Najlyrickejšie nové múzeum v Európe

18. apríla 2017

Partneri sekcie:

Lisabon dostal nový stánok umenia. Priniesol takú mieru architektonickej kvality, že sa dostal aj do užšieho výberu na najprestížnejšie európske ocenenie – Cenu Miesa van der Roheho 2017.

01 VELKA NA DVE STRANY Copyright Francisco Nogueira N7

Kultúrny komplex má už dnes prívlastok „najlyrickejšie nové múzeum v Európe“. Do hlavného mesta Portugalska však priniesol aj ďalšie silné momenty. Prinášame tie najvýraznejšie.

Top momenty

Pri pohľade od rieky Tajo pôsobí ako malebná, mierne spenená vlna, ale aj ako symetrická šošovka na nábreží s najvyšším bodom v strede kompozície. Je organicky zasadená do okolitej historickej zástavby, akoby tam stála odjakživa. Múzeum umožnilo integrálne prepojenie medzi mestom a vodou – medzi mestskou štvrťou Belém, odkiaľ v minulosti vyplávali mnohí skvelí portugalskí moreplavci, a riekou Tajo, ktorá sa neďaleko vlieva do Atlantiku.

Projekt zrekonštruoval starú elektráreň Central Tejo zo začiatku 20. storočia, ktorú harmonicky prepojil s novým muzeálnym komplexom, kde má sídlo významná súkromná nadácia EDP so zameraním na kultúru, výskum, vedu a energiu. Ďalej je to invenčné prepojenie exteriéru a interiéru, kde sa stierajú tradičné pojmy, ako sú strecha, miestnosť, okná, a diváci sa voľne pohybujú po celom priestore.

Pri pohľade od rieky Tajo pôsobí múzeum ako mierne spenená vlna, ale aj ako symetrická šošovka na nábreží. Vľavo je zrekonštruovaná elektráreň zo začiatku 20. storočia, ktorá je súčasťou komplexu.

Fasáda sa skladá z takmer 15 000 plastických keramických platní, ktoré odkazujú na silnú historickú tradíciu remesiel a najmä keramiky. Vytvárajú zvlnený povrch formy spájajúcej terasu na vrchu strechy s nábrežnou promenádou. Zároveň vytvárajú pôsobivú hru svetla, tieňa a trblietavého odrazu vody.

Zavesená strecha vytvára mohutný tieň pre návštevníkov v preslnenom meste a zároveň odráža slnečné lúče od vody a vedie ich priamo do objektu. Svetlo je tak umeleckým i funkčným partnerom a celá jeho energia sa využíva v miestach, kde je to v múzeu potrebné…

Pôdorys 1. NP

Podstatné je nábrežie

Vybrané momenty architektúry nového múzea v Lisabone potvrdzujú aj slová britskej architektky Amandy Levete, ktorá navrhla dizajn objektu: „Snažili sme sa vyjadriť ambície nadácie EDP smerom k Lisabonu, a preto náš návrh sleduje najmä kontext miesta, vytvára fyzické, ale aj konceptuálne prepojenie s nábrežím a srdcom samotného mesta.

Z terasy je pôsobivý výhľad na nábrežie, ale aj na neďaleký maurský hrad São Jorge.

Nábrežie je na tomto mieste podstatné a my sme sa ho snažili vtiahnuť do našej architektúry, aby ju doslova spoluvytváralo a dotváralo.“ Len pripomenieme, že Amanda Levete (nar. 1955) pracovala v rokoch 1989 – 2009 s pôvodom českým architektom Janom Kaplickým v ateliéri Future Systems, kde rozvíjala organický a konceptuálny dizajn.

Amanda mala s Janom Kaplickým syna Josefa a obidvaja architekti sa rozviedli v roku 2006. O tri roky neskôr si založila vlastný ateliér s názvom AL_A, pričom získala množstvo ocenení vrátane Stirlingovej ceny.

Z terasy je pôsobivý výhľad na nábrežie, ale aj na neďaleký maurský hrad São Jorge.

Kunsthalle

Slávnostné otvorenie múzea bolo začiatkom októbra minulého roku, ale až v marci tohto roku sa dokončila druhá etapa Kunsthalle a s ňou aj elegantný most pre peších, ktorý je prepojený s plošinou na jej streche, čím sa múzeum otvorilo aj návštevníkom z mesta. Kompletizácia priniesla aj reštauráciu a park navrhnutý ateliérom Vladimir Djurovic Landscape Architecture.

Kunsthalle má aj s exteriérom plochu 38 000 m², čo je výpravný priestor na rôzne umelecké druhy. V strede Kunsthalle sa nachádza Oválna galéria s 1 200 m², ktorej priestor sa vlní rôznymi zakrútenými chodbami a prepája okolité miestnosti. Oválna galéria je obklopená Hlavnou galériou s ďalšou tisíckou štvorcových metrov flexibilnej plochy, kde nechýbajú miestnosti na projekciu, videá a ďalšie menšie priestory na workshopy.

V strede Kunsthalle sa nachádza Oválna galéria s 1 200 m², ktorej priestor sa vlní rôznymi zakrútenými chodbami a prepája okolité miestnosti.

Utopia/Dystopia

V marci bola skompletizovaná inauguračná výstava s názvom Utopia/Dystopia, na ktorej sa predstavujú súčasní umelci z celého sveta pracujúci s myšlienkami utópie alebo anticipujúci objavenie príznakov dystopie (voľne povedané, všetko to, čím už utópia nie je, teda kde prevláda teror a útlak).

Ich súčasťou boli expozície inštalované v novostavbe, ale aj v priestoroch historickej budovy elektrárne: 4. ročník architektonického trienále v Lisabone, Svet kultových dizajnérov Charles a Ray Eamesovcov a Pynchon Park v podaní Dominique Gonzaleza-Foerstera. Z tých najnovších spomeňme rozsiahlu expozíciu s názvom Variabilné rozmery – umelci a architektúra, ktorá do 29. mája predstavuje aktuálny pohľad na rôzne dialógy medzi obidvomi disciplínami.

Ako to povedal riaditeľ múzea Pedro Gadanho? „So svojím dedičstvom priemyselnej architektúry vytvára múzeum zbierku portugalského umenia a invenčného výstavného programu. Chce byť kultúrnym priestorom objavovania, kritického myslenia a globálneho dialógu…“ Kiežby niečo z jeho slov dovialo z Atlantiku aj k nám – a o architektúre ani nehovoriac…

Interiér výstavných miestností má množstvo chodieb.

MÚZEUM UMENIA, ARCHITEKTÚRY A TECHNOLÓGIE

Klient: Nadácia EDP
Autor architektonického návrhu: AL_A
Hlavný architekt: Amanda Levete
Lokálny architekt: Aires Mateus e Associados
Krajinná úprava: Vladimir Djurovic Landscape Architecture
Generálny dodávateľ: Alves Ribeiro
Slávnostné otvorenie: 5. október 2016
Dokončenie 2. fázy: marec 2017
Celkové investície: 20 mil. €
Celková plocha pozemku: 38 000 m²
Podlažná plocha pozemku: 7 400 m²
Výstavná plocha: 2 855 m²
Plocha verejného priestranstva: 9 430 m²
Plocha strechy: 8 100 m²
Plocha južnej fasády: 1 130 m²