Stavebníctvo a euro
Nová mena, ktorú Slovensko prijme už len o niečo viac ako 300 dní, sa dotkne každého z nás. Občania sa na používanie eura pripravia postupne, hlavná zmena pre nich nastane až po novom roku, keď sa používanie nových bankoviek či mincí stane realitou. Nebude to však veľmi komplikované – už od júla 2008 sa budú všade naokolo stretávať s tzv. duálnym oceňovaním – v obchodoch, reštauráciách, pri platbách za služby, v bankách a pod. Oveľa lepšie a zodpovednejšie sa však na prijatie eura musia pripraviť podniky a firmy – malé i veľké, stavebné aj tie ostatné.
Firmy odhadujú, že práce v súvislosti s prechodom na euro budú trvať dva až osem mesiacov. Časový harmonogram úloh týkajúcich sa zavedenia eura si však takisto vypracovala zatiaľ len tretina oslovených spoločností.
Skutočnosť že zavedenie eura bude pre Slovensko náročné najmä z hľadiska organizácie logistiky a nákladov, vyplýva z väčšiny dostupných analýz. Týkať sa to bude predovšetkým nákupu materiálu, vývozu a dovozu tovarov. Treba sa pripraviť na iný spôsob účtovania, daňových povinností či výplat pre zamestnancov. Treba si kúpiť nový softvér, informačný systém alebo prebudovať jestvujúci, čo tiež nie je zadarmo. Všetky tieto zmeny budú musieť podnikatelia zaplatiť z vlastného vrecka.
Pôjde, samozrejme, len o jednorazové náklady. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska budú tvoriť približne 0,3 % hrubého domáceho produktu.
Živnostníci a malé firmy budú mať, samozrejme, náklady nižšie. Podľa odhadov odborníkov sa asi 60 % všetkých výdavkov týka najmä oblasti IT systémov, zmeny či výmeny registračných pokladníc, preceňovania zásob, ale i preškolenia personálu. Keďže štát tieto zmeny nehradí, mali by podnikatelia na všetky tieto povinnosti myslieť v predstihu.
Kto je v zóne
Nová jednotná mena euro nahradila 1. januára 2002 národné meny 12 štátov Hospodárskej a menovej únie: Belgicka (belgický frank), Fínska (fínska marka), Francúzska (francúzsky frank), Grécka (grécka drachma), Holandska (holandský gulden), Írska (írska libra), Luxemburska (luxemburský frank), Nemecka (nemecká marka), Portugalska (portugalské escudo), Rakúska (rakúsky šiling), Španielska (španielska peseta), Talianska (talianska líra). Euro nahradilo 1. januára 2007 národnú menu i v Slovinsku (slovinský toliar) a od 1. januára 2008 používajú euro už aj na Cypre a Malte. V krajinách, ktoré už do eurozóny vstúpili, sa podľa štatistík ukázalo, že prechod na euro zvýšil ceny tovarov i služieb priemerne o 0,1 až 0,3 %. Podnikatelia to vysvetľovali tým, že s prechodom na novú menu mali určité náklady, ktoré musia premietnuť do cien, ale v tom prípade si musia uvedomiť, že môže klesnúť záujem o ich výrobky či služby. V konečnom dôsledku to môže znamenať zníženie ich zisku.
Nové investície, nové stavby
Zavedenie eura povedie k viacerým pozitívnym aj negatívnym vplyvom na ekonomiku, ktoré boli identifikované v štúdii Národnej banky Slovenska „Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo“. Vzhľadom na význam podnikovej sféry v ekonomike SR bude väčšina výhod zavedenia eura realizovaná práve v podnikateľskom sektore.
Vplyv zavedenia eura sa môže prejavovať u jednotlivých podnikateľov a podnikov veľmi rozdielne. Bude to závisieť nielen od miery zapojenia sa do zahraničného obchodu v rámci eurozóny, ale aj od odvetvia a veľkosti podniku. Všetky tieto faktory budú určovať to, či podnikateľský subjekt bude priamo, alebo nepriamo ovplyvnený zavedením eura.
V krátkodobom horizonte prinesie zavedenie eura podnikom úsporu predovšetkým z odstránenia transakčných nákladov a volatility výmenného kurzu. V strednodobom horizonte sa zavedenie eura prejaví vo zvýšenom príleve zahraničných investícií, čo by malo opäť podporiť ďalší rozvoj stavebníctva. Pomôcť by mu mohol aj očakávaný pokles reálnych úrokových sadzieb. Reálne úrokové sadzby z podnikových úverov sú v súčasnosti na hranici 2 % alebo pod touto hranicou, po zavedení eura môžu klesnúť na približne 1 až 1,5 %. Nižšie úrokové sadzby povedú, samozrejme, aj k rastu investícií. Zníženie nákladov kapitálu, ktoré možno po zavedení eura očakávať, však zlepší najmä podmienky podnikania malých podnikov. Pravdepodobnosť väčšieho zníženia nákladov kapitálu v malých podnikoch potvrdzuje aj skutočnosť, že veľké podniky sú schopné financovať sa za výhodnejších podmienok v zahraničí už v súčasnosti. Zníženie nákladov kapitálu sa môže prejaviť najmä v investične náročnejších odvetviach, ktorými sú predovšetkým odvetvia priemyslu.
Popri prevažnej účasti podnikového sektora na realizácii výhod bude podnikový sektor zároveň tou sférou hospodárskeho života SR, ktorá bude znášať väčšinu nákladov na zavedenie eura. V dlhodobom horizonte možno hovoriť aj o možnom zvýšení konkurenčného tlaku na podnikateľov, vyplývajúceho z vyššej transparentnosti cien v rámci medzinárodného obchodu, a o nepriamom negatívnom vplyve niektorých makroekonomických ukazovateľov po strate vlastnej menovej politiky v SR.
Euronáklady
Pri zavádzaní eura na Slovensku budú určité odlišnosti, ktoré v krajinách eurozóny neexistovali, a preto ich musíme pri kvantifikácii nákladov zohľadniť. Jednou z hlavných odlišností bude spôsob zavedenia eura, tzv. Big-Bang scenár. Rozdiel bude aj v dĺžke duálneho obehu – kým v eurozóne sa pôvodne počítalo so šiestimi mesiacmi a nakoniec sa uplatnili dva mesiace, na Slovensku to bude len 16 dní. Ďalšou významnou odlišnosťou bude fakt, že Slovensko môže čerpať zo skúseností súčasných krajín eurozóny, ale aj novoprijatých krajín eurozóny.
Priame zahraničné investície na Slovensko dosiahli úroveň tretiny HDP, z čoho 67 % pochádza z krajín eurozóny. Pri zavádzaní eura v týchto podnikoch sa budú do značnej miery využívať skúsenosti z materských firiem sídliacich v eurozóne. To však bude možné len v podnikateľskom sektore so zahraničnou majetkovou účasťou pochádzajúcou z krajín eurozóny. K rovnako dôležitým faktorom patrí aj to, že euro je už existujúcou menou, ktorú slovenské podniky už poznajú a často aj používajú, ich informačné systémy bežne pracujú aj s eurom. Všetky tieto faktory by mali pôsobiť na znižovanie nákladov pri zavádzaní eura na Slovensku v porovnaní so skúsenosťami súčasných krajín eurozóny.
Ako odhadujú podniky štruktúru svojich nákladov na zavedenie eura (v %)
Zdroj: Bannock Consulting
Euro a developeri
Slovenskí developeri vo všeobecnosti neočakávajú zmeny cien stavebných prác po prijatí eura. „Ceny určuje trh, to znamená ponuka a dopyt, tie sa prijatím eura nezmenia,“ uviedol pre TASR predseda predstavenstva HB Reavis Group Ivan Valent. Podľa vyjadrení pre slovenské médiá neočakávajú žiadne zásadné zmeny ani Metrostav, Penta Investments a takisto ani Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. Podľa vyhlásenia jeho prezidenta Jána Majerského zmena našej meny na euro nie je dôvodom na zvyšovanie cien stavebných prác. Súčasne však dodal, že na základe trhových mechanizmov očakáva mierny rast cien stavebných prác aj platov v stavebníctve. Prijatie eura neovplyvní podľa vyjadrení hovorkyne spoločnosti Skanska ani finančnú komunikáciu v rámci tejto skupiny, ktorá je súčasťou koncernu Skanska AB so sídlom vo Švédsku.
Podľa stavbárov bude mať v čase zavedenia eura rozhodujúci vplyv na stabilitu ceny stavebných prác cenová úroveň surovinových a materiálových vstupov. Tú by prechod na euro takisto nemal negatívne ovplyvniť.
Realitné kancelárie, ale aj developerské spoločnosti už teraz bežne uvádzajú pre svojich klientov ceny kancelárskych priestorov v eurách.
Spoločnosť J&T očakáva, že nová mena zjednoduší obchodné vzťahy, pretože mnohé z nich sa už dnes vyjadrujú v eurách.
Zmluvná kontinuita
Väčšina obchodných zmlúv sa medzi domácimi subjektmi doteraz uzatvárala v slovenských korunách. Týka sa to tak zmlúv medzi podnikateľmi, ako aj zmlúv podnikateľov s občanmi. Príkladom môžu byť zmluvy o úvere či vklade, s ktorými sa v oblasti stavebníctva stretávame často, najmä v oblasti bytovej výstavby. S príchodom novej meny netreba vstupovať do zmlúv, ktoré budú v tom čase platné a v ktorých sú záväzok či povinnosť vyjadrené v absolútnej hodnote v slovenských korunách.
V generálnom zákone je stanovené, že všetky zmluvné vzťahy, ktoré sú v platnosti aj po 1. januári 2009, a v ktorých sa nachádzajú finančné sumy v absolútnej hodnote vyjadrené v slovenských korunách, sa budú považovať za finančné sumy v eurách. V praxi to znamená, že ak máme po 1. januári 2009 uhradiť nejakú splátku svojmu dodávateľovi, banke či štátu, prepočítame túto splátku konverzným kurzom, zaokrúhlime na dve desatinné miesta podľa matematických pravidiel a uhradíme ju v eurách.
Táto zásada bude platiť aj pre obdobie duálneho oceňovania. Príchod novej meny mení len tú časť zmlúv, ktoré sú novou menou dotknuté. Na ostatné časti zmlúv platia platné právne predpisy, ktoré sa príchodom novej meny nebudú meniť. Práve preto zmena peňažného vyjadrenia plnenia či záväzku bude urobená najjednoduchšou možnou formou – prostredníctvom generálneho zákona.
Peter Zeman
Foto: JAGA
