Mads Kaltoft: Opätovné využitie existujúcich kvalít je jednou z najudržateľnejších stratégií
Broňa Tarnócy 
Práca s komplexnými projektmi v mnohých mierkach a typológiách po celom svete je vášňou spoluzakladateľa architektonického ateliéru Schmidt Hammer Lassen. Práve rôznorodosť zadaní a lokácií si vyžaduje mimoriadnu úroveň vedomostí, odbornosti a kreativity. Rovnako významná je schopnosť pristupovať ku každému projektu cez zvedavú a kontextovú optiku.
S architektom Madsom Kaltoftom sme sa stretli osobne. Poskytol nám exkluzívny rozhovor, ktorého hlavnými témami boli renovácia, ekológia, používanie ekologických materiálov, predovšetkým dreva aj pri výstavbe výškových budov, historické dedičstvo, odkazy minulosti a práca s nimi.
Čo zahŕňa tvorba architektonického ateliéru Schmidt Hammer Lassen (SHL) s komplexnými projektmi v mnohých mierkach a typológiách po celom svete?
Práca zahŕňa analýzu existujúcej mestskej štruktúry, osvojenie si perspektív a postrehov súčasných a budúcich užívateľov a ponorenie sa do miestnej kultúry a tradícií. To všetko hovorí o tvorivom procese vytvárania miest veľkej kultúrnej rezonancie, zakorenených v komunitách a prostrediach, ktorým slúžia.
Naši zamestnanci v štúdiách po celom svete sú spoluprácou viac ako 30 rôznych národností a každý člen tak prispieva jedinečným súborom zručností, kultúrnych a profesionálnych poznatkov, ktoré sa premietajú do projektov, na ktorých pracujeme.
Prinášanie viacerých perspektív vytvára dynamické a rozmanité pracovné prostredie, podporuje sociálne prepojenie, začlenenie a kultúru učenia. Aby sme predložili tie najlepšie nápady, podporujeme plochú štruktúru riadenia, ktorá ponecháva priestor pre vypočutie každého, bez ohľadu na jeho služobný pomer a zázemie.
V čom vidíte najväčšie výzvy v rámci rýchlo sa meniacej situácie aj v oblasti klimatickej krízy a jej vplyvu na výstavbu?
Klimatické zmeny v spôsobe, akým pracujeme, míňame a žijeme, spôsobujú, že celé typy budov sú zastarané. To vytvára veľkú výzvu na udržateľný prechod miest. Demolácia a prestavba je jedným z najväčších svetových prispievateľov k plytvaniu uhlíkom, zdrojov a materiálov.
Vyvíjame nové nástroje a metódy, ktoré umožnia adaptívnu transformáciu budov, aby mohli konkurovať ako hodnotová ponuka. Vytvorili sme nové dizajnérske metódy, digitálne techniky a nástroje finančnej analýzy, ktoré presnejšie kvantifikujú proces a návratnosť investícií pri transformácii.
Kde môžeme vidieť príklady takejto transformácie?
Napríklad od transformácie najväčšej historickej budovy móla na svete v Bostone v USA až po najstaršiu austrálsku verejnú knižnicu. Naše adaptívne transformačné projekty prinášajú nový život do historických štruktúr premysleným spôsobom. Revitalizácia historických miest a priestorov nie je len snahou o záchranu zmysluplných budov, ale je rozhodujúca pre budúcnosť našej planéty.
Teraz viac ako kedykoľvek predtým si environmentálny a sociálny dopad výstavby vyžaduje našu pozornosť. Transformácia a opätovné využitie existujúcich kampusov, štvrtí, nábreží, priemyselných areálov a budov sú základnou súčasťou nášho záväzku znižovať vplyv na životné prostredie a posúvať spoločnosti z lineárneho vyčerpateľného systému na obehové udržateľné hospodárstvo.
Keď sa rozhodneme transformovať a nie stavať nové, zachytávame už existujúcu energiu budovy. Pomáha to minimalizovať odpad, šetriť zdroje a zachovať dedičstvo. Opätovné využitie existujúcich kvalít je jednou z najudržateľnejších stratégií, ktoré máme dnes k dispozícii – a tiež jednou z najvzrušujúcejších.
Akým spôsobom odkrývate hodnoty?
Prostredníctvom analýzy, simulácie, skenovania a vizualizácie, skúmame lokalitu a priestory budovy, aby sme odhalili skryté príležitosti a možnosti, ktoré pridávajú projektu ďalšiu hodnotu. Posudzujeme vplyv budovy na miestne prostredie a skúmame príležitosti na pozitívnu zmenu.
Skúmanie rôznych kvalít údajov nám pomáha vytvárať koncepty dizajnu, ktoré vytvárajú hodnotu pre spoločnosť, maximalizujú priestor a znižujú spotrebu zdrojov. Prepletáme finančné, realitné a dizajnové stratégie, aby sme zjednodušili inak zložité rozhodnutia a zmiernili súvisiace riziká.
Naša analýza citlivosti investícií/odmeny je vizualizovaná v porovnaní so sociálnymi a environmentálnymi hodnotami, vďaka čomu sú viditeľné najvplyvnejšie výsledky.
Dánsko sa v marci stalo prvou krajinou na svete, ktorá dováža CO2 a pochováva ho pod morom.
Dánsko odsúhlasilo skladovania oxidu uhličitého približne 1 800 metrov pod Severným morom. Stalo sa tak prvou krajinou, ktorá „pochováva“ CO2 dovážané zo zahraničia. Cintorín CO2, kde sa uhlík vstrekuje, aby sa zabránilo ďalšiemu otepľovaniu atmosféry, je na mieste starého ropného poľa. Očakáva sa, že projekt Greensand bude do roku 2030 skladovať až osem miliónov ton CO2 ročne.
Projekty zachytávania a ukladania uhlíka sú vo svojich začiatkoch a sú nákladné. Zameriavajú sa na zachytávanie a následné „pochovávanie“ CO2 s cieľom zmierniť globálne otepľovanie. V Európe v súčasnosti funguje alebo sa pripravuje približne 30 projektov. Dánske úrady, ktoré si stanovili cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu už v roku 2045, tvrdia, že ide o veľmi potrebný nástroj v našej klimatickej súprave, ktoré by mali pomôcť dosiahnuť klimatické ciele Dánska.
Prečo práve Dánsko?
Naše podložie obsahuje úložný potenciál oveľa väčší ako naše vlastné emisie. Sme teda schopní ukladať uhlík aj z iných krajín. Dánsko je progresívnym hráčom klimatickej politiky. V júni 2022 prijalo novú daň z CO2 s platnosťou od 1. januára 2023. Hoci táto daň nepokrýva celé hospodárstvo, experti to považujú za dobrý začiatok. Emisie zo spaľovania biomasy v energetike sa zdaňovať nebudú. Možno to znie hrozivo, ale nie je. A hlavne, nestane sa to zo dňa na deň.
Trh musí byť pripravený. Počas piatich až šiestich rokov bolo pripravených množstvo kurzov pre rôzne odvetia. Samozrejme, aj pre architektov, developerov, úradníkov… Nikto nijako extra neprotestoval. Na každej zúčastnenej strane bola snaha pokúsiť sa zoznámiť sa so všetkými dodávateľmi materiálov a produktov, ktoré potrebujú označiť svoj produkt. Toto označenie je akýsi štítok, na ktorom je zapísaná ich uhlíková stopa. Môžu ho mať veľmi jednoduché výrobky, ako je kamenný materiál alebo dlaždice na strechu alebo čokoľvek iné, ale aj výrobky komplikovanejšieho charakteru a zloženia. Všetko však musí byť označené certifikátom EPD.
Môžete to rozvinúť?
EPD signalizuje záväzok výrobcu merať a znižovať vplyv svojich produktov a služieb na životné prostredie a hlásiť tieto vplyvy hypertransparentným spôsobom. S EPD výrobcovia uvádzajú porovnateľné, objektívne a treťou stranou overené údaje, ktoré ukazujú dobré a zlé environmentálne vlastnosti ich produktov a služieb. Pri vývoji EPD sa environmentálne vlastnosti výrobku opíšu z hľadiska životného cyklu vykonaním hodnotenia životného cyklu výrobku.
Výsledky štúdie tohot cyklu a ďalšie informácie v súlade so všeobecnými programovými pokynmi sa zostavia vo formáte správy EPD. To potom overí schválený nezávislý overovateľ pred registráciou a zverejnením v medzinárodnom systéme EPD prostredníctvom nášho portálu. To je v skratke.
A nie je to len ďalší certifikát, ktorý bude na konci dňa iba akýmsi dobrým marketingovým nástrojom?
Nemyslím si. O dánsky trh a organizácie je veľký záujem, podobne ako o Green Building Council a ďalšie udržateľné organizácie, ktoré presadzujú túto agendu. Ale je to prirodzene v nás. Sme si vedomí a musíme si byť vedomí stále viac a viac toho, ako staviame.
Ak potrebujeme dosiahnuť stanovený cieľ, ktorým je byť CO2 neutrálny povedzme v roku 2025, prinajhoršom v roku 2030, 2035 alebo 2040, 2045, potom potrebujeme konať. Je to spôsob, ako veci urobiť tak, že si nastavíte nejaké celospoločenské pravidlá alebo nejaké štandardy, ktoré musíte dodržiavať. Inak nikdy cieľ nedosiahneme. Nikdy.
U nás to tak nie je…
Ľudí treba prirodzene vzdelávať, aby mali nejaký postoj k svojmu okoliu. U nás sa postoj ľudí zlepšil. Im sa taktiež zlepší aj život. Sami pochopia, že to je dobrá cesta. Preto som v tomto biznise, moja pozornosť je zameraná na optimalizáciu spôsobu, akým využívame zdroje, o ktorých vieme, že ak sa o ne postaráme, postaráme sa i o planétu.
V Dánsku venujeme vo všeobecnosti veľké množstvo správ udržateľnosti, venujeme veľa pozornosti verejnosti. Samozrejme, že autá nikdy nevymiznú. V Dánsku sú stále čoraz väčšou súčasťou vozového parku elektromobily. Je nám jasné, že nemôžeme lietať toľko, ako sme lietali kedysi, pretože to spôsobí veľké znečistenie a množstvo emisií CO2. V celom Dánsku kladieme veľký dôraz na triedenie a spracovanie odpadu, triedime ich do rozličných kategórií.
Máme mestá, ktoré netriedia takmer vôbec. Možno iba základné skupiny odpadov.
Ale to je chyba. Musíte to robiť systematicky, komplexne a dlhodobo. Taktiež vám v tom musí pomáhať vláda, zákony. Klimatická kríza nie je vtip.
Spomínali ste, že máte projekty a spolupracovníkov po celom svete. Lietate?
Sme medzinárodný tím. Kedysi sme lietali na takmer každé stretnutie. Niekedy aj každý druhý deň. Pandémia veľa zmenila. Mnoho vecí môžeme riešiť prostredníctvom online stretnutí. A funguje to.
Ako by sme mali stavať budovy, aby boli udržateľnejšie?
Myslím si, že práve dochádza k zmene v spôsobe myslenia. Musíme si položiť otázku, či by sme mali zbúrať existujúcu budovu alebo či by sa dala, prípadne jej časti znovu použiť na nový projekt.
Potom by sme si mali vždy uvedomiť, že takéto prehodnotenie a stav vyspelosti či ohľaduplnosti je istým spôsobom naša povinnosť. Nemôžeme si len povedať, že chceme postaviť novú budovu. Takže je to možno to najdôležitejšie v rámci agendy o transformácii a premene existujúcich hmôt budov.
Ak vyhodnotíme, že je zmysluplnejšie využívať betón, musíme maximálne znížiť jeho výrobu. V starovekých spoločnostiach boli ľudia zodpovednejší pri rozhodovaní o používaní ťažkých materiálov. Tie použili tam, kde boli najviac potrebné, a nikde inde. Kedysi sme boli vynaliezaví v spôsobe, akým sme plánovali a stavali. Drevo je napríklad stavebný materiál, ktorý si vieme ľahko vypestovať.
Aká je vaša najlepšia spomienka na drevo?
Ako dieťa som veľa času trávil v našej hobby dielni vyrábaním rôznych vecí z dreva – drevené meče, luky, šípy, štíty a hokejky. Vyrobiť takéto veci z dreva bolo relatívne jednoduché a pri spätnom pohľade to bolo fantastické zázemie pre rozvoj kreativity, ktorú som mohol využiť v profesionálnom dospelom živote. Ako násťročný som už vyrábal rôzne malé kusy nábytku ako napríklad knižnice.
Prečo je drevo ako stavebný materiál také výnimočné? Čo dokáže, čo iné materiály nie?
Drevo je tuhé a pevné, ľahko opracovateľné a možno ho použiť na stavby v relatívne neopracovanej forme alebo ako lepené stavebné diely. A potom má tú výhodu, že nevedie chlad. Poskytuje nám slobodu pri projektovaní a navrhovaní, ktoré v posledných rokoch obmedzovalo drevo len ako ústredným bod prerušenia tepelných mostov. Pri použití drevených konštrukcií si môžeme opäť dovoliť priamejšiu konštrukciu, ktorá vynikne, teda nosný prvok vo výraze a architektúre.
Prečo je dôležité používať drevo?
Drevo je obnoviteľný zdroj na rozdiel od väčšiny ostatných stavebných materiálov. Prevažná väčšina materiálov, ktoré používame, sú zdroje, ktoré ťažíme zo zeme, ako štrk, piesok, železo, prírodný kameň a íl. Tieto zdroje sú vyčerpané, zatiaľ čo drevo ako stavebný materiál – podobne ako naša orná pôda – je niečo, čo môžeme pestovať. Ale to platilo aj predtým, keď plánovanie štátneho lesného hospodárstva so storočnou perspektívou bolo zodpovedným a trvalo udržateľným plánovaním, ktoré zabezpečilo výstavbu.
Má drevo a drevodomy stavebnú budúcnosť?
Bezpochyby. Podľa môjho názoru a podľa toho, čo teraz vieme, je to jediný skutočne udržateľný materiál, ktorý možno použiť na konštrukčné systémy budúcnosti, fasády, strešné paluby a interiérové byty. Z nášho dedičstva stavebnej technológie je veľa technických poznatkov, ktoré sa stratili, no my ich musíme len znova nájsť, oprášiť a zmodernizovať na stavebné techniky a technológie, ktoré dnes môžeme s výhodou využiť.
Drevostavby sa dnes dajú vyrobiť pod strechami v dielňach s veľmi vysokou presnosťou a následne zmontovať vo veľmi krátkom čase na stavbe. Potom už len musíme zabezpečiť, aby sme drevené časti pri montáži udržali v suchu.
Aké je najväčšia výzva vo zvyšovaní využitia dreva?
Ak odvetvie neplánuje operácie v lesnom hospodárstve v súlade s rastúcim dopytom, môže dôjsť k nedostatku dreva, t. j. ku kapacitným problémom. Veľa druhov dreva má dodaciu lehotu od 60 do 200 rokov a lesníctvo je biznis, pri ktorom treba rozmýšľať a plánovať naozaj dlhodobo.
Vláda by mala koordinovať politické vyhlásenia o požiadavkách na udržateľnosť s investíciami do lesného hospodárstva tak, aby bola prepojená ponuka a dopyt. Vo vzťahu k celkovej stope stavebníctva ako znečisťovateľa klímy je zrejmé, že drevo ako stavebný materiál je jedným z kľúčov k výraznému zníženiu celkového zaťaženia stavby.
