste, kde sa dažďová voda dostáva z komunikácie priamo do koreňovej zóny stromu. A to vďaka uplatneniu metódy BGG systému (Blue Green Grey), kde sú spevnené plochy, vegetácia a dažďová voda premyslene prepojené tak, aby plnili synergický efekt.
Zelenou môže byť akákoľvek strecha
Poslednou ale dôležitou zastávkou v Malmö je Škandinávsky inštitút pre zelené strechy. Od svojho založenia v roku 2000 mal na okolie veľký vplyv. Pracovníci tohto centra majú na starosti mnoho úloh širokej škály.
Okrem výskumu sa starajú o verejné zelené strechy v okolí (40 až 50 ročne), edukáciu verejnosti aj odborných pracovníkov. Podieľajú sa tiež na pretváraní aj tých najmenších prístreškov na bicykle, prípadne odpadkové kontajnery. Zelenou môže byť podľa inštitútu každá strecha, od veľkej budovy až po striešky s výmerou 20 m2.
Mesto Malmö presadzuje integrovaný prístup, ktorý spája adaptáciu, mitigáciu (zmierňovanie), inováciu politiky, zapojenie zainteresovaných strán a udržateľnosť naprieč úrovňami riadenia. Tým prispieva ku globálnym poznatkom. Vyniká aj v komplexnej stratégii zameranej na susedské vzťahy a participáciu. Industriálne mesto sa vďaka tomuto postupu v posledných rokoch premenilo na študentské aktívne mesto podnikajúce kroky, aby sa stalo environmentálnou špičkou.
