Nadčasová, obdivovaná, no pre verejnosť neprístupná. Obnovená budova stanice vo Svite čaká na kolaudáciu
Ľudovít Petránsky Železničná stanica Svit je považovaná za jedno z najkrajších diel baťovskej architektúry na Slovensku, pričom jej architekt Vladimír Karfík od roku 1930 priamo pôsobil v zlínskej Stavebnej a projekčnej kancelárii firmy Baťa.
Výstavba funkcionalistickej stanice prebiehala v rokoch 1948 – 1969, ale je len torzom ambicióznych urbanistických návrhov mesta. Nedávna obnova tejto národnej kultúrnej pamiatky vyvolala záujem odborníkov a dostala sa medzi nominované diela v súťaži I.CON.A 2025.
Výnimočná architektúra s dominantnou vitrážou
Stanica vo Svite bola už pri svojom vzniku nadčasová – odvážna konštrukčne aj výtvarne. Vnútorný aj vonkajší výraz dotvárajú pôvodné zachované detaily, ktorým dominuje farebná vitráž z roku 1963 od akademického maliara Vojtecha Stašíka (spolu s J. Bendíkom). Tá zachytáva geometrizované a štylizované ľudské postavy, stromy a vtáky vo viacerých vrstvách a kompozíciách – ide o dielo s architektonickou, ale aj výtvarnou hodnotou.
Architektonický koncept centralizovanej budovy s kupolou bol v čase svojho vzniku výnimočný. Kombinácia odvážneho riešenia s citom pre detail z nej robí skutočný unikát. Zachovaný je pôvodný materiálový charakter stavby vrátane travertínových obkladov, ktoré boli do obnovy zahrnuté s maximálnym rešpektom.
Na kolaudáciu sa stále čaká
Pôvodné návrhy stanice počítali s rastom počtu obyvateľov Svitu na 45- až 50-tisíc a rozšírením mesta na sever (smerom k Batizovciam), čo sa však nenaplnilo. Dnes má Svit len necelých 8-tisíc obyvateľov a patrí k najmladším mestám na Slovensku.
Založil ho český podnikateľ Ján Antonín Baťa v polovici 30. rokov minulého storočia, keď firma Baťa zamýšľala postaviť pod Tatrami veľkú továreň na výrobu umelého hodvábu. Názov mesta Svit je odvodený od pomenovania podniku Slovenská VIskózová Továreň.
Obnova stanice vo Svite bola súčasťou modernizácie trate na úseku Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry. Celá stavba však ani takmer dva roky po ukončení stavebných prác nie je skolaudovaná.
„Časť, ktorú využívajú dopravní zamestnanci a cestujúca verejnosť, bola odovzdaná do predčasného užívania. Kolaudačné konanie na celý objekt naďalej prebieha,“ povedala pre ASB.sk hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Petra Lániková.
Samotná budova je tak pre verejnosť zatvorená, čo je problém. „Naši obyvatelia aj cestujúca verejnosť sa často pýtajú mňa osobne alebo na mestskom úrade, prečo nie je otvorená stanica a kde sa majú skryť. Samozrejme, že osobne komunikujem so Železnicami Slovenskej republiky, s jednotlivými útvarmi zodpovednými za túto situáciu, ale do dnešného dňa konkrétna odpoveď neprišla,“ vysvetlila posledný februárový týždeň primátorka mesta Svit Dáša Vojsovičová pre TA3.
Prečítajte si tiež
Kultúrne centrum v nedohľadne
Od roku 2018 až do pandémie covidu-19 prevádzkovalo občianske združenie Rozpuk v stanici múzeum Baťa pod Tatrami. Podpredseda združenia Andrej Povrazník hovorí, že už pred samotnou rekonštrukciou sa snažili poukázať na to, že ide o unikátnu budovu, s ktorou treba niečo robiť.
„Začali sme budovať múzeum, zbierať artefakty, v malej miere sme to zrekonštruovali,“ opisuje Povrazník (Korzár Spiš a Gemer, 25. 3. 2024). Múzeum prevádzkovali v miestnosti s rozlohou približne 56 štvorcových metrov. Po začatí rekonštrukcie železnice združeniu prerušili nájom.
Po ukončení rekonštrukcie minister dopravy Jozef Ráž vo videu povedal, že „stanica vo Svite nielenže bude plniť naďalej funkciu ako železničná stanica, ale pravdepodobne po dohode s mestom tu bude kultúrne centrum.“ Tvrdil, že rokovania s mestom prebiehajú a že priestory stanice sú ako stvorené na kultúrne podujatia. (Korzár Spiš a Gemer, 12. 10. 2024)
Hovorkyňa železníc (majiteľ stanice) Petra Lániková to však zatiaľ nepotvrdzuje a uvádza, že železničná stanica vo Svite je po rekonštrukcii dispozične rozdelená ako polyfunkčný objekt. Časť rovnobežná s koľajou je funkčný celok pre prevádzku železníc a cestujúcu verejnosť. Tá bola odovzdaná do predčasného užívania. Ostatná časť objektu sa môže užívať až po kolaudácii objektu.
„Železnice Slovenskej republiky budú prevádzky v budove vyberať formou vyhlásenia ponukových konaní,“ dodáva Petra Lániková. „Prioritu budú mať komerčné prevádzky s poskytovaním služieb cestujúcej verejnosti – napríklad trafiky, občerstvenie a podobne.“
Predražená výstavba
S prácami na úseku pod Tatrami sa začalo v júli 2020. Výstavba sa pritom niekoľkokrát predražila o niekoľko miliónov eur. Modernizácia mala najprv stáť 100 miliónov eur, z toho viac ako 77,6 milióna eur získali železnice zo zdrojov Európskej únie.
Náklady napokon dosiahli podľa železníc aktuálne čiastku prevyšujúcu 118 miliónov eur, no po siedmom dodatku k zmluve so zhotoviteľom zverejnenom v Centrálnom registri zmlúv predstavuje jej cena takmer 142 miliónov eur (Korzár Spiš a Gemer, 12. 10. 2024).
Za projektovou dokumentáciou úseku Poprad – Lučivná stojí spoločnosť REMING CONSULT v spolupráci s firmou SUDOP Košice. Stavebné práce realizovalo Združenie Tatry 2017 (TSS Grade, Doprastav, Tempra) a stavebný dozor zabezpečovala spoločnosť ERPOS.
