anketa drevostavby na slovensku
Galéria(2)

Anketa: Drevostavby na Slovensku!

Partneri sekcie:

Hľadáme dôvody, prečo sú ľudia na Slovensku k tomuto typu výstavby takí skeptickí. Vyjadrenia ďalších odborníkov radi uverejníme a doplníme do tohto príspevku.

anketa drevostavby na slovensku 5559 big image
1. Prečo sa drevostavby netešia u nás takej popularite ako napríklad v susednom Česku?
2. Je príčinou nedostatočná osveta, alebo skôr nedôvera v tento typ stavieb spojená s predsudkami?
3. Aké skúsenosti majú naši architekti s projektovaním drevostavieb?

Ing. arch. Ivan Jarina
ateliér vanjarina, s. r . o

1. Je to spôsobené predovšetkým nedostatočnou odbornou pripravenosťou realizačných firiem a menším vplyvom dobrých príkladov realizácie drevostavieb v Nemecku alebo škandinávskych krajinách. V susedných Čechách je tento vplyv omnoho väčší.

2. Podľa môjho názoru, predovšetkým nedostatočná propagácia výhod a nevýhod drevostavieb v porovnaní s murovanými stavbami. Ja osobne si myslím, že drevostavby by mali mať v modernom štýle života zameranom na ekológiu (pasív house, enviro) a dizajn prioritné postavenie. Drevené domy na Slovensku bohužiaľ nemajú imidžotvorný efekt a nezvyšujú spoločenské postavenie majiteľov tak, ako v iných krajinách Európy. Predsudky sú tu veľké.

3. Mladým architektom chýba dostatočné technické vzdelanie pre navrhovanie drevostavieb, preto si ich vychovávame sami v ateliéri. Náš ateliér sa zaoberá viac ako 20 rokov navrhovaním moderných, nízkoenergetických drevostavieb. Za ten čas sme realizovali množstvo drevostavieb tak na Slovensku, ako aj  v Česku. Niektoré z nich boli naozaj veľmi komplikované. Spravidla spolupracujeme s firmami z Česka a s remeselníkmi z Poľska. Naše drevostavby na základe skúseností z praxe a v súlade s vývojom nových technológií neustále zdokonaľujeme.

Ing. Stanislav Jochim, PhD.
Katedra nábytku a drevárskych výrobkov Technická univerzita vo Zvolene

1. Dôvody sú určite viaceré, ich váhu však neviem posúdiť. Z môjho pohľadu ako projektanta drevostavieb v záväznosti na výrobcov považujem za dôvody malej popularity drevostavieb predovšetkým:
– nedostatok finančných prostriedkov mladých ľudí, malé zárobky a neschopnosť dlhodobo splácať úvery s veľkými úrokmi;
– drahé stavebné pozemky a vysoké náklady nutné na realizáciu inžinierskych stietí;
– stále vysokú cenu drevostavieb vplyvom obchodne predražených materiálov – stavebného reziva, lepeného dreva KVH, obkladových materiálov, spojovacích prostriedkov a kovaní, náterových látok, strešných krytín a podobne. Za cenovo prijateľné možno považovať napríklad tepelné izolácie;
– predraženie stavby v dôsledku vysokých režijných nákladov firiem, cena práce je v súčasnosti celkom prijateľná,
– chýbajúce možnosti podpory drevostavieb so strany štátu;
– málo odborných informácií o prednostiach drevostavieb a nedostatkoch drevostavieb a ich riešení;
– drahé, nevkusné a neodborné architektonicko-stavebné štúdie, vrátane návrhu často predraženého technického zariadenia drevostavieb;
– individualita a efektívnosť riešení a iné.

2. Osveta je určite nedostatočná. Nedôvera spojená s predsudkami o menejcennosti drevostavieb už poklesla a ďalej klesá, a to predovšetkým medzi zástupcami mladej generácie. V prípade strednej a staršej generácie je to horšie, výhody drevostavieb skôr oceňujú finančne lepšie zabezpečení jednotlivci.

3. Nechcem sa dotknúť našich architektov, ale vo väčšine prípadov nemajú potrebné skúsenosti, čoho výsledkom sú architektonicky nevkusné – nepríťažlivé stavby. Pri návrhoch dispozícií chýbajú reálne nadväznosti na druh konštrukčného systému drevostavby a na detaily stavebno-stolárskej výroby. Na Slovensku je odborne a prakticky skúsených architektov a projektanti pre oblasť drevených stavieb veľmi málo.

Ing. Branislav Kuzma
ForDom, s. r. o.

1. Česká republika je bližšie k Nemecku. Česi sú charakteristickí tým, že nielen v oblasti stavebníctva, ale vo väčšine oblastí hospodárstva sa neboja preberať dobré skúsenosti a osvedčené metódy z krajín ako je Nemecko. Tak je to aj v prípade drevostavieb, ktoré sú v Nemecku pomerne rozšírené. Samozrejme k tomu výrazne prispela osveta. Drevostavby sú vnímané ako ekologická a energeticky výhodná alternatíva, ktorá bola podporovaná aj zo strany štátu napríklad cez program Zelená úsporám.

2. Nedostatočná osveta a nedôvera idú ruka v ruke. Skoro žiadna osveta a predsudky, ktoré pramenia z minulosti. Drevodom stále väčšina ľudí vnímaný ako bývanie pre chudobných.
K šíreniu a zakoreneniu predsudkov prispeli v minulosti nekvalitne stavané konštrukcie drevostavieb (hlučnosť, kroková priezvučnosť, horľavosť,…). Podľa môjho osobného názoru v neprospech drevostavieb hovorí napríklad aj rozprávka o troch prasiatkach, s ktorou sa stretávame od útleho detstva.
Som presvedčený, že povedomie o drevostavbách a ich rozšírenie možno zvýšiť lepším a intenzívnejším komunikovaním jednoznačných výhod a predností drevostavieb.

3. Sú architekti, ktorí preferujú drevostavby a sú architekti, ktorí k ním majú vyslovene negatívny prístup. Rolu zohráva aj vek architekta. Tí mladší majú k drevostavbám omnoho pozitívnejší vzťah a spolupráca s nimi je veľmi dobrá.

Foto: Dano Veselský

–>–>