Detské mestečko v Zlatovciach pri Trenčíne
Galéria(5)

Detské mestečko v Zlatovciach pri Trenčíne

V roku 1974, tesne predtým, ako Cenu Dušana Jurkoviča režim normalizácie zrušil, ju získali mladí architekti z Projektového ústavu školských a kultúrnych stavieb Peter Brtko a Ľudovít Režucha. Oceneným dielom bolo Detské mestečko v Zlatovciach pri Trenčíne. Nedávno som ho navštívil a zistil som, že po architektonicko-prevádzkovej stránke aj dnes, po 33 rokoch, vynikajúco slúži svojmu účelu.

Idea detského mestečka sa u nás stala aktuálnou v liberálnych rokoch pred Pražskou jarou. I. Ehrenberger s P. Horvayom urobili projekt pre Karlovu Ves (1965) a P. Brtko pre Bratislavu pod Horským parkom. V tom čase bolo na Slovensku vyše 6 000 osirelých detí a iba menšia časť z nich bola umiestnená v detských domovoch – aj to boli zväčša nevyhovujúce, rozpadávajúce sa objekty bez žiaducej vybavenosti. Zámer vytvoriť projekt, ktorý by bolo možné opakovať vo viacerých lokalitách, sa však už v čase normalizácie realizovať nepodarilo. Detské mestečko v Zlatovciach tak dodnes ostáva jedinou realizáciou tohto typu na Slovensku, a aj preto si zaslúži našu dnešnú pozornosť.

Kapacita mestečka bola 416 lôžok. Mohli tu byť deti od jedného až do 18 rokov. Starostlivosť bola na princípe „umelej“ rodiny, kde sa jeden rodičovský – vychovávateľský pár staral o 12 až 16 detí. Preto základnou jednotkou celého zariadenia bola tzv. obytná bunka, ktorá pozostávala z izieb detí, kompletného dvojizbového bytu rodičov, veľkej obývacej izby, malej kuchynky a hygienického vybavenia. Izby detí sa nachádzali na poschodí, ostatné priestory na prízemí.


Obytné bunky – domčeky sú združené do skupín po štyroch, ktoré majú ešte spoločnú klubovňu, čo zaručilo oddelenie obytnej časti od spoločenskej. Pre deti do troch rokov sú určené štyri pavilóny materskej školy. Komplex dopĺňa zdravotné stredisko a 18-triedna základná škola, ktorá slúži aj deťom zo Zlatoviec. Okrem toho sú tu objekty vedenia domova, jedáleň s kuchyňou, telocvičňa, krytý bazén a kultúrny dom so sálou s 300 stoličkami. Zámer prepojenia prevádzky mestečka so susednou obcou je jasne čitateľný.


Ak sa dnes s odstupom času obrátime k tejto veľmi zaujímavej architektúre, môžeme konštatovať jej skutočnú nadčasovosť. Hoci tu boli problémy – ľudské, zvolený systém starostlivosti a prevádzka fungujú dodnes veľmi dobre. Mestečko je dnes obrastené bohatou zeleňou, obloženie objektov kabrincami nevyžaduje ani v súčasnosti mimoriadnu údržbu. Dokonca ani interiéry, vtedy riešené ako atypické, nejavia známky fyzického či morálneho opotrebovania. Mestečko pomohlo vychovať stovky detí ako plnohodnotných a často aj vysokokvalifikovaných občanov. Hodnoty, ktoré do tohto projektu vložila spoločnosť, sa nepochybne mnohonásobne vrátili. Dnes by sme sa mali opätovne zamyslieť nad týmto problémom, ktorý je stále aktuálny.

prof. Štefan Šlachta
Foto: archív autora