Obecná a meštianska škola v Bratislave

Obecná a meštianska škola v Bratislave

Mená českých architektov Pavla Smetanu a Karla Seiferta sú na Slovensku takmer neznáme. Títo pražskí architekti sú však autormi viacerých moderných škôl na Slovensku. V Bratislave na Tehelnom poli, v Rači a tiež v Košiciach. Zúčastnili sa aj na viacerých architektonických súťažiach, napríklad na Zemský úrad a na Univerzitnú štvrť v Bratislave. Projekt obecnej a meštianskej školy na dnešnej Českej ulici v Bratislave bol víťazným návrhom v architektonickej súťaži z roku 1926.


V tom čase mladí pražskí architekti Karel Seifert (nar. 1900) a Pavel Smetana (nar. 1903) so svojím návrhom úspešne obstáli v silnej konkurencii architektov, ako boli napríklad Jozef Marek či Alois Balán s Jiřím Grossmannom. Presadili sa pozoruhodným dispozičným ako aj architektonickým riešením. Urbanisticky je komplex na relatívne úzkom pozemku rozdelený do dvoch rovnakých budov škôl – pôvodne chlapčenskej a dievčenskej, radených za sebou. Dopĺňa ich obytný dom pre riaditeľov oboch škôl.

Architektúra oslobodená od hľadania odkazov na historické slohy predstavuje filozofiu a estetiku, ktorú priniesol Bauhaus – strohú, puristickú, s prvkami lodžií, sklobetónových plôch či okrúhlych okien, ktoré sú charakteristickými znakmi nastupujúceho funkcionalizmu. Školy mali pôvodne tri nadzemné podlažia. Po druhej svetovej vojne boli nadstavené o jedno podlažie, a zrušili sa tak tzv. letné učebne, ktoré boli na pôvodnej strešnej terase.

Dispozícia oboch budov má pôdorysný tvar písmena T. Vstupu dominuje charakteristická, široká markíza prekrývajúca predložené schodište. Hlavná časť učební je symetrická, riešená ako dispozičný trojtrakt, v ktorom sú cez chodbu usporiadané šatne. Druhá časť T-čka je výškovo posunutá o pol podlažia a je oddelená schodiskom, ktoré rieši tento posun a obsahuje telocvičňu a špeciálne učebne – kresliareň, učebňu ručných prác a šatne telocvične. Triedy i chodby sú veľmi dobre presvetlené. K absolventom týchto škôl patria prezident SR Ivan Gašparovič, Ondrej Nepela a Karol Divín, Vlado Dzurilla, Anton Ondruš, Miro Žbirka a ďalšie známe osobnosti.

Školy na Českej ulici sú prvým moderným funkcionalistickým riešením školských budov na Slovensku. Stali sa impulzom k ďalším projektom škôl, napríklad na Palisádoch. Dokončenia a odovzdania do prevádzky sa, žiaľ, nedožil architekt Karel Seifert, ktorý v roku 1927 tragicky zahynul pri automobilovej nehode.

 

Karel Seifert (1900 – 1927) – pochádza z Hradca Králové. Štúdiá absolvoval na Akadémii výtvarných umení u prof. J. Gočára. Patril k mimoriadne talentovaným architektom združeným v architektonickej sekcii spolku Devětsil. Hlásil sa k aktuálnym moderným architektonickým prúdom, najmä k purizmu a funkcionalizmu.

Zanechal len niekoľko projektov, ktorých architektonická úroveň bola však mimoriadne vysoká a uznávaná. Boli to urbanistické štúdie, sakrálne a školské stavby a viaceré vily a rodinné domy, medzi nimi aj projekt vily v Martine. Jeho architektonickú dráhu ukončila automobilová nehoda, pri ktorej mladý 27-ročný architekt zahynul.

Pavel Smetana (1900 – 1986) – ­študoval na Akadémii výtvarných umení, pôsobil spoločne s K. Seifertom v Devětsile. Neskôr pôsobil spolu s A. Benšom a J. Svobodom ako profesor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe, kde vychoval viacero významných architektov (napr. Jana Kaplického).

Známy sa stal najmä viacerými prácami z obdobia sorely (stalinského socialistického realizmu), napr. pavilónmi pre zjazdy KSČ na pražskom výstavisku, prestavbou Gröbeho vily na Dom ­pionierov a mládeže a ďalších. Zomrel v roku 1986 v Prahe.

Prof. Štefan Šlachta
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.