Zmeny klopú na dvere. Tichú Kapitulskú ulicu treba oživiť ľuďmi aj pamiatkovou obnovou

Kapitulská ulica v bratislavskom Starom Meste, kde je na jednom konci Konkatedrála sv. Martina, je pokojná, patrí ku kratším a zároveň najstarším uliciam v historickom jadre. Turisti sa po nej radi prechádzajú a obdivujú fasády domov v pamiatkovej zóne. Je predelom medzi turistami nabitým centrom a Staromestskou ulicou, ktorá v minulosti oddelila hrad od obývanej zóny.

Paradoxne vďaka tomu, že v minulosti bola významovo a majetkovo zviazaná s katolíckou cirkvou a rekonštrukcie historických objektov boli a sú stále veľmi nákladné, si zachovala autenticitu.

Bývalý režim do budov a ulice veľmi neinvestoval, skôr využíval objekty vhodné na komunálne bývanie, ako bol Esterházyho palác či klub dôchodcov po rekonštrukcii. Ulica bola exteriérom pre natáčanie niekoľkých známych filmov ako Majster kat či Dáždnik svätého Petra a je známa z televíznych záberov korunovačných slávností. V jej dlažbe sú umiestnené malé pliešky s korunkou, ktoré označujú korunovačnú cestu panovníka.

Na ulici s historickou dlažbou, po ktorej sa treba naučiť chodiť, sa nachádza 23 objektov so súpisným číslom. Z tohto počtu sú väčšinovým vlastníkom cirkevné inštitúcie, v troch prípadoch fyzické a v štyroch právnické osoby.

Rozvoj cestovného ruchu v lokalite blízkej Bratislavskému hradu, rekonštrukcia domov v súlade s pamiatkovou ochranou a stav verejných priestorov kladie výzvy pred majiteľov objektov, pamiatkovú správu či samosprávu. Ako zachovať genius loci pri rekonštrukcii budov, opätovnom „zabývaní“ ulice stálymi obyvateľmi a dočasnými návštevníkmi, v označení zaujímavých objektov či rôznych prevádzok, aby nevznikol reklamný smog.

Na ulici sa chystajú dve rekonštrukcie

Príkladom dobrej praxe je zrekonštruovaný (2011  – 2020) Dom Albrechtovcov pôvodne zo stredoveku, ktorý má občianske združenie ALBRECHT FORUM v dlhodobom prenájme od Bratislavskej arcidiecézy. Z ruiny sa stalo kultúrne centrum, jeho architektonický návrh spracoval Peter Mravec.

K pripravovaným veľkým projektom patrí rekonštrukcia budovy bohosloveckej fakulty a presťahovanie bohoslovcov načas do Nitry. Ďalšia je rekonštrukcia a dostavba schátraného Esterházyho paláca zo 17. storočia. Bude  financovať realitná divízia rakúskej Raiffeisen Property Estate a za návrhom stojí slovenská architektonická a projekčná kancelária Adif. Tento projekt je v konaní na staromestskom stavebnom úrade.

Na bráne historického domu na Kapitulskej 7 sú oznámené dve stavby – zobytnenie podkrovia rodinného domu a Záhradný dom. Prvá stavba mala byť skončená v februári a druhá v auguste tohto roka.

Úvodom do témy bola odborná konferencia (25. a 26. mája) pod názvom Kapitulská ulica, od minulosti po budúcnosť na pôde Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, práve na tejto ulici. Podujatie bolo sa uskutočnilo pod záštitou bratislavského arcibiskupa metropolitu Stanislava Zvolenského a primátora Matúša Valla. Konferencia chce podnietiť diskusiu o historickom mestskom verejnom priestore a využití jeho potenciálu pre súčasný rast, život a kultúru Bratislavy. Pracovná skupina z nej vypracuje závery.

Čo pripravuje mesto?

Primátor v príhovore ocenil význam ulice v dejinách mesta a Slovenska. Načrtol víziu, že sa stať súčasťou tzv. Bratislavského ringu (okruhu), ktorý má byť výkladnou skriňou mesta a kopírovať čiastočne zachované mestské opevnenie. Vnútorný mestský okruh má ohraničovať Rybné námestie, budúci park Plató nad Staromestskou ulicou a Námestie SNP.

„Jedným z prvým krokov vytvorenia ringu je Plató, ktoré bude susediť s Kapitulskou ulicou. Prinesie nové výhľady na mesto a otvorí nové možnosť využitia mestských hradieb,“ uviedol primátor. Mesto projekt intenzívne pripravuje, komunikuje aj so správcom Dómu sv. Martina a pamiatkarmi a má vypracovanú architektonickú štúdiu.

V širšom zábere sa magistrát zaoberá aj možnosťami prestavby križovatky pod mostom SNP, aby sa potlačil jej význam dopravného uzla v prospech verejného priestoru, pešieho a cyklistického pohybu. „Takéto úpravy by vytvorili dôstojný nástup od nábrežnej promenády do západnej časti staromestskej pešej zóny, do Rudnayovho námestia a predpolia dómu a vstupu do Kapitulskej ulice,“ avizoval primátor Vallo.

Chodcov z ulice treba vtiahnuť do dvorov

„Pamiatková obnova by mala smerovať k tomu, aby Kapitulská ulica dobre vyzerala, aby bola prechodná pre ľudí. Obnova sa týka najmä fasád, dlažby aj objektov a ich dvorov,“ povedal pre ASB na konferencii architekt Pavol Paulíny z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Navrhuje oživiť dvory, ktoré mali v minulosti charakter záhrad, hoci väčšinou zeleninových. Podľa neho práve vo vnútorných dvoroch je potenciál, ako by mali rôzne inštitúcie a vzdelávacie spolky dostať návštevníkov z ulice dnu a nestavať na vonkajšom sedení.

Druhým významným okruhom obnovy je spolupráca vlastníka, samosprávy, správcu osvetlenia, Bratislavskej vodárenskej spoločnosti vrátane mestskej aktivity Plató za hradobným opevnením. Tretím okruhom je naplnenie ulice aktivitami. „Ak chceme, aby bola ulica autentická, musia tu byť obyvatelia, ktorí budú svietiť v domoch, nielen v prevádzkach s hlasnou hudbou. Myslím, že minimálne jedna ulica v mestskej pamiatkovej rezervácii by mohla byť takáto,“ uzavrel architekt Paulíny.