Konštrukcia v konštrukcii. Prírodovedné múzeum Biodome spája ľudí s krajinou

Bývalý velodróm, ktorý je spomienkou na letné olympijské hry v Montreale z roku 1976, prešiel konverziou funkcie ešte v roku 1992. Pôvodný Biodome nevyužíval potenciál jedinečných priestorov naplno, preto bola vyhlásená medzinárodná architektonická súťaž na jeho redizajn. Vyhral ho kreatívny kolektív KANVA, ktorý v návrhu prízvukoval multisenzorický zážitok z expozície.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

„Naším mandátom bolo zvýšiť pohlcujúci zážitok a interakciu medzi návštevníkmi a odlišnými ekosystémami prezentovanými v múzeu, ako aj transformovať verejné priestory budovy,“ priblížil Rami Bebawi, partner spoločnosti KANVA a hlavný architekt projektu.

„Pritom sme hrdo prijali úlohu, ktorú hrá Biodome pri ilustrovaní zložitosti prírodného prostredia návštevníkom, najmä v súčasnej situácii klimatickej krízy a dôležitosti porozumenia jej dosahom.“

Renesancia „živého“ múzea

Štúdio začalo svoj kreatívny proces štúdiom komplexnosti objektu a existujúcich vnútorných ekosystémov vrátane technologickej mašinérie zabezpečujúcej ich chod. Každá intervencia z ich strany musela byť citlivá a bola potrebná sekundárna koordinácia a manažment série zásahov tak, aby ekosystémy mohli nerušene ďalej fungovať. To si vyžadovalo intenzívnu kolaboráciu naprieč odvetviami.

„Všetci pochopili globálnu víziu návrhu a toto porozumenie si v sebe niesli počas celej spolupráce,“ povedal Bebawi. „Bola to veľmi inšpiratívna skúsenosť, ktorá bude v budúcnosti slúžiť ako model pre lepšie riešenie environmentálnych problémov v dizajne.“

Zásahy sa sústreďovali na miesta, ktoré by po transformácii maximalizovali architektonické dedičstvo objektu. Vytvorenie nového jadra a demolácia nízkych stropov vo vstupe umožnili vznik pôsobivého efektu monumentálneho priestoru. Otvorenie priestoru smerom nahor umožnilo prúdenie prirodzeného svetla do haly a po novom sú prezentované aj špecifické strešné okná.

Konštrukcia v konštrukcii

Obrovský otvorený priestor v centre velodrómu je ohraničený jednotlivými expozíciami ekosystémov. Architekti im pomocou parametrického dizajnu navrhli nový plášť – membránu, ktorá svojím tvarom podporuje a usmerňuje pohyb návštevníkov. Mimoriadne komplikovanou záležitosťou bola inštalácia prefabrikovaného čistobieleho biofilického plášťa.

Membránu zakrivili a natiahli okolo predpätej hliníkovej konštrukcie, konzol a trojuholníkových nosníkov. Sekundárny nosný systém ukotvili do hlavnej oceľovej konštrukcie nesúcej samotný objekt velodrómu.

Vytvorili aj mechanické spojenia, ktoré budú môcť flexibilne reagovať a neutralizovať vznikajúce sily pôsobiace na konštrukciu a zároveň umožnia úpravy na mieste. Priesvitná membrána harmonicky interaguje so strešnými svetlíkmi, ktoré vyvolávajú dojem nekonečna.

Nové jadro tiež umocňuje zmyslový zážitok návštevníkov prechádzajúcich z čistej neutrality k multisenzorickému objavovaniu okolitých ekosystémov. „Konštrukcia membrán je silný nástroj, dlhý pol kilometra a vysoký takmer cez štyri poschodia,“ vysvetľuje Rami Bebawi. „Stelesnená symbolika v danom priestore v čistej bielej farbe krásne zvýrazňuje a kontrastuje s pôvodnou betónovou konštrukciou.“

Od dažďového pralesa po Záliv sv. Vavrinca

Redizajnom prešla aj trasa expozície – z pôvodnej priamej línie sa zvlnila a rozbehla do viacerých smerov. Výber a scenár expozície ostáva na návštevníkovi. K dispozícii má päť ekosystémov, v ktorých sa nachádza viac než 230 druhov zvierat a 500 druhov rastlín. Expozícia je koncipovaná tak, aby prvotné stimuly boli venované ostatným zmyslom okrem zraku.

10-metrový tunel privádza návštevníkov k smerovníku do tropického dažďového pralesa, javorového lesa Laurentian, Zálivu svätého Vavrinca, subarktických ostrovov alebo na labradorské pobrežie. Vstupný tunel s jemným sklonom slúži na spomalenie pohybu, zatiaľ čo komprimovaný priestor utišuje mysle návštevníkov a pripravuje zmysly na nové vnemy.

Z centrálneho priestoru sa následne cez štrbiny v bielej membráne, tzv. ekotranzit, dostanú do vchodov k jednotlivým expozíciám – ekosystémom. Prvotný vizuálny blok pomocou závesu dáva vyniknúť zvukom, vôňam a pocitom zo zmeny podnebia. Pri vstupe do arktickej expozície sa teplota postupne znižuje, v dažďovom pralese sa mení vlhkosť.

Nad jednotlivé expozície pridali architekti ochodze, ktoré vedú pomedzi koruny stromov od tropického dažďového pralesa až po tundrové druhy zo Zálivu sv. Vavrinca. Ochodze vedú do nového medziposchodia, ktoré ponúka pohľad z vtáčej perspektívy na rôzne ekosystémy a čistobiele jadro.

Nové medziposchodie slúži aj ako technické zázemie s interaktívnymi vzdelávacími exponátmi a nahliadnutím do prepracovaných mechanizmov potrebných na zachovanie krehkej rovnováhy ekosystémov.

Vzdelávanie v „teréne“

Návrh novej nádrže pre tučniaky bol spojený s konzultáciami s biológmi aj veterinármi a dlhodobým štúdiom plaveckých štýlov jednotlivých druhov. Štúdium architektonických schopností bobrov zas prezradilo ideálny pozorovací bod pre návštevníkov. Počas neho sa objavila aj idea použiť bobrami spracované a vysušené drevo ako obklad interiéru.

„Pred navrhovaním prostredia pre živé tvory je nutné mať pokoru a hlavne informácie o spôsobe ich života,“ vysvetľuje Bebawi. „Základné poznatky postačia len pri navrhovaní pre seba samého, keď však tvoríte biotop pre vydru alebo leňochoda, je nutné pozrieť sa na problém z ich pohľadu.“

Kreatívny kolektív získal počas tvorby projektu množstvo skúseností, predovšetkým však nový uhol pohľadu na spolunažívanie ľudí a prírody. „Biodome spája ľudí s krajinou osviežujúcim spôsobom, ku ktorému sme hrdo prispeli,“ dodáva Bebawi.

„Tento projekt nám dal šesť rokov neoceniteľných skúseností, ktoré nás pripravili na nové a inovatívne prístupy k budúcim počinom, kde sa architektúra stane nástrojom na uľahčenie environmentálnych zmien.“

Článok bol publikovaný v časopise ASB 06-07/2021.