BIG ukázali, ako bude vyzerať kampus Esetu na Patrónke

V bratislavskom Bináriu stojí zakladateľ prestížneho štúdia BIG Bjark Ingels. Prišiel predstaviť, ako by mohol vyzerať nový kampus Esetu na Patrónke. Na prezentácii svietia slovenské hory a drevenice. Hneď za nimi nasleduje vizualizácia „drevenej dediny“, ktorá spája prírodu a históriu s najmodernejšími technológiami. Drží sa pri zemi, no je isté, že aj tak ohúri.

ČLÁNOK BOL AKTUALIZOVANÝ 25.11.2021 o 18:20

Už pred pandémiou sme mohli vidieť, že kancelárie sa zásadne menia.  COVID-19 ich len umocnil a potvrdil, že stolička a stôl v hypermodernej presklenej budove nestačia. Značka, ktorá dostala Slovensko na medzinárodnú mapu informačných technológií si to dobre uvedomuje. 

Spoluzakladateľ firmy Eset Richard Marko hovorí, že vybudovanie vlastného sídla nebolo niečo, čo by mali ukotvené v dlhodobých stratégiách a víziách. Napriek tomu im táto myšlienka vŕtala v hlave a z času na čas prišla na pretras pri poradách vedenia. Bolo dôležité nájsť tú správnu príležitosť. Tá sa naskytla, keď prišiel do predaja areál bávalej Vojenskej nemocnice na Patrónke. 

Richard Marko
Zdroj: Eset

Bitka o pozemok

Proces, ktorý viedol k tomu, aby ho získali, nebol podľa slov Marka vôbec jednoduchý. Ministerstvo vnútra, ktorej areál patrí, vypísalo v rokoch 2016 až 2017 štyri kolá súťaže. Do prvého sa nikto neprihlásil a v druhom bol len Eset. Ministerstvu sa však nepozdávala suma, ktorú IT firma ponúkala a tak druhé kolo zrušili a vypísali tretie. 

V ňom sa okrem Esetu stretli aj  spoločnosť Forest Hill Company, blízka podnikateľovi Františkovi Hodorovskému a firma Forespo Reality 10 s väzbami na finančnú skupinu J&T. Aj tretie kolo nakoniec zrušili. Podľa rezortu vnútra boli ponúkané sumy v treťom kole vyššie, ale stále nie také, aké by si predstavovali.

Denník SME vtedy priniesol informáciu, že od druhého kola museli záujemcovia posielať zábezpeku na účet v Poštovej banke vo výške troch miliónov eur. Vojenská nemocnica v nej mala mať svoj účet, no denník upozornil, že Poštová banka patrí do portfólia investičnej skupiny J&T Finance Group, na ktorú má väzby aj jeden zo záujemcov o kúpu areálu. 

Štvrtého kola sa nakoniec zúčastnili firmy v rovnakom zložení. Hlavným kritériom bola cena. Eset predložil najnižšiu ponuku, no po otváraní obálok ešte inicioval stretnutie s vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Požiadali o neverejnú licitáciu a deklarovali, že sú ochotní ponúknuť aj vyššiu sumu, ako bola dovtedy najvyššia ponuka v rámci štvrtého kola. Na stretnutí podľa Denníka E zároveň predstavili prvotnú štúdiu svojho projektu. Napokon ministerstvo vnútra dražbu vyhlásilo. Písal sa apríl 2017 a Eset získal areál za 26,2 milióna eur. 

Vyhrali severania

„Nie sme realitný developer, ale sme firma, ktorá si naozaj zakladá na tom, že keď sa do niečoho pustíme, chceme to urobiť čo najlepšie a na svetovej úrovni. Dali sme dokopy náš vlastný tím, ktorý má skúsenosti a ktorý bude vedieť celý tento projekt potiahnuť. Následne sme sa pokúsili spojiť s tými najlepšími,“ opisuje ďalší postup Richard Marko. 

V septembri 2019 zorganizovali medzinárodnú architektonickú súťaž, ktorej sa zúčastnili viaceré prestížne ateliéry.  „Pripravili nám niekoľko konceptov, ktoré sa od seba veľmi výrazne odlišovali. Pri rozhodovaní malo vedenie firmy rôzne názory,“ dodal generálny riaditeľ Esetu. Nakoniec zúžili výber z 270 ateliérov na tri – BIG, MVRDV a WilkinsonEyere. 

Ide o veľmi prestížne európske štúdiá s projektmi po celom svete. Bjarke Ingels Group, známi pod skratkou BIG, zaujali tým, že vytvorili koncept, ktorý je uchopiteľný, v kontakte s prírodným prostredím a príjemne skromný, ak sa pozeráme na to, že má ísť o technologický hub hlavného mesta. Koncepčný návrh prišiel do Bratislavy predstaviť Bjarke Ingels osobne. 

Bjarke Ingels
Zdroj: Eset

Od autorov návrhu Toyota Woven city sa čakalo veľa. Ateliér má v rukopise určitú teatrálnosť, no na Slovensko prišli s návrhom, ktorý nie je okázalý. Skôr spája, rešpektuje a prináša celosvetový trend udržateľnosti, ktorý sa u nás ešte len prebúdza. 

Urbanizmus projektu, ktorý bude stáť na mieste bývalej vojenskej nemocnice, naplno využíva najmä existujúce prírodné prostredie a blízkosť lesoparku Železná studnička. Určujúcim princípom navrhovaného architektonického riešenia je najmä environmentálny dizajn, flexibilita a uhlíkovo neutrálna prevádzka budov. 

Eset Campus v číslach:

Celková investícia by do celého areálu by nemala presiahnuť 200 miliónov eur. Počiatočné čísla hovorili o rozpočte, ktorý bol o 100 miliónov tenší. Podľa Marka ide o číslo, ktoré už zahŕňa aj cenu pozemku a vnútorné vybavenie, pričom ide o maximálny strop a výsledná suma bude pravdepodobne niekde medzi týmito dvoma odhadmi.

Komplex sa bude rozprestierať na ploche 55-tisíc m2. Celkovo pojme približne 1500 zamestnancov Esetu, no maximálna kapacita je 2400.

Podľa prevádzkového riaditeľa Esetu Pavla Luku sa projekt momentálne nachádza na konci druhej fázy. Po dokončení konceptuálneho návrhu ich čaká praktická príprava projektu a dokumentácia pre územné rozhodnutie a EIA. Ak všetko dopadne podľa plánov, do novej centrály by sa mali sťahovať v roku 2027

Spoločensky udržateľné

Absolútnou prioritou bolo vytvoriť miesto, ktoré bude spoločensky udržateľné. Eset chce v novom komplexe zabezpečiť čo najlepšie pracovné prostredie pre svojich zamestnancov, ale aj pritiahnuť nové talenty a udržať ich na Slovensku. Jeho súčasťou bude nové sídlo firmy, vedecko-výskumné centrum a kampus. Ten má vytvoriť kvalitné a podnetné prostredie pre IT a technologické firmy a startupy a prepojiť ich s technicky zameranými vysokými školami. 

Sčasti by mal komplex plniť rezidenčnú funkciu určenú najmä zamestnancom firiem. V kampuse majú vzniknúť aj moderné formy ubytovania pre študentov, športová infraštruktúra a auditórium, pričom mnohé z týchto priestorov bude môcť využívať aj široká verejnosť.

Nový kampus Esetu
Zdroj: Bjarke Ingels Group a Bloom Images

„Samozrejme, kampus nerobíme samozrejme len pre seba. Jedna z vecí, ktoré by sme chceli dosiahnuť, je prepojenie s univerzitami, ktoré sú hneď za kopcom. Sú tam technické fakulty hneď niekoľkých univerzít. Oproti nám je inštitút SAV. Radi by sme tento priestor prepojili. Radi by sme vytvorili priestory pre laboratóriá, výuku študentov. Plánujeme postaviť auditórium, ktoré budeme samozrejme využívať aj my, ale bude k dispozícii aj pre verejné akcie,“ vysvetľuje prevádzkový riaditeľ Esetu Pavel Luka. V areáli by sa mali nachádzať aj potraviny, reštaurácie, kaviarne, základné obchody. 

Kampus sa zároveň stane bránou do bratislavského lesoparku. Eset vedie s mestom a so železnicami diskusie o termináli integrovanej dopravy, ktorý by tu mohol vzniknúť. Znamenalo by to, že by ľudia mohli vystúpiť z vlaku a rovno presadnúť na mestskú hromadnú dopravu. 

Namiesto monolitu súbor budov

Architekti BIG koncipovali komplex ako kotvu v procese rozbiehajúcej sa transformácie Bratislavy a premeny verejných priestorov. Jeho tvaroslovie sa odvíja od priestoru, kde bude stáť – v tesnej blízkosti bratislavského lesoparku a Malých Karpát. „Toto miesto je takmer oxymoron – je v srdci mesta, no zároveň je obklopené prírodou,“ hovorí vedúci ateliéru Bjarke Ingels. 

Architektúra projektu sa môže časom organicky rozvíjať, no od začiatku by mala pôsobiť ako celistvý prvok s identitou. Zámerom bolo navrhnúť ju tak, aby kampus dojem otvorenosti a prístupnosti voči komunite, ale zároveň by sa v komplexe mali ľudia cítiť bezpečne. Vo výsledku bude pozostávať z viacerých vzájomne prepojených budov. Od rušnej Lamačskej ulice je koncipovaný tak, aby umožnil dobrý prístup k službám a prevádzkam určeným pre verejnosť, ktoré sú umiestnené v parteri. Na okraji bude tiež miesto pre verejné eventy a stretávanie sa na menších námestiach. 

V samotnom centre budú štyri budovy prepojené mostami. V nich sa bude nachádzať sídlo Esetu a ďalších firiem a inštitúcií, do ktorých bude kontrolovaný vstup. Uprostred tohto klasteru bude centrálne námestie. Od Mokrohájskej ulice bude zachovaný prístup k budovám cez hustú zeleň. 

Nový kampus Esetu
Zdroj: Bjarke Ingels Group a Bloom Images

Udržateľný k prírode

Projekt na prvý pohľad vyzerá, akoby sa chcel stať ďalším karpatským kopcom. Pripomína to tvar strechy, ale aj všadeprítomnosť drevených prvkov. Vzťah k udržateľnosti sa premieta aj do funkčných riešení. Autori chcú napríklad na strechy umiestniť veľké fotovoltaické panely, ktoré by mohli počas pracovných dní zásobovať energiou nový technologický hub a cez víkendy by mohli slúžiť na verejné dobíjanie áut na elektrický pohon. Komplex bude pravdepodobne využívať aj tepelné čerpadlá a má ambíciu zbierať dažďovú vodu. 

BIG ako dánske štúdio prirodzene dalo priestor aj alternatívnej mobilite. „V Kodani sa 50 percent obyvateľov prepravuje na bycikloch, takže vieme, ako dokážu ovládnuť verejný priestor,“ dodal Ingels. 

V rámci minimalizovania uhlíkovej stopy chce Eset získavať stavebné materiály čo najviac lokálne. Ingels pri predstavení projektu hovoril aj o možnosti využiť modulárny prístup, čo by ušetrilo čas výstavby, aj stavebný odpad. Komplex by mal byť tiež jednoducho rozložiteľný a do veľkej miery recyklovateľný. Je otázne, do akej miery bude budova drevená, vzhľadom na súčasné slovenské normy. Architekti však chcú urobiť všetko pre to, aby bolo drevo čo najviac prítomné. 

Flexibilné kancelárie

Flexibilita s možnosťou rýchlych úprav dispozícií sa aktuálne stáva jednou z najdôležitejších požiadaviek pri navrhovaní nových pracovných priestorov. Firmy musia mať možnosť reagovať nielen na nárast počtu pracovníkov či zväčšovanie pracovných tímov, ale aj na zmenu organizácie práce v prípade obmedzení, ako tomu bolo počas pandémie. 

Práve oblasť flexibility rieši koncepčný návrh kampusu na viacerých úrovniach. Jedným z riešení sú napríklad pracovné priestory prechádzajúce cez dve podlažia, ktoré umožňujú možnosť flexibilnej úpravy pri raste pracovných tímov alebo potrebe nových zasadačiek.

Nový kampus Esetu
Zdroj: Bjarke Ingels Group a Bloom Images

Netradičný prístup zvolili architekti aj pri koncepcii vnútorného prostredia pracovných priestorov. Navrhujú vytvoriť niekoľko prototypov kancelárií a zasadačiek ešte pred samotnou výstavbou budov, ktoré by určitý čas testovali samotní zamestnanci a sami si určili optimálne nastavenie použitých technológií aj funkčný dizajn.

V kanceláriách by malo byť dostatok svetla, prirodzenej ventilácie aj zelene. Po skúsenosti s pandémiou sa architekti rozhodli nakresliť kancelárie tak, aby sa z každej dalo vyjsť na balkón, alebo terasu. 

Veronika Rajničová