Green Building Summit 2023
Galéria(11)

Mestá môžu byť zelenšie. Európski architekti v Bratislave ukázali, ako sa to dá dosiahnuť

Partneri sekcie:

Ako premeniť štvorprúdovku na plnohodnotnú mestskú štvrť, ako vzniká najvyššia drevená stavba na svete či návrh parku s meteostanicami na meranie teploty a znečistenia ovzdušia. Tak vyzerajú výzvy pre architektov z popredných európskych ateliérov, ktorí sa stretli 27. apríla 2023 v Bratislave na konferencii Green Building Summit 2023.

Najvýznamnejšie slovenské podujatie venované téme udržateľnosti v architektúre bolo tento rok zamerané primárne na plánovanie zelených mestských štvrtí a príklady stavania moderných drevených budov. O dôležitosti témy svedčí, že záštitu nad konferenciou spolu s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom prevzala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá vo svojom príhovore vyzdvihla naliehavosť klimatickej krízy a ocenila zameranie konferencie na praktické kroky ústiace k uhlíkovej neutralite.

Drevostavby sa v zahraničí stávajú jedným z pilierov znižovania uhlíkovej stopy vo výstavbe a hojne sa využívajú aj pri veľkých a náročných developerských projektoch. Architekti hrajú v tomto smere nenahraditeľnú úlohu a aj na Slovensku čelia výzve začleniť využitie dreva ako kľúčového obnoviteľného materiálu už do svojich ideových návrhov.

Množstvo rozmanitých a inšpiratívnych spôsobov, ako sa dá pristupovať k drevostavbám v modernej architektonickej praxi, predstavili hostia Patrick Lüth z nórskeho ateliéru Snøhetta a Mads Kaltoft z dánskeho ateliéru Schmidt Hammer Lassen Architects.

záštitu nad konferenciou spolu s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom prevzala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová.
záštitu nad konferenciou spolu s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom prevzala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. | Zdroj: SKGBC

Patrick Lüth vo svojej prednáške hovoril o spôsoboch, ako nahrádzať v stavebníctve stále populárny betón uhlíkovo neutrálnejším drevom alebo stlačenou zeminou. Spomenul tiež dánsku legislatívu, ktorá predpisuje developerom maximálnu spotrebu CO2 na meter štvorcový. Mads Kaltoft sa vo svojej prednáške venoval najmä výškovej budove Rocket and Tigerlis, ktorá vzniká vo Švajčiarsku, bude mať 100 metrov a stane sa tak najvyššou drevenou budovou na svete.

Obaja spíkri sa zhodli, že okrem uhlíkovej neutrality majú drevené budovy výhodu aj v tom, že poskytujú vyššiu kvalitu života vďaka lepšej akustike priestorov, vôni či nepotrebnosti ďalších náterov v interiéri. Ako nevýhody spomenuli len možné vlhnutie a problém dodávateľských reťazcov v stavebníctve, pre ktoré sú drevostavby stále skôr raritou.

Johannes Rebhahn z rakúskej firmy Wiehag, ktorá je priekopníkom v drevostavebníctve, osvetlil proces spracovania a výroby stavebných komponentov z dreva. Zároveň prezentoval návod na to, ako stavať drevostavby od prípravy, cez ujasnenie si záťaže a protipožiarnych opatrení, voľby vhodného typu dreva, jeho úpravy pred montážou, až po nátery, logistiku či manažment vody.

Patrick Lüth z nórskeho ateliéru Snøhetta.
Patrick Lüth z nórskeho ateliéru Snøhetta. | Zdroj: SKGBC

O tom, že Slovensko napriek tradícii v danej oblasti má čo doháňať, oboznámil účastníkov Pavol Kukura, predseda predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC), ktoré v spolupráci so Slovenskou komorou architektov (SKA) podujatie organizovalo. Predstavil Iniciatívu za moderné drevostavby, ktorá „chce drevený stavebný materiál nielen popularizovať, ale zároveň hľadať také riešenia, aby sa z komerčných drevostavieb stal štandard aj v našom prostredí.“

Jednou zo zmien, ktoré presadzuje je zvýšenie povolenej požiarnej výšky drevostavieb z 12,5 metra na 22,5 metrov. Pre porovnanie projekt vyššie spomínanej budovy Rocket and Tigerlis vo Švajčiarsku má 100 metrov. Potrebu legislatívnych zmien predostrela aj Milota Sidorová, podpredsedníčka pre územné plánovanie z Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Predstavila snahu upraviť normy prirodzeného denného svetla z 50. rokov a počtu povinných parkovacích miest, ktoré dnes limitujú architektov a developerov v kreovaní moderných priestorov s nižšími emisiami. Dôležitou súčasťou udržateľnejších mestských štvrtí sú aj parky a mestská zeleň.

Green Building Summit 2023
Green Building Summit 2023 | Zdroj: SKGBC

O tom, že aj v tejto oblasti existujú zaujímavé inovácie, prišiel porozprávať Philippe Rahm z francúzskeho ateliéru Philippe Rahm architectes. Vo svojej prezentácii predstavil parky, ktoré pracujú s rozmanitými ochladzovacími prvkami: bielymi povrchmi odrážajúcimi slnečné žiarenie, ochladzovaním pomocou úprav prúdenia vetra, geotermálnymi vývodmi či inteligentným manažovaním dažďovej vody.

Ich zaujímavou súčasťou je však aj dôsledný monitoring, ktorý o teplote, ale napríklad aj kvalite ovzdušia informuje aj verejnosť. Inšpiratívne príklady z blízkeho zahraničia priniesol český architekt Ondřej Chybík z ateliéru Chybik+Kristof Associated architects. Ukázal kreatívny prístup k rekonštrukciám v zmysle zásad udržateľnosti: nebúrať – recyklovať – dať novú funkciu. Jeho ateliér v súčasnosti testuje aj možnosť využitia recyklovaného betónu zo zbúraných objektov.

Príklady znojemskej trafostanice, fasády nábytkárskeho showroomu zo stoličiek či zatiaľ nerealizovanej veľkej drevostavby pre Lesy ČR ukázali, že aj v našich podmienkach sa dajú dosiahnuť pozoruhodné výsledky. Poslednou prezentujúcou bola Mia Scheel, architektka a riaditeľka dánskeho ateliéru Sweco Architects.

V úvode zapojením publika názorne ukázala potrebu spolupráce naprieč celým sektorom pre dosiahnutie pozitívnych zmien s širokým spoločenským dopadom – od architektov, cez developerov, výrobcov stavebných materiálov, až po zástupcov verejného sektoru.

Predstavila projekty transformácie štvrtí so zameraním na zvýšenie kvality života a naznačila aj paralelu medzi bratislavskou Staromestskou ulicou a hlavnou tepnou dánskeho Odense, ktorá sa premenila na novú štvrť pre cyklistov a chodcov. „Vy tu potrebujete viac regulácie. Čo poháňa udržateľnú agendu dnes, nie sú estetické kritériá, ale zákonné pravidlá, ktoré treba dodržiavať,“ vyjadrila sa na adresu stredoeurópskych krajín.

Jedným z jej najnovších projektov je prebiehajúca výstavba prvej mestskej štvrte v Kodani, ktorá spĺňa všetkých 17 cieľov udržateľnosti OSN. O tom, že podujatie splnilo svoj účel a zaujalo aj slovenskú odbornú verejnosť, svedčia živé diskusie účastníkov, ktoré jednotlivé vystúpenia sprevádzali.

„Po dnešnom dni stále dúfam, že by bolo možné vytvoriť Nový európsky Bauhaus a nielen ako politický slogan; dovoľte mi zopakovať jeho dôležité hodnoty – udržateľnosť, inkluzívnosť a, nezabúdajme na, krásu,“ uzavrela konferenciu riaditeľka úradu Slovenskej komory architektov Oľga Miháliková.

Zdroj: TS SKGBC

Green Building Summit 2023
Green Building Summit 2023
Green Building Summit 2023
Green Building Summit 2023
Green Building Summit 2023
Green Building Summit 2023
Green Building Summit 2023
záštitu nad konferenciou spolu s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom prevzala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová.