Nový územný plán Bratislavy vchádza do platnosti v septembri 2007

29. júna 2007

Partneri sekcie:

Súčasný územný plán Bratislavy pochádza zo 70. rokov. V roku 1993 prebehla jeho aktualizácia a v máji tohto roku sa podarilo dlho očakávaný nový územný plán jednohlasne schváliť. V dnešnom príspevku predstavíme hlavné rozvojové územia mesta, tak ako s nimi uvažuje nový územný plán.

Nábrežie Bratislavy

Je to oblasť, ktorá na mape na vedľajšej strane figuruje pod označením A. Na ľavom brehu Dunaja zahŕňa priestor už v súčasnosti pripravovaného River Parku a zóny Eurovea. Ďalej je to Podhradie (územný plán zóny schválený v roku 2006) a pokračovanie zóny Pribinova. V zimnom prístave sa uvažuje o výraznejšej transformácii územia, aj keď táto zmena v novom ÚPN ešte nie je zahrnutá. Podstatou transformácie je integrácia priestoru prístavu do urbánnej štruktúry mesta.

Na petržalskom brehu je to priestor vymedzený Einsteinovou ulicou, Novým mostom a Prístavným mostom. V priestore medzi Novým mostom a mostom Apollo ÚPN počíta so zástavbou v zmysle centrálnej mestskej zóny a na území, ktoré vymedzuje most Apollo a Prístavný most, ráta s využitím pre viacúčelovú halu širšieho významu. Pre túto časť Petržalky je od roku 2006 v platnosti územný plán zóny.

Lamačská brána – severozápadná rozvojová os

Túto oblasť, na mape označená ako B, vymedzuje mestská časť Devínska Nová Ves a obec Záhorská Bystrica. V priestore medzi Devínskou Novou Vsou, závodom Volkswagen a diaľnicou D1 plánuje využitie územia pre mestské funkcie. Do tohto územia spadá aj pripravovaný projekt novej štvrte The Port s nákupnou zónou, zábavou, administratívou a bývaním.

Vajnory-Rača – severovýchodná rozvojová os

Pod označením C je na mape zobrazené ďalšie významné rozvojové územie, ktoré sa nachádza medzi mestskými časťami Vajnory a Rača. ÚPN ráta s využitím územia pre vedu a výskum (projekt technologicko-výskumného parku CEPIT, ktorý zahŕňa funkcie vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry a čiastočne aj bývania). Ďalším rozvojovým priestorom je plocha bývalého športového letiska Vajnory, ktorému ÚPN nemení pôvodnú funkciu. Uvažuje sa však s využitím pre mestské funkcie bývania, občianskej vybavenosti atď.

Dopravný uzol Východné mesto

V oblasti označenej ako D sa v ÚPN ráta s rozvojom dopravného uzla, ktorý podporuje projekt TEN-T a plánované železničné prepojenie s Parížom. Na tento rozvoj nadväzuje projekt Východné mesto, teda administratívno-obchodné a distribučné centrum.

Petržalka – južný smer

ÚPN plánuje predĺženie centrálnej osi Petržalky až po mestskú časť Jarovce s prevahou funkcie bývania (oblasť E). V súčasnosti sa pripravuje výstavba električkovej trate zo Šafárikovho námestia cez stred Petržalky až po depo v Janíkovom Dvore na južnom okraji sídliska.

Petržalka – šport a rekreácia

Pod označenie F na mape spadá širšia oblasť športu a rekreácie. ÚPN v oblasti lužných lesov a dunajských ramien, ktorá siaha až k vodnej nádrži Gabčíkovo, počíta s funkciou rekreácie a športu medzinárodného významu (s možnosťou usporiadania športových súťaží a pod.)

Mestský okruh Bratislavy

Pod označením G figuruje na mape mestský dopravný okruh, ktorý by mal mesto odbremeniť od regionálneho a medzinárodného tranzitu. ÚPN zatiaľ ráta s polkruhom, ktorý má prepojiť diaľnicu D1 s diaľnicou D2 a pokračovať smerom na juh s výhľadom uzavretia okruhu cez rakúske územie.

IV. kvadrant

V prirodzenom spádovom území Bratislavy sa nachádza časť územia Rakúska s priľahlými obcami (Berg, Kitsee apod.). ÚPN tieto rozvojové plochy rieši iba na území SR, ale podľa slov Vladimíra Hrdého zo sekcie územných programov mesta bratislavského magistrátu pomaly pribúdajú spoločné aktivity s rakúskymi obcami v spádovej oblasti Bratislavy.

Obr. 1: Územný plán Bratislavy a jej hlavné rozvojové územia – dokument na stiahnutie tu

Obr. 2: Územný plán Bratislavy – Komplexné riešenie – Priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia – dokument na stiahnutie tu

Návrh funkčného využitia územia s určením prevládajúcich funkčných území vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného využívania
si môžete stiahnuť tu.

Obr. 3: Územný plán Bratislavy – Regulačný výkres – dokument na stiahnutie tu

Obr. 4: Územný plán Bratislavy – Verejné dopravné vybavenie – dokument na stiahnutie tu

Názor hlavného architekta

Ako hodnotí nový ÚPN Bratislavy Štefana Šlachta, hlavný architekt Bratislavy?
Schválenie nového územného plánu mesta Bratislavy bol krok, ktorý sme netrpezlivo očakávali. Je strategickým dokumentom, ktorý môže a mal by pomôcť pri ďalšom rozumnom a riadenom rozvoji mesta. Či to bude v skutočnosti tak, závisí samozrejme aj od toho, ako sa bude rešpektovať a ako ho ovplyvnia rôzne zmeny a doplnky.

V čom sa líši od predchádzajúceho?
Líši sa predovšetkým mierkou spracovania. V minulosti bol spracovaný v mierke 1 : 25 000, nový plán je už v mierke 1 : 10 000. Rozšírili sa plochy bývania a zelene, pribudli polyfunkčné plochy a ráta sa s úbytkom priemyselných plôch. Stanovili sa aj určité podmienky, napríklad pre umiestňovanie výškových stavieb.

Kde má tento dokument rezervy?
O rezervách je v súčasnosti ťažko hovoriť. Zánik hraníc so vstupom Slovenska do Schengenského priestoru ešte ovplyvní mnohé veci. Z Kittsee, Bergu či Wolfstahlu sa stanú prímestské obce Bratislavy, ktoré budú k centru bližšie ako Lamač či Rača. Tento takzvaný IV. kvadrant sa stane najzaujímavejším rozvojovým územím. Uvažovaná spleť vodných kanálov popod Petržalku sa stane reálnou šancou rozvoja bývania a rekreácie (v novom ÚPN sa IV. kvadrant nenachádza, pozn. red.)

Mohol by jasnejšie definovaný verejný záujem pomôcť developerom vytvárať kvalitnejšie projekty?
Verejný záujem je aj dnes zreteľne definovaný. Skôr ide o jeho rešpektovanie. Nové veľké projekty by mali vytvárať aj primerané verejné priestory. Zastavovanie pozemkov na 100 %, ako to dnes mnohí developeri robia, by sa malo stať minulosťou. Nehoráznosti, akými je kauza Šancová či veža Aupark, by mali byť minulosťou. Kvalitnejšie projekty však vzniknú vtedy, keď ich developeri budú chcieť. Samozrejme, je potrebné, aby verejnosť kvalitu vyžadovala. Konkurencia bude veľká, preto už dnes treba investovať do budúcej kvality mesta.

(lh)
Zdroj: www.bratislava.sk