Železničná stanica v Rožňave sa stala ďalšou pamiatkou povojnovej architektúry 20. storočia
TASR
-
Železničná stanica v Rožňave bola v októbri vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku (NKP). Budova otvorená v roku 1973 sa tak zaradila k ďalším významným slovenským pamiatkam povojnovej architektúry 20. storočia. Informoval o tom Juraj Gembický z Krajského pamiatkového úradu Košice.
Výpravnú budovu železničnej stanice v Rožňave postavili za dva roky pracovníci košického závodu Železničného staviteľstva, meno hlavného architekta je dodnes neznáme. Objekt bol do užívania odovzdaný a slávnostne otvorený 2. marca 1973.
V súčasnosti je stanica podľa pamiatkarov mimoriadne autentickým dokumentom neskoro-modernistickej architektúry dopravných stavieb a stavebných postupov, ktoré sa v Československej socialistickej republike (ČSSR) používali v 60. až 70. rokoch 20. storočia.
„Ide predovšetkým o otvorené presklené rytmizované priečelie, geometrický prelamovaný strop, uplatnenie monumentálnych diel v obraze haly, kompozíciu stien modelovanú drevenými a kamennými obkladmi a v neposlednom rade motív širokého monolitického schodiska, v tomto prípade vzletne prepojeného s monolitickou galériou, ktorá vo forme kubusu charakteristicky prestupuje presklenú fasádu haly. Dobovú autenticitu a architektonickú prestížnosť stavby zvyšujú celostne zachované autorské dizajnové prvky interiéru haly, paravány radiátorov, žardiniéry, info-boxy, vitríny,“ priblížil Gembický.
Neoddeliteľnou súčasťou haly rožňavskej železničnej stanice je i dvojica betónových keramických reliéfov od manželskej dvojice výtvarníkov Lýdie Čepekovej a Milana Čepeka, ktorí v 70. rokoch minulého storočia realizovali viaceré podobné diela v občianskych stavbách na východnom Slovensku.
Stanica podľa pamiatkarov ukrýva aj viaceré hodnoty doznievajúcej architektúry Bruselského štýlu iniciovaného úspechom Československého pavilónu na svetovej výstave Expo v roku 1958 v Bruseli. „V architektúre je preň charakteristická geometrická hravosť, experimentovanie s možnosťami materiálov, subtilita konštrukcií, zapojenie výtvarných diel a celkový dojem optimizmu i nadšenia modernej povojnovej doby,“ doplnil Gembický.
Rožňavská železničná stanica sa ako NKP zaradila do zoznamu ďalších chránených pamiatok povojnovej architektúry 20. storočia. Patria medzi ne napríklad pyramída Slovenského rozhlasu, bratislavské krematórium i most SNP na Dunaji, Dom kultúry v Piešťanoch, univerzitný areál v Nitre, ale tiež železničné stanice vo Svite, Zvolene či v Nových Zámkoch.
