Architektonické súťaže návrhov

Vyhliadková veža na Dubni. Súťaž vyhlásená v roku 2016, realizácia 2018. Autori: Ladislav Vikartovský, Gábor Nagy. Foto: Erik Tomašek.
Zdroj: Erik Tomašek

Slovenské mestá a obce sa za posledné roky postupne menia. Rast životnej úrovne sa odráža na kvalite stavebnej realizácie individuálnej výstavby, vďaka čomu sú naše mestá vizuálne krajšie. Tento trend však zvýrazňuje zanedbané verejné investície do spoločenskej infraštruktúry miest a stav verejných priestranstiev, ktoré kvalitou často zaostávajú.

Architektonické súťaže návrhov sú dlhodobo najlepším nástrojom hľadania podoby verejných investícií, ktoré majú potenciál zvýšiť kvalitu životného prostredia miest a prispieť k rastu životnej úrovne obyvateľstva. Predmetom súťaže návrhov nemusia byť len veľké alebo reprezentatívne spoločenské stavby.

Je vhodným nástrojom aj na hľadanie podoby malých zadaní. Dôležitý je správne formulovaný predmet súťaže, na ktorý reagujú architekti, prípadne krajinní architekti, súťažnými návrhmi. Každý návrh prináša do súťaže jedinečné riešenie s individuálnym rukopisom autora, čo vytvára predpoklad na tvorbu zásadných impulzov miestneho rozvoja.

Najväčšou devízou súťaží návrhov je predovšetkým možnosť porovnať jednotlivé návrhy riešení, čo umožňuje vyhlasovateľovi získať najkvalitnejšie riešenie zadania na základe ním zvolených a porotou hodnotených kritérií. Už dávno neplatí, že dobrá architektúra je drahá alebo je nadstavbou nevyhnutného minima.

Slovenská komora architektov

Súťaže návrhov na Slovensku organizujú zväčša vyhlasovatelia z radov verejného, najčastejšie komunálneho, prostredia alebo súkromného sektora. Na základe zákona 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní platí, že súťaž návrhov je zároveň formou verejného obstarávania projekčných služieb.

Podľa rovnakého zákona je Slovenská komora architektov (SKA) jedinou organizáciou, ktorá má oprávnenie vydať osvedčenie o férovosti architektonického súťaženia v podobe dokladu o overení súťažných podmienok danej súťaže.

Túto činnosť SKA vykonáva na základe Súťažného poriadku. SKA poskytuje vyhlasovateľom, či už z radov verejných, alebo súkromných vyhlasovateľov, odbornú pomoc pri organizovaní verejných súťaží a pri procese ich vyhodnotenia.

Od roku 2007 overila Slovenská komora architektov takmer sto súťažných podmienok. Len na porovnanie, aj napriek zdanlivo uspokojivému číslu sa na Slovensku za dekádu realizovalo toľko súťaží, koľko v susedných krajinách ako Rakúsko alebo Česká republika prebieha počas jedného, respektíve dvoch rokov.

Neprehliadnite: Súťaž Art Campus vyvoláva vášnivú diskusiu

Spomínané krajiny sú často pri porovnávaní technického stavu miest a obcí považované za referenčné. Je pravidlo, že realizácie výsledkov súťaží bývajú spravidla kvalitatívne nadpriemerné. Z toho možno usúdiť, že práve absencia súťaží na Slovensku a absencia smerovania investícií do kvalitných realizácií je jednou z príčin tohto neuspokojivého porovnania.

V roku 2016 vydala SKA publikáciu Manuál súťaží návrhov. Ten je poskytovaný možným vyhlasovateľom z verejného aj súkromného sektora a ponúka návod, ako sa pripraviť na organizovanie súťaží s poukázaním na ich benefity.

V tom istom roku (2016) prebehlo na Slovensku 14 architektonických súťaží návrhov a v nasledujúcom roku 2017 stúpol ich počet na 16. Práve príklady pozitívnej praxe v kombinácii s aktívnou osvetovou činnosťou sa ukazujú ako cesta k zvyšovaniu verejného povedomia o prednostiach súťaží návrhov, ktoré sú ideálnym nástrojom na hľadanie podoby investičných zámerov.

V dôsledku komunálnych volieb v roku 2018 došlo síce k poklesu počtu súťaží, avšak záujem o súťaže postupne rastie s pozitívnym výhľadom na nadchádzajúce volebné obdobie samospráv.

Vývoj architektonických súťaží návrhov medzi rokmi 2016 až 2019

Za ostatné roky súťaže rozprúdili domácu architektonickú scénu. Rad súťaží na menšie verejné priestranstvá postupne rozširujú odvážnejšie zadania, čoho príkladom je mesto Trnava, kde ročne vyhlasujú aspoň jednu krajinársku súťaž na rozsiahlejšiu revitalizáciu mestských parkov vrátane sídlisk, čoho príkladom je súťaž na revitalizáciu vnútrobloku Agátka na sídlisku Družba.

Úspešný súťažný rok 2017 odkryl jednu dlhodobo zanedbávanú, avšak rozsiahlu oblasť spoločenskej infraštruktúry našich miest – kultúrne domy. Spomeňme súťaže na rekonštrukciu kina na kultúrne centrum v Leopoldove, rekonštrukciu kultúrneho domu Družba v Leviciach alebo nový kultúrny dom v Nitrianskom Pravne. Súťaže otvorené pre nové typológie pozitívne poukazujú na nevyužitý potenciál domácej tvorby.

Už dlhšie v súťažiach rezonuje aj oblasť športu. Nevyužitý potenciál súťaže na futbalový štadión Tatran v Prešove prekryl rad úspešnejších súťaží menšieho rozsahu na športovú halu vo Vajnoroch alebo kúpalisko Sihoť v Nitre.

V roku 2017 sa k tejto téme pridalo aj mesto Žilina so súťažou na rozsiahly športový komplex Dubeň na pravom brehu Váhu a napokon v roku 2018 aj dve súťaže na nové mestské plavárne v Martine a v Ružomberku.

Ukazuje sa však, že najmä pri podobných zadaniach väčšieho rozsahu by bolo v prospech výsledku a upevnenia ďalšieho postupu realizácie zámerov, ak by sa zvolila cesta dvojkolových súťaží návrhov. Prax súťaží návrhov navyše ukazuje, že táto platforma umožňuje verejne diskutovať o rôznych spoločenských témach spojených s otázkami stavebného rozvoja miest.

Platí, že súťaže sa zďaleka netýkajú len otázok estetiky a dizajnu, ale aj sociálnych tém architektúry, čo potvrdila súťaž na sídlisko Luník IX v Košiciach (2017) alebo súťaž na Nemocnicu budúcnosti v Martine (2017). Tieto súťaže navyše poukázali na potrebu prehodnotenia súčasného stavu fyzickej sociálnej infraštruktúry štátu, ako aj na absenciu aktívnej bytovej politiky.

Pamätník 1. sv. vojny v Banskej Bystrici. Súťaž vyhlásená v roku 2016, realizácia 2018. Autori: Vít Halada, Benjamín Brádňanský, Maroš Greš. Foto: autori.
Pamätník 1. sv. vojny v Banskej Bystrici. Súťaž vyhlásená v roku 2016, realizácia 2018. Autori: Vít Halada, Benjamín Brádňanský, Maroš Greš. Foto: autori. |

Súkromný development

Súkromní investori vyhlasujú s overením SKA priemerne dve súťaže ročne. Neoverených, zväčša vyzvaných súťaží vyhlasovaných developermi je však ročne niekoľko desiatok. Na rozdiel od verejných anonymných súťaží, vyzvané predpokladajú len účasť úspešných etablovaných tímov, čím obmedzujú účasť mladej generácie.

Čo je horšie, výsledky týchto súťaží ostávajú zväčša skryté pred verejnosťou, ktorá tak nemá možnosť byť konfrontovaná so zámerom investičného rozvoja s dosahom na celé mestské štvrte.

Vzhľadom na fakt, že v súčasnosti sa aktivity väčšiny developerov sústreďujú predovšetkým do oblasti bytovej výstavby, kde, naopak, verejný investor a samosprávy dlhodobo figurujú len okrajovo1), je tak požiadavka samosprávy voči investorom využiť súťaž návrhov vecou verejného záujmu.

SKA vo svojej stratégii podpory súťaží návrhov akceptuje súčasné a perspektívne nástroje plánovania. Progresívny nástroj participatívneho plánovania má potenciál osloviť komunity a obyvateľstvo dotknutých rozvojových území a podporiť tak udržateľnosť súťažných projektov ako verejných, tak aj súkromných developerov.

Transparentný a voči verejnosti otvorený proces prípravy rozvojových zámerov formou súťaží návrhov je v záujme všetkých zúčastnených subjektov developmentu. Aj v tejto oblasti však badať postupné zmeny.

Ostatná súťaž na bytový súbor 400 bytov na okraji sídliska KVP v Košiciach priniesla kvalitné urbanistické a priestorové riešenia, ktoré vzišli z medzinárodnej konkurencie návrhov a ktoré by sa len s ťažkosťami rodili v priamej komunikácii investora a architekta.

Stagnácia investícií verejného sektora

Zadania súťaží miestnych samospráv sa za posledné roky často zameriavajú na hľadanie podoby verejných priestranstiev, parkov a námestí alebo možnej podoby rekonštrukcie ich kmeňového majetku. Pri bližšom pohľade však zistíme, že tieto súťaže sú vyhlasované s cieľom hľadania podoby nie komplexných investičných zámerov, ale zväčša iba výhľadových akcií menšieho alebo stredného rozsahu.

Štát, štátne príspevkové organizácie, verejné inštitúcie, vyššie územné celky, ba aj magistráty sú pri vyhlasovaní súťaží zastúpené len ojedinele. Dokazuje to, že o kvalitnú architektúru je zo strany štátu, verejnej správy a samosprávy len minimálny záujem.

S výnimkou súťaže na Nemocnicu budúcnosti v Martine a dostavby areálu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave nie je možné hovoriť o investíciách do zásadnejšieho rozvoja krajiny s celoštátnym dosahom.

Žiaľ, v dôsledku dlhodobého zanedbávania verejných stavebných investícií štátu a samospráv putujúcich len zriedka mimo infraštruktúrnych dopravných projektov sa vytvorilo administratívne prostredie, ktoré bráni realizácii výsledkov súťaží návrhov.

Aj naďalej platí, že z pohľadu súťaží overených SKA je verejný sektor prostredníctvom miest a obcí takmer výlučným organizátorom súťaží. Ich výsledok sa však premieta do fázy realizácie len minimálne. Z 96 overených súťaží ukončených medzi rokmi 2007 až 2019 sa realizovali ich výsledky len v 11 prípadoch.

Z toho výrazne do štatistiky zasahuje výstavba kultúrnej infraštruktúry pre Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013. Práve košický príklad ukazuje, že keď sa spojí investičný zámer krytý alokovanými prostriedkami so schopným lokálnym manažmentom, je možné v relatívne krátkom čase realizovať niekoľko hodnotných stavieb s pozitívnym vplyvom na mesto.

Slovensko v mnohých ohľadoch nevyužíva obdobie ekonomického rastu na ukotvenie architektúry ako nástroja pre rast životnej úrovne svojho obyvateľstva. Je dlhodobo poukazované na fakt, že okolité krajiny sú v rovnakom období schopné lepšie zladiť hospodársky rast s prostriedkami európskych fondov s rozvojom a skvalitnením hmotného prostredia.2)

Verejní obstarávatelia majú mnoho vlastných dôvodov nehľadať podobu stavebných investícií prostredníctvom súťaže návrhov. Výber dodávateľa projektových prác cez verejné obstarávanie za najnižšiu cenu súčasne eliminuje akúkoľvek možnosť poznať, ako inak a kvalitnejšie by bolo možné danú stavbu alebo priestor riešiť pri splnení daných ekonomických, ekologických alebo iných parametrov.

Takéto rozhodnutia a súťaženie o najnižšiu cenu však značne obmedzujú rozvoj slovenskej architektúry a jej konkurencieschopnosť na poli európskeho a globálneho súťaženia.3)

Graf 1 Vývoj počtu súťaží návrhov overených Slovenskou komorou architektov medzi rokmi 2007 až 2017 v porovnaní s vývojom počtu súťaží návrhov overených Českou komorou architektov v ČR medzi rokmi 2007 až 2017.
Graf 1: Vývoj počtu súťaží návrhov overených Slovenskou komorou architektov medzi rokmi 2007 až 2017 v porovnaní s vývojom počtu súťaží návrhov overených Českou komorou architektov v ČR medzi rokmi 2007 až 2017. |

Architektonická politika Slovenska

Jedným z dlhodobých cieľov obce architektov je presadenie dokumentu s názvom Architektonická politika Slovenska. Tento dokument je deklaráciou významu architektúry pre oblasť verejných inštitúcií a cielene apeluje na potrebu vyhlasovania architektonických súťaží návrhov pre hľadanie podoby verejných investícií.

V ideálnom naplnení téz architektonickej politiky štát ako zadávateľ významných investícií priamo alebo cez samosprávu hľadá podobu investičných zámerov predovšetkým inštitútom súťaží návrhov. Architektonická politika Slovenska prenecháva diskusiu o poslaní architektúry a jej prínosov pre tvorbu kvalitného životného prostredia miest zodpovedným verejným inštitúciám.

Pri udržaní trendu postupne narastajúceho počtu súťaží návrhov v kalendárnom roku bude možné venovať viac pozornosti skvalitneniu priebehu súťaží. Úlohou SKA v tejto oblasti je školenie porotcov súťaží a spracovateľov súťažných podmienok, ale rovnako je potrebná participácia širokej odbornej verejnosti, architektov (nielen ako autorov súťažných návrhov, ale aj ako porotcov) a súčasne otvorenosť administratívy úradov samospráv.

V neposlednom rade je nevyhnutný dopyt obyvateľstva po kvalitných verejných investíciách. Súťaže s takýmto zabezpečeným pozadím majú najlepšie vyhliadky posunúť víťazné idey smerom k realizácii diela, čo v končenom dôsledku vedie k rastu kvality architektúry a rastu životnej úrovne obyvateľstva.

Text: Martin Zaiček

Poznámky
1) Architektonická kvalita verejne dotovaného bývania dlhodobo zaostáva za vývojom v oblasti súkromného developmentu. Podoba realizácie nájomných bytov sa nehľadá formou súťaží návrhov a obstarávanie projektov sa realizuje najčastejšie súťažou o najnižšiu cenu. Výnimkou je súťaž na obecné byty v obci Jarok z roku 2014 alebo súťaž na obecné byty v Prešove z roku 2001, za ktorú v roku 2005 získali Cenu ARCH architekti zerozero.
2) H. Moravčíková, P. Szalay, K. Haberlandová, L. Pastoreková, R. Rutkowski: Ročenka slovenskej architektúry 2014/2015. Slovart: Bratislava, 2016. str. 6.
3) Pozri nízke zastúpenie slovenskej tvorby v európskej cene za súčasnú architektúru Mies van der Rohe Award. H. Moravčíková, P. Szalay, K. Haberlandová, L. Pastoreková, R. Rutkowski: Ročenka slovenskej architektúry 2014/2015. Slovart: Bratislava, 2016. str. 9.

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 4/2019.

Komentáre